Daugavpils

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 55°52′30″S 26°32′08″V / 55.87500°S 26.53556°V / 55.87500; 26.53556
Daugavpils
Dünaburg, Dvinsk
2. najväčšie mesto Lotyšska
Dvinsk 1912.jpg
Daugavpils (Dvinsk) v roku 1912
Flag of Daugavpils.svg
Vlajka
Coat of arms of Daugavpils.svg
Erb
Štát Lotyšsko Lotyšsko
Súradnice 55°52′30″S 26°32′08″V / 55.87500°S 26.53556°V / 55.87500; 26.53556
Najvyšší bod
 - výška 139 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 86 m n. m.
Rozloha 72,48 km² (7 248 ha)
Obyvateľstvo 101 057 (2011)
Hustota 1 394,27 obyv./km²
Mestské práva 1275
Primátor Žanna Kulakova
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Tel. predvoľba 66 a 67
Poloha mesta v rámci Lotyšska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Lotyšska
Webová stránka: daugavpils.lv
Vývoj obyvateľstva mesta v rokoch 1772–2008
Pomník ochrancom mesta a hotel "Park Hotel Latgola"
Коstol svätého Petra
Daugavpilská pevnosť

Daugavpils (nem. Dünaburg, rus. Двинcк – Dvinsk, poľ. Dyneburg, fín. Väinänlinna) je druhé najväčšie mesto v Lotyšsku po Rige.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Daugavpils sa nachádza na juhovýchode krajiny, cca 250 km od Rigy. Cez mesto preteká rieka Daugava, ktorá dala mestu názov. Daugavpils má dobrú polohu, pretože sa nachádza len 33 km od hraníc s Bieloruskom a 25 km od hraníc s Litvou, čo z neho robí významný železničný uzol.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Zvláštnosťou tohto lotyšského mesta je to, že tu Lotyši netvoria ani pätinu obyvateľov. Až do delenia Poľska v roku 1772 tu žila silná poľská komunita, ktorá tvorila podstatnú časť obyvateľov. Aj dnes tvoria Poliaci takmer 15 % obyvateľov mesta. Po roku 1772 sa tu sťahovali pravoslávni Rusi a Bielorusi. Ich počet sa prudko zvyšoval hlavne v období sovietskej vlády. Dnes má mesto viac ako 50 % ruského obyvateľstva a takmer 8 % bieloruského obyvateľstva. Židia boli takmer úplne zlikvidovaní počas nacistickej okupácie. Ostatné minority sú takmer bezvýznamné.

Národnostné zloženie (2010) [1]
Rusi
  
51.8%
Lotyši
  
18%
Poliaci
  
14.4%
Bielorusi
  
7.6%
Ukrajinci
  
2.1%
Litovci
  
0.9%
Ostatní
  
5.2%


Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosťou mesta je aj jeho konfesionálne zloženie. Väčšina obyvateľstva sa hlási k pravoslávnej cirkvi (Ruská pravoslávna cirkev, patriarchát Moskva). Ide najmä o Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, ale aj malú skupinu Lotyšov. Tunajší Lotyši (často sa hlásia k etnickej skupine Latgalov)sú prevažne rímski katolíci (v ostatných častiach Lotyšska sú Lotyši evanjelici). K rímskym katolíkom sa hlásia aj tunajší Poliaci a Litovci. Evanjelikov a iných veriacich je málo.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o Daugavpilse pochádza z roku 1275, keď tu Ernst von Rassburg z Rádu mečových bratov vybudoval kamennú pevnosť dôležitú pri bojoch s dovtedy pohanskými Litovcami. Mečoví rytieri v tomto čase ovládali územie takmer celého Lotyšska, Estónska, územia dnešnej Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie časti Litvy a Poľska. Podnikali útoky najmä proti pohanským Litovcom, ale aj pravoslávnym Rusom, ba dokonca aj proti katolíckym Poliakom. Litovci pevnosť niekoľkokrát vážne ohrozovali. V roku 1481 zámok dobyl vládca Ruska Ivan III. Po sekuralizácii územia rádových bratov (prešli na protestantizmus) sa Daugavpils stal súčasťou Poľsko-Litovského štátu. Práve v tomto čase sa začal odlišný vývoj Latgalska. Ostatné časti Lotyšska sa stali súčasťou Švédskeho panstva a presadilo sa tam evanjelické náboženstvo (Švédi boli evanjelici a podporovali protestantizmus v celej Európe). Latgalsko pod poľskou vládou zostalo rímskokatolícke. V roku 1655 mesto dobyli Švédi a v roku 1656 ruské vojská. Počas ruskej vlády v rokoch 16561657 sa mesto volalo Borisoglebsk. Potom sa stalo opäť súčasťou Poľsko-litovskej únie. Po prvom delení Poľska v roku 1772 pripadol Daugavpils Ruskému impériu. V meste sa začali budovať pravoslávne chrámy a pribúdalo ruského obyvateľstva. Vybudovala sa aj železničná trať Sankt PeterburgVaršava, ale aj trate do Vitebska a Rigy. Daugavpils sa tak stal železničnou križovatkou a strategickým dopravným uzlom. V Pskovskej gubernii, do ktorej bol začlenený sa staj najväčším mestom. Od roku 1893 sa mesto nazývalo ruským názvom Dvinsk. V roku 1914 mal Dvinsk 112 837 obyvateľov.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny malo mesto ťažké časy. V rokoch 19151918 sa tu stabilizoval východný front (pozičná vojna). Mesto sa stalo pre obe bojujúce strany akýmsi východným Verdunom. Až po boľševickej revolúcii na základe brest-litovského mieru obsadili Dvinsk 18. februára 1918 nemecké vojská. V decembri 1918 ich vystriedala Červená armáda a mesto sa stalo časťou Sovietskeho Ruska. V januári 1920 počas vojny medzi Poľskom a boľševikmi obsadili mesto Poliaci. Od 11. augusta 1920 sa stalo súčasťou nezávislého Lotyšska.

Po uzatvorení zmluvy medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom obsadili mesto 17. júna 1940 sovietske vojská. 26. júna 1941 ich vytlačili počas útoku na ZSSR nacistické vojská. Počas nacistickej okupácie bolo zlikvidované početné židovské obyvateľstvo. 27. júla 1944 boli nacisti vytlačení sovietskymi vojskami a mesto sa opäť stalo súčasťou ZSSR až do vyhlásenia nezávislosti Lotyšska v roku 1991. Stalo sa súčasťou Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza veľa architektonických pamiatok, ktoré pripomínajú jednotlivé etapy historického vývoja mesta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]