Deep Impact (sonda)
| Deep Impact | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | USA, NASA – JPL |
| Výrobca | USA, Ball Aerospace & Technologies |
| Typ misie | kometárna sonda |
| Dátum štartu | 12. január 2005 |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Delta 2 |
| Zánik | áno |
| COSPAR ID | 2005-001A |
| Kat. číslo | 28517 |
| Hmotnosť | 937 kg |
Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1. Postavila ju americká firma Ball Aerospace & Technologies Corp. Po technickej stránke riadilo let sondy Laboratórium prúdového pohonu v Pasadene v Kalifornii. Po odbornej stránke projekt riadili vedci z University v Marylande. Názov sondy bol inšpirovaný rovnomenným katastrofickým sci-fi filmom Drvivý dopad (Deep Impact).
Sonda v tvare päťbokého hranola má výšku 2,3 m a priemer približne 1,7 m. Nesie na svojej palube dva ďalekohľady. K dlhofokálnemu ďalekohľadu s priemerom optiky 30 cm sú pripojené jedna CCD multispektrálna kamera s vysokým rozlíšením (rozlíšenie až 2 metre na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km) a infračervený spektrometer pre zisťovanie chemického zloženia plynov v kóme kométy. Ku krátkofokálnemu ďalekohľadu s priemerom 12 cm je pripojená multispektrálna kamera s nízkym rozlíšením (až 10 m na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km). Z boku je pripojený rozkladací panel fotovoltaických batérií, ktorý zásobuje systémy sondy elektrickou energiou (max. 92 W). Ďalej je vybavená systémom trysiek na hydrazín, slúžiacich pre stabilizáciu a korekciu dráhy.
Na spodnej strane sondy bol pripevnený projektil (impaktor) s hmotnosťou 372 kg, z čoho 113 kg pripadá na medený balast. Elektrickú energiu dodáva po oddelení od materského telesa jediná chemická batéria s kapacitou 250 Ah. Na jeho palube je okrem autonómneho navigačného systému, slúžiaceho pre navedenie projektilu na jadro kométy, zásob pohonných látok (hydrazínu) a korekčných motorčekov tiež ďalekohľad s priemerom 12 cm s kamerou, ktorej snímky slúžia predovšetkým navigačnému systému na presné navádzanie na cieľ, ale tiež pre získanie podrobných snímok jadra kométy s rozlíšením až 20 cm.
Fáza letu[upraviť | upraviť zdroj]
Sonda bola vypustená 12. januára 2005 nosnou raketou Delta 2 Model 7925 z kozmodrómu Cape Canaveral na Floride na medziplanetárnu dráhu smerom ku kométe 9P/Tempel 1. Po ceste bola dráha spresnená niekoľkými drobnými korekciami. Dňa 25. apríla 2005 sonda urobila prvé snímky kométy.
Približovacia fáza[upraviť | upraviť zdroj]
Približovacia fáza začala 60. dní pre plánovaným stretom (5. máj) a skončila 5 dní pred stretom. Šesdesiat dní bol najbližší čas, keď sonda Deep Impact mohla pomocou svojej MRI kamery detegovať kométu. V skutočnosti sonda zachytila kométu 69 dní pred stretom. Od tej chvíle sa začalo intenzívne skúmanie rotácie kométy, jej zloženia a aktivity.
14. júna a 22. júna sonda Deep Impact zaznamenala dva výbuchy z kométy, druhý bol šesťkrát väčší ako prvý [1].
23. júna bol úspešne uskutočnený tretí korekčný manéver. Bola potrebná korekcia rýchlosti na 6 m/s.
-
30. máj 2005, 35 dní pred stretom -
15. jún, 19 dní pred stretom -
21. jún, 13 dní pred stretom -
27. jún, 7 dní pred stretom, tesne pred koncom približovacej fázy
Fáza stretu[upraviť | upraviť zdroj]
Táto fáza sa začala dňa 29. júna 2005. 3. júla o 6:00 (6:07 UTC) sa od materskej sondy Flyby oddelil projektil a materská čast sondy uskutočnila korekčný manéver, aby sa vyhla jadru kométy a minula ho vo vzdialenosti približne 500 km. Prvé zábery z projektilu Impactor sa očakávali dve hodiny po oddelení.
Podľa plánu mal projektil naraziť relatívnou rýchlosťou 10,3 km/s do jadra kométy 4. júla 2005 približne o 03:46 UTC. Kinetická energia nárazu bola 19 GJ, čo zodpovedá explózii asi 4,5 tony TNT. Vzhľadom na to, že v dobe zrážky sa kométa nachádzala vo vzdialenosti 133 mil. km od Zeme, bol tento jav pozorovaný pozemskými observatóriami na západnej pologuli o približne 7 minút neskôr. Do pozorovania boli zapojené aj družicové observatória Hubbleov vesmírny ďalekohľad, Spitzerov vesmírny ďalekohľad a ďalšie.
Kolízia sa uskutočnila o 05:45 UTC (05:52 pozemského UTC, +/- 3 minúty, vzdialenosť vo svetelnom čase = 7m 26s) ráno 4. júla, menej ako sekundu od očakávaného času.
Poslednú snímku spravil Impactor iba tri sekundy pred dopadom. Väčšina dát, ktoré Impactor odvysielal, bolo zachytených materskou sondou Flyby a počas nasledujúcich dní, boli odoslané na Zem.[2]
Misia EPOXI[upraviť | upraviť zdroj]
NASA sa po splnení všetkých cieľov výskumu kométy Tempel 1 rozhodla predĺžiť činnosť sondy v rámci projektu EPOXI (skr. z Extrasolar Planet Observation and Deep Impact Extended Investigation). Cieľom tejto misie je využiť ďalekohľady sondy na fotometriu hviezd s cieľom hľadania extrasolárnych planét a tiež pokračovať vo výskume komét uskutočnením blízkeho preletu okolo ďalšej z nich. Pôvodne bol pre tento účel plánovaný prelet okolo kométy 85P/Boethin v decembri 2008, no keďže sa ju astronómom pravdepodobne kvôli jej rozpadu nepodarilo viac lokalizovať, bola nakoniec pre tento účel vybraná kométa 103P/Hartley. Sonda okolo nej preletela vo vzdialenosti asi 700 km 4. novembra 2010 a stala sa tak prvou kozmickou sondou v histórii, ktorá uskutočnila úspešný blízky výskum viac ako jednej kométy. V januári 2003 ešte vykonala vzdialený prelet okolo kométy C/2012 S1, pričom pomohla určiť jej dráhu. Spojenie Zeme so sondou skončilo 8. augusta 2013.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kométa Tempel 1 zo vzdialenosti 4,2 miliónov km na začiatku fázy stretu -
Impactor ako ho videla Flyby krátko po oddelení -
Blízky obrázok z Impactora, krátko pred dopadom -
Kolízia s jadrom kométy
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Časová os fázy stretu Archivované 2015-06-02 na Wayback Machine (NASA) (po anglicky)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Domovská stránka sondy Deep Impact (po anglicky)
- Deep Impact Comet Encounter (po anglicky)
- Sonda Deep Impact v encyklopédii SPACE-40 (po česky)