Dej (literatúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dej ako literárny pojem je ucelený rad akcií, ktoré nadväzujú špecifické vzťahy s ostatnými kontextami (postáv, vonkajšieho prostredia a rozprávača).

Dej rozvinutý do zložitejších kauzálnych súvislostí je jedným z charakteristických znakov epiky a drámy. Dej ako celok prebieha od expozície k rozuzleniu.

Spätosť jeho jednotlivých fáz a opodstatnenosť dejových zvratov zabezpečuje motivácia.

Rozpor medzi postupnosťou rozprávania a dynamickou jednotou rozprávaného prebúdza dejové napätie.

Podľa množstva odbočiek (digresií) a vsuviek sa rozlišuje dej jednoduchý a dej zložitý.

Najsúvislejšia vrstva deja sa nazýva dej hlavný (niekedy rozdvojený na dva deje súbežné alebo napríklad v modernej próze vôbec neidentifikovateľný) v protiklade k viacerým dejom vedľajším. Pokiaľ postava mení svoje životné prostredie, prekračuje hranice dané svojou rolou, sociálnym postavením a miestnym určením, je dej dynamický, v opačnom prípade je dej statický. Ak dejové zvraty rezultujú z okolností, vonkajších pomerov a osobných kontaktov, vzniká dej situačný, ak naopak z aktivity postáv, označuje sa dej ako povahový (charakterový). V povahovom deji sú postavy cedené buď étosom, t. j. ustálenou mravnou zásadou - dej etický, alebo pátosom, t. j. chvíľkovými vznetmi a náladami - dej patetický.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]