Dejiny Berlína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ulica Friedrichstraße na začiatku 20. storočia

Dejiny Berlína sú omnoho mladšie ako dejiny berlínskeho územia. Už v 6. storočí pred Kr. sa v priestore dnešného Berlína sporadicky objavujú prvé germánske kmene (Semnoni, Suevovia a Burgundovia). K nim sa od 6. storočia stále viac pridružujú Slovania: juhovýchodne od Berlína Lužickí Srbi (ich potomkovia dodnes žijú v Lužici) a najmä Havelania a Sprévania, ktorí okolo roku 720 dosahujú územie dnešného Berlína. Ďalšia vlna osídlenia germánskymi kmeňmi sa uskutočňuje od 12. storočia, a až z roku 1244 pochádza prvá zmienka o sídlisku Berlín.

Rast Berlína bol spočiatku pomalý, aj keď mesto bolo v ďalších storočiach často spájané s okolitými usadlosťami. Ešte roku 1648 mal Berlín len 6000 obyvateľov. Význam nadobudol po roku 1701, kedy si ho nový kráľ Fridrich I. vybral za hlavné mesto Pruska. Približne v dnešnej podobe existuje Berlín až od roku 1920, kedy došlo k poslednému rozšíreniu jeho územia; vtedy takzvaný Veľký Berlín mal 3,8 milióna obyvateľov.


Kronika[upraviť | upraviť zdroj]

Berlínska veža bola postavená ako symbol úspechu východného Nemecka v roku 1969.
Pamätný Kostol Cisára Wilhelma, 1900

Počet obyvateľov v Berlíne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1400: 8 000 obyvateľov (Berlín a Cölln)
  • 1600: 16 000
  • 1618: 10 000
  • 1648: 6 000
  • 1709: 60 000 (po pripojení 'Friedrichswerder', 'Dorotheenstadt' a 'Friedrichstadt')
  • 1755: 100 000
  • 1800: 172 100
  • 1830: 247 500
  • 1850: 418 700
  • 1880: 1 124 000
  • 1900: 1 888 000
  • 1925: 4 036 000 (po zväčšení územia)
  • 2003: 3 388 477

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 17. Juni 1953 Bibliogr. database of the international literature
  2. Protikomunistické povstanie v NDR