Dekonštrukcia (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dekonštrukcia je búranie, odstraňovanie, spôsob filozofickej práce, ktorý rozvinul okrem iných J. Derrida v nadväznosti na M. Heideggera, ktorý svoj program dekonštrukcie metafyziky sformuloval pôvodne ako úlohu deštrukcie dejín ontológie. De(kon)štrukcia je kritická ohľadne tradície, ale táto kritika sa odohráva v mene tradicie. V dekonštrukcii (tak ako ju rozvíja francúzska filozofia, nielen Derrida) ide o odhaľovanie dvojznačnosti, ktorú Heidegger sformuloval ako: filozofia ako tradicia a filozofia ako myslenie. Francúzska filozofia od polovice 60. rokov 20. storočia sa snaží ukázať príslušnosť filozofickej tradicie k tradícii a zároveň skúmať, ako táto formácia rozvíja možnosť myslenia. Táto úloha sa orientuje jednak monograficky (na Marxa, Hegela, Kanta,...) ako aj tematicky (písmo, umenie, politika, dejiny,...).

Dekonštrukcia podľa Derridu[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Derridu je dekonštrukcia analýza tradovaných významových útvarov až dovtedy, kým neodhalíme ich skryté a potlačené predpoklady. Pojem dekonštrukcie sprvu vo väčšej miere zarezonoval predovšetkým v americkej literárnej vede; pre Derridu samého je dekonštrukcia výrazom pre zmenu poriadku racionality, v ktorej žijeme.

Idea dekonštrukcie bola azda vedúcou myšlienkou pri založení Collège International de Philosophie r. 1983 v Paríži pod Derridovým vedením. Tento ústav má na interdisciplinárnej urovni a mimo akademickej hierarchie udržiavať otvorenú možnosť slobodného filozofického výskumu .

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.