Dekrét zo dňa 18. marca 1793, ktorým sa trestá každý, kto by navrhol agrárny zákon

Dekrét zo dňa 18. marca 1793, ktorým sa trestá každý, kto by navrhol agrárny zákon (fr. Décret du 18 mars 1793, punissant quiconque proposerait une loi agraire), známy aj ako Dekrét na ochranu vlastníctva bol dekrét vydaný francúzskym Národným konventom 18. marca 1793, ktorý reagoval na situáciu neustálych politických a hospodárskych zmien v krajine.

Tento dekrét znel: „Konvent nariaďuje trest proti každému, kto navrhne agrárny alebo iný zákon, podvracajúci vlastníctvo pozemkové, obchodné a priemyselné“.

Deklarácia práv človeka a občana vyhlásila slobodu vlastníctva, ktoré však bolo napriek tomu stále ohrozované revolúciou priamo vo vnútri štátu. Zmyslom dekrétu bolo ustáliť situáciu z vnútra krajiny proti kontrarevolúcii, aby sa sila francúzskeho národa mohla sústrediť na obranu krajiny pred jej vonkajšími nepriateľmi. Úmysel dekrétu bol síce pozitívny, celú situáciu však komplikovalo zloženie Národného konventu, pretože umiernení girondisti a radikálni jakobíni sa nevedeli zhodnúť v zásadných otázkach. To malo nakoniec za následok prijímanie takých aktov Konventom, ktoré neoslabovali kontrarevolúciu, ale naopak, vo vnútri krajiny udržiavali revolučný odpor. Napríklad, bol zriadený Revolučný tribunál a Výbor pre verejné blaho. Až na prelome mesiacov máj a jún v roku 1793 si francúzsky ľud vymohol koniec girondistického konventu, keď žiadal uväznenie vedúcich girondistov, čím v Konvente získalo prevahu radikálne krídlo jakobínov.