Despota (titul)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Despota (z gréc. δεσπότης/despotēs, fem. δέσποινα/despoina; po srbsky despot) bol byzantský dvorský titul, ktorý sa udeľoval aj vládcom v Latinskom cisárstve, Bulharsku, Srbsku, Rumunsku a Trapezuntskom cisárstve.

Pôvodný význam titulu despota bol pán, a bol ekvivalentný osloveniu kyrios. Neskôr sa udeľoval ako najvyššia pocta členom kráľovských rodov a protokolárne stál despota hneď po cisárovi. Ako s čestným titulom s nim nebol spojený žiaden úrad, vojenská hodnosť alebo územný nárok, napriek tomu si niektoré územia nárokovali pomenovanie despotát.

Až v priebehu 19. a 20. storočia získalo označenie despota negatívnu konotáciu spojenú s despotickou (absolutistickou) formou vlády.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]