Deukalión (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Deukalión a Pyrrha, rytina Virgila Solisa

Deukalión alebo zastarano Deukalion (starogr. ΔευκαλωνDeukalión, lat. Deucalion) je v gréckej mytológii syn Titana Prometea a manžel Pyrrhy, dcéry Titana Epimethea a jeho manželky Pandory.

Grécka mytológia hovorí, že Deukalión sa so svojou ženou Pyrrhou stali zakladateľmi nového ľudského rodu potom ako sa Zeus, najvyšší boh na Olympe rozhodol vyhubiť ľudstvo. Zeus chcel zničiť ľudí, lebo mu pripadali slabí a nerozumní. Lenže Prometeus mal ľudí rád, bol ich stvoriteľom, preto im daroval oheň a naučil ich pracovať a vzdelávať sa.

Druhýkrát chcel Zeus zničiť ľudí, lebo už boli silní a rozumní, ale hlavne preto, že prestali uctievať svojich bohov. Zoslal na ľudstvo potopu. Našťastie sa o tom včas dozvedel Prometeus a Zeus mu nijak nemohol zabrániť, aby stihol vopred varovať svojho syna Deukalióna a jeho manželku Pyrrhu. Na jeho radu Deukalión postavil veľkú archu, pripravil zásoby jedla a s Pyrrhou do archy nastúpil. Deväť dní a deväť nocí sa valili prívaly vody, ktoré ničili všetko živé. Keď vody ustúpili, archa sa zachytila na vrchole hory Parnas (tiež aj Parnassos /Παρνασσός).

Deukalión a Pyrrha sa zachránili, ale trápila ich skaza a smrť všetkého živého. Obetovaním sa poďakovali Diovi za záchranu, čím si ho naklonili a on ich nechal ďalej žiť. Poslal k nim božieho posla Herma so správou, že im splní akékoľvek želanie. Poprosili ho, nech opäť nechá osídliť svet ľuďmi. Zeus im vyhovel. Vyzval ich, aby šli vpred a za seba hádzali kosti matky zeme. Pochopili, že ide o kamene a začali ich hádzať za seba. Z Deukaliónových kameňov vznikali muži a z kameňov hádzaných Pyrrhou vznikali ženy.

Deukalión a Pyrrha sa stali rodičmi synov Helléna a Amfiktyóna.[1] Hellén, uznávaný ako praotec všetkých Grékov, mal troch synov: Dóra - praotca Dórov, Aiola - praotca Aiolov a Xoutha, ktorý mal synov Ióna a Achaia - praotcov Iónov a Achájcov. Práve od Helléna je odvodený názov krajiny Ellada alebo Hellas (ΕΛΛΑΔΑ/ ΗΕΛΛΑΣ), čo znamená Zem slnka (Hellios/ Ηελλιος– slnko, Las/ Λας – zem). Pre ostatné krajiny známe ako Grécko. Tento názov je odvodený z latinského "Graeci", ako nazvali Rimania všetkých obyvateľov Grécka, podľa malého kmeňa Graikov na západnom pobreží Épeiru s ktorým pravdepodobne prišli prvýkrát do styku.[2]

Takto podľa mytológie vznikol národ Helénov, teda Grékov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 181.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]