Devínska brána
| Devínska brána | |
| Porta Hungarica | |
| prielom geomorfologická časť | |
 Devínska brána
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava IV |
| Obce | Karlova Ves, Devín |
| Nadradená jednotka |
Devínske Karpaty |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Dolnomoravská niva Devínska Kobyla Bratislavské predhorie Podunajská rovina |
| Nadmorská výška | cca 160 m n. m. |
| Súradnice | 48°09′40″S 17°00′00″V / 48,161°S 17,0°V |
| Najľahší výstup | z Bratislavy |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Devínska brána (bývalý názov Porta Hungarica) je geomorfologický útvar na juhozápadnom okraji Malých Karpát.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje prielomový úsek (geografická brána) údolia Dunaja na hranici Slovenska a Rakúska v Karpatoch. V širšom zmysle začína už pod Bratislavským hradom (potom je dlhý 11,5 km a široký 2,25–7,25 km[1]), v užšom zmysle až pod Devínskym hradom. Končí vrchom Hundsheimer Berg na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Na Slovensku patrí do geomorfologického celku Malé Karpaty, resp. podcelku Devínske Karpaty[1].
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Brána leží v severozápadnej časti Bratislavy, v časti Karlova Ves a Devín.[2] Geomorfologická časť tvorí úzky pás na juhozápadnom okraji podcelku Devínske Karpaty. Od Hainburských vrchov ju oddeľuje rieka Dunaj, na severe susedí Dolnomoravská niva (podcelok Borskej nížiny), severným smerom pokračuje pohorie Devínskou Kobylou a východným Bratislavské predhorie. juhovýchodným smerom sa rozprestiera Podunajská rovina.[3]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Vznikla v pleistocéne. Podstatnú časť kryštalického jadra tvoria granitové masívy, ktoré vekom patria do karbónu. Z druhohorného obdobia sa vyskytujú vápence a dolomity. Neogénne sedimenty sú zastúpené zlepencami, štrkmi, pieskami a pieskovcami, ílmi, šlírmi, vápencami a podobne.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie bolo osídlené už od praveku a boli tu vybudované tri hrady: Hainburský hrad, Devínsky hrad a Bratislavský hrad. Týmto územím viedla Jantárová cesta.
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Na jej území ležia cenné prírodné lokality:[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Devínska brána. In: Encyklopédia Slovenska.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Polák M. (Editor), Plašienka D, Kohút M., Putiš M., Bezák V., Filo, I., Olšavský, M., Havrila M., Buček S., Maglay J., Elečko M., Fordinál K., Nagy A., Hraško Ľ., Németh, Z., Ivanička, J. & Broska I., 2011, Geologická mapa Malých Karpát v mierke 1 : 50 000. Štátny geologický Ústav D. Štúra, Bratislava.