Diaľnica D1 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica D1 (Slovensko)
Diaľnica D1 (Slovensko)
E50-SVK.svg
E58-SVK.svg
E75-SVK.svg
E442-SVK.svg

E571-SVK.svg

Mapa
Diaľnica D1 (Slovensko)
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1972-2019 
Celková dĺžka: 515,621 km 
  z toho v prevádzke: 319,619 km 
  z toho vo výstavbe: 86,270 km 
  z toho v pláne: 109,73 km

Kraj:

Bratislavský kraj, Trnavský kraj,
Trenčiansky kraj, Žilinský kraj,
Prešovský kraj, Košický kraj 
Rozšírenia cesty: 3+3: 36 km 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 44 (v prevádzke) 
Tunely: 3 (v prevádzke) 
Estakáda Prievoz na cca 10. kilometri diaľnice D1
Estakáda Prievoz na cca 10. kilometri diaľnice D1 

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy „A“ 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) – Bratislava – Žilina – Košice – (UžhorodĽvov) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.

Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je necelých 62 percent z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. Dnes je v prevádzke alebo vo výstavbe 95 percent z celkovej dĺžky diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005, 2010 či 2013) bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2025. Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov s celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude najskôr v roku 2015. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri – Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m)[1]. Vo výstavbe je momentálne Tunel Šibenik (591 m), Tunel Čebrať (2 026 m), Tunel Ovčiarsko (2 367 m), Tunel Žilina (687 m) a Tunel Višňové (7 520 m). Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude práve Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 520 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom. Okrem tunelov sa budujú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhšou je Estakáda Hričovský kanál, ktorá bude so svojou dĺžkou 1 695 metrov jedným z najdlhších cestných mostov na Slovensku.

V súčasnosti je sprevádzkovaných 320 kilometrov diaľnice D1. Na západnom Slovensku, na dolnom a strednom Považí je to 187 kilometrov tejto diaľnice, čo je zatiaľ najdlhší súvislý úsek diaľnice na Slovensku. Vedie z Bratislavy cez Trnavu, Piešťany, Trenčín a Považskú Bystricu až do Hričovského Podhradia pri Žiline. Technicky najnáročnejšia je diaľnica medzi Žilinou a Ružomberkom. Výstavba nabrala niekoľkoročný sklz a na prvom úseku Dubná SkalaTurany výstavba začala až v novembri 2011.

Na severnom Slovensku (medzi Žilinou a Prešovom), konkrétne na Liptove a na Spiši je zatiaľ vybudovaných 83 kilometrov medzi Ružomberkom a Jánovcami (nachádzajú sa neďaleko Spišského Štvrtku). Diaľnica sa nachádza ešte neďaleko Spišského hradu medzi obcami Jablonov a Fričovce. Ide o 22 kilometrov dlhý úsek diaľnice, na ktorom sa nachádza prvý a zatiaľ aj najdlhší diaľničný tunel na SlovenskuTunel Branisko. Vo výstavbe sú úseky FričovceSvinia s dĺžkou 11,2 kilometra, JánovceJablonov s dĺžkou 18,54 km, Hubová - Ivachnová s dĺžkou 15,28 km, Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka s dĺžkou 11,32 km a Lietavská Lúčka - Dubná Skala s dĺžkou 13,5 km. Ďalej je sprevádzkovaných 8 kilometrov na úseku SviniaPrešov, západ a 19 kilometrový úsek diaľnice medzi krajskými mestami Prešov a Košice.

Obsah

História[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Do roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 50. rokov 20. storočia sa cestná premávka dostala na predvojnovú úroveň a v ďalších rokoch ju rýchlo prekročila, čím sa naplnili kapacity česko-slovenskej cestnej siete. Do hry sa dostáva výstavba diaľnice, no nejde už len o jednu trasu, ako to bolo za prvej republiky, ale o kompletnú diaľničnú sieť. Tá bola definovaná uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa 10. apríla 1963. Diaľnica D1 mala spájať mestá Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice a štátnu hranicu so Sovietskym zväzom pri Užhorode. Diaľnica mala naprojektovanú dĺžku 712 km, z toho cez Slovensko malo viesť 402 km. Diaľnica D61 mala na dĺžke 107 km spojiť Bratislavu, Trnavu a Piešťany s diaľnicou D1 pri Trenčíne. Výstavba sa skutočne začala v roku 1967 na úseku PrahaHumpolec, pričom sa využili aj niektoré nedokončené mostné objekty protektorátnej diaľnice.

Ako prvý na dnešnej trase slovenskej D1-tky začali stavať úsek BratislavaSenec, ktorý sprejazdnili 12. decembra 1975. Medzitým sa však už stavalo aj na Liptove, kde finišovala výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara. Išlo o úsek IvachnováLiptovský Mikuláš, ktorý v prvotných plánoch výstavby vodnej nádrže figuroval ako preložka cesty I/18. V tom čase totiž ešte v krajine nebola definovaná diaľničná sieť. Do konca 70. rokov 20. storočia sa ešte stihol dokončiť úsek vtedajšej diaľnice D61 SenecTrnava. V tomto desaťročí odovzdali do prevádzky 57,369 kilometra diaľnice D1.

Podrobnejší prehľad ponúka nasledujúca tabuľka:

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
BratislavaSenec 16,800 km 1/1972 12.12.1975
Liptovský MikulášLiptovský Ján 7,130 km 3/1972 9.12.1976
IvachnováLiptovský Mikuláš 14,332 km 1/1973 12/1977
SenecTrnava 19,107 km 1/1975 11/1978
Spolu: 57,369 km

V 80. rokoch sa budovalo ďalej – stavali sa ďalšie, technicky menej náročné úseky na Považí a Liptove a vystavala sa i diaľnica medzi východoslovenskými metropolami Prešov a Košice. Podarilo sa sprejazdniť 70,068 km diaľnice a ďalších 7 kilometrov polovičného profilu úseku Liptovský HrádokHybe. Nežná revolúcia zastihla diaľničné staviteľstvo v útlme, keď v novembri 1989 sa dokončoval len plný profil spomínaného úseku na Liptove a pripravovali sa podklady pre obchvat Trenčína (úsek Chocholná – Skala – Nemšová). V roku 1987 bola vtedajšia diaľnica D61 vládnym uznesením doplnená o úsek Bratislava – štátna hranica s Rakúskom s dĺžkou 2,5 km.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
TrnavaHlohovec 18,463 km 4/1978 9/1982
Prešov, juh – Ličartovce 8,640 km 4/1977 11/1982
Liptovský JánLiptovský Hrádok 5,510 km 4/1975 12/1983
Prístavný mostMierová 3,500 km 4/1978 12/1983
HlohovecPiešťany 15,130 km 6/1980 7/1985
Liptovský HrádokHybe
(polprofil)
7,000 km 4/1983 6/1986
LičartovceBudimír 10,500 km 4/1983 4/1988
PiešťanyHorná Streda 8,325 km 9/1984 6/1988
Spolu: 70,068 km + 7,000 km polprofil

Za socializmu sa teda postavilo 127,437 kilometra dnešnej diaľnice D1 v plnom profile a ďalších 7 km v polovičnom. Zaujímavosťou je, že prvotné plány výstavby diaľnic v ČSSR z roku 1963 počítali s dostavaním zadefinovanej základnej siete do roku 1990.

1989 – 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Po zvrhnutí komunistickej totality sa začala ekonomika a hospodárstvo štátu pretvárať z príkazového na trhové. S tým bola spojená i reštitúcia a privatizácia. Začal sa objavovať dovtedy nevídaný problém s vykupovaním pozemkov pod budúcimi úsekmi diaľnice. Ďalším nevídaným krokom bolo spoplatnenie diaľnic na Slovensku od roku 1996. Zaviedla sa povinnosť vykonať štúdiu dopadov stavby na životné prostredie (takzvaná EIA štúdia), čo bol bezpochyby správny krok.

Prvé postsocialistické roky boli teda spojené s nedostatkom financií na výstavbu i problémami s vysporiadaním pozemkov a ekologickými otázkami. Výstavbe takisto neprospelo ani jej spolitizovanie. V roku 1990 sa dokončil plný profil úseku Liptovský Hrádok – Hybe a o rok neskôr sa ešte rozostaval ochvat Trenčína, ktorý mal pripravené podklady ešte z komunistickej éry. Dokončený bol postupne v rokoch 1997 a 1998. Výstavba neskôr pokračovala aj medzi Piešťanmi a Trenčínom, pri Ladcoch a na Liptove pri obci Važec. Tieto úseky sa však budovali len v polovičnom profile. Známe boli slávnostné otvárania úsekov zahraničnými osobnosťami (Claudia Schifferová, či Gérard Depardieu) za vlády Vladimíra Mečiara. Od začiatku demokratickej éry po koniec vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998 sa postavilo len 17 kilometrov diaľnice v plnom profile, 56,277 kilometra v polovičnom profile a 7 kilometrov bolo dokončených na plný profil.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Liptovský HrádokHybe
(plný profil)
7,000 km 4/1987 10/1990
Chocholná – Skala 10,300 km 9/1991 1997
Skala – Nemšová 6,700 km 1994 1998
Horná StredaNové Mesto n. V.
(polprofil)
14,008 km 1996 10.9.1998
Nové Mesto n. V.Chocholná
(polprofil)
15,268 km 1996 10.9.1998
NemšováLadce
(polprofil)
16,628 km 1996 10.9.1998
HybeVažec
(polprofil)
10,463 km 1996 10/1998
Spolu: 17,000 km + 56,277 km polprofil + 7,000 km dokončenie plného profilu

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu na post predsedu vlády Slovenskej republiky bola výstavba diaľnic zmrazená pre nedostatok financií. Netýkalo sa to úsekov, ktoré mali rozostavaný druhý profil – prevažne na strednom Považí (okolie Nového Mesta nad Váhom). Výstavba bola zastavená na úseku Ladce – Sverepec, Vrtižer – Hričovské Podhradie a Važec – Mengusovce.

V roku 1999 bola uznesením vlády Slovenskej republiky o koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry schválená nova sieť diaľnic a tiež bolo rozhodnuté, že nová diaľnica D1 sa bude skladať z pôvodne plánovaných diaľnic D1 a D61. Zmena číslovania bola spôsobená už skorším rozpadom federácie, čo spôsobilo, že diaľnica D1 sa na Slovensku začínala na hraničnom priechode Drietoma a pokračovala do Trenčína a ďalej na východ cez Žilinu, Vrútky, Poprad, Prešov a Košice. Úsek od Bratislavy po Trenčín bol číslovaný ako D61, čo zbytočne spôsobovalo problémy v evidencii. Takisto bolo prestížnejšie označiť diaľnice D1 a D61 ako jeden ťah, čím bol zvýraznený jeho význam. Takisto bol od diaľnice odčlenený úsek na rakúske hranice – dnes je to súčasť diaľnice D4. Pozabudlo sa však na staničenie diaľnice, takže aj dnes možno badať na úsekoch na východnom Slovensku kilometrovníky s príliš vysokými číslami. Napríklad na úseku medzi Prešovom a Košicami sa nachádzajú kilometrovníky so staničením okolo 600. kilometra, hoci celková plánovaná dĺžka D1-ky od Bratislavy po Záhor bude 516 kilometrov.

Výstavba sa postupom času pomaly rozbehla, no opätovne narážala na problémy s projektovými prípravami. Od roku 1996 sa staval prvý slovenský diaľničný tunel – Tunel Branisko, ktorého financovanie je dodnes kontroverzné a vtedajšia vláda je kritizovaná za výrazné predraženie stavby. Ďalšie úseky sa stavali v hlavnom meste, kde bol dokončený vnútorný prieťah mestom, čím bola tranzitná doprava odklonená z centra. Dve vlády Mikuláša Dzurindu vystavali 26,422 kilometra diaľnice v plnom profile, 7,6 kilometra v polovičnom profile a dokončili sa plné profily štyroch úsekov v celkovej dĺžke 56,277 kilometra. Projekčne boli pripravené aj ďalšie úseky, stavať sa začalo pod Tatrami a pri Prešove a takisto bola obnovená výstavba úsekov na hornom Považí, ktoré boli zastavené v roku 1998.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Horná StredaNové Mesto n. V.
(plný profil)
14,008 km 1996 18.10.2000
Nové Mesto n. V.Chocholná
(plný profil)
15,268 km 1996 1.10.2000
NemšováLadce
(plný profil)
16,628 km 1996 9.11.2000
HybeVažec
(plný profil)
10,463 km 1996 16.11.2000
BeharovceFričovce
(obchvat Širokého)
3,060 km 1999 9/2001
MierováSenecká 6,475 km 15.6.1999 31.8.2002
BeharovceFričovce
(obchvat Fričoviec)
3,170 km 1999 29.6.2003
BeharovceFričovce
(Tunel Branisko; polprofil)
7,600 km 4/1996 29.6.2003
ViedenskáPrístavný most 3,867 km 20.3.2003 4.12.2005
LadceSverepec 9,940 km 1/1998 7.12.2005
Spolu: 26,512 km + 7,600 km polprofil + 56,277 km dokončenie plného profilu

2006 – 2012[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe vlády Róberta Fica v roku 2006 bolo ohlásené urýchlenie výstavby diaľnic[2], pričom najväčšou prioritou bolo dokončenie diaľnice D1 po Košice. Vedenie štátu si dalo záväzok pripraviť všetky podklady pre začatie výstavby do konca volebného obdobia. V roku 2007 boli ohlásené takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP-projekty)[3], aj napriek tomu, že ešte v roku 2006 boli zvažované len ako krajné riešenie[4]. Chýbajúce úseky diaľnice mal teda postaviť a následne 30 rokov spravovať súkromný investor. Tieto úseky D1-ky boli rozdelené do dvoch balíkov: Prvý balík PPP zahrňoval úseky medzi Martinom a Prešovom v celkovej dĺžke 75,032 kilometra, Tretí balík PPP zahrňoval úseky medzi Žilinou a Martinom s dĺžkou 24,827 kilometra a 4,85 kilometra dlhý diaľničný privádzač v Lietavskej Lúčke. Druhý balík PPP obsahoval úseky na rýchlostnej ceste R1. Verejné obstarávanie prebehlo za komplikovaných pomerov, vylúčení uchádzači podávali rôzne odvolania[5], no nakoniec oba balíky dostali svojho realizátora. Kritizovaná bola okrem samotného priebehu obstarávania i výška sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi[6]. Nedostatok financií a neochota finančných trhov ponúkať úvery koncesionárom spôsobili viacnásobné odsúvanie začiatku realizácie PPP-projektov[7].

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby (prípravných prác)
Dubná SkalaTurany 16,450 km 15.10.2009
TuranyHubová 13,575 km 15.10.2009
HubováIvachnová 15,250 km 15.10.2009
JánovceJablonov 18,540 km 15.10.2009
FričovceSvinia 10,930 km 15.10.2009
Hričovské PodhradieLietavská Lúčka 11,317 km 5.2.2010
Lietavská LúčkaVišňové 5,400 km 5.2.2010
Višňové – Dubná Skala 8,110 km 5.2.2010
Spolu: 99,572 km

V roku 2009 sa navyše vyskytol problém s už skôr odsúhlasenou zmenou trasovania diaľnice neďaleko Turian. Pôvodne sa mal realizovať Tunel Korbeľka, ktorý obchádzal úzku dolinu Váhu, no neskôr prvotné plány zmenili a schválili trasovanie cez dolinu, najmä kvôli nižším stavebným nákladom. To sa stretlo z nevôľou ekologických aktivistov, no i napriek tomu sa na prelome rokov 2009 a 2010 začali prípravné práce súvisiace s odvozom ornice a výrubom lesov. Prípravné práce údajne zničili niektoré chránené územia európskeho významu[8], čo bolo prešetrované aj Európskou komisiou[9].

Okrem projekčnej prípravy úsekov, ktoré sa stali predmetom PPP-projektov sa za obdobie rokov 20062010 dokončilo 72,646 kilometra diaľnice D1 v plnom profile a 5,21 kilometra v polovičnom profile. Až 59,729 sprejazdnených plnoprofilových kilometrov diaľnice však bolo rozostavaných ešte v období vlády Mikuláša Dzurindu. Najdôležitejšou stavbou za obdobie 20062010 bol úsek Sverepec – Vrtižer, ktorý vedie priamo ponad Považskú Bystricu a ktorým sa skompletizovala časť diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny. Najvýznamnejším objektom je Estakáda Považská Bystrica, ktorá je zaujímavým architektonickým dielom a vytvorila novú dominantu mesta.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Vrtižer – Hričovské Podhradie 12,904 km 1.10.1998 30.6.2007
VažecMengusovce 12,225 km 8/1998 14.8.2008
Poprad, západ – Poprad, východ 6,230 km 10.4.2006 6.12.2008
Poprad, východ – Jánovce 11,620 km 8/2005 3.9.2009
MengusovcePoprad, západ 8,800 km 10.4.2006 5.12.2009
Sverepec – Vrtižer 9,595 km 12.12.2007 31.5.2010
JablonovStudenec
(polprofil)
5,210 km 17.4.2009 7.6.2010
StudenecBeharovce 3,322 km 2.4.2009 7.6.2010
SviniaPrešov, západ 7,950 km 12/2005 7.6.2010
Spolu: 72,646 km + 5,210 km polprofil

Po nástupe vlády Ivety Radičovej boli naplnené predvolebné sľuby o prehodnotení PPP-projektov na diaľnici D1. Platnosť koncesnej zmluvy na tzv. prvý balík projektov PPP vypršala dňa 31. augusta 2010 a štát odmietol predĺžiť termín uzavretia definitívneho kontraktu z dôvodu neschopnosti investora zohnať dostatočný kapitál[10]. Podobná situácia nastala aj v prípade koncesnej zmluvy na tretí balík, ktorej platnosť vypršala 15. decembra 2010. Vláda rozhodla stavať diaľnice za pomoci európskych fondov a ich dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami stanovila na rok 2017.[11].

Na úseku JánovceLevoča začala výstavba 20. júna 2011 a mal by byť dokončený v roku 2013. Na začiatku novembra 2011 začala výstavba úseku Dubná SkalaTurany a FričovceSvinia, ktoré by mali byť hotové v roku 2015.

Od roku 2012[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe druhej vlády Roberta Fica bolo opäť avizované urýchlenie dostavby diaľnic. Robert Fico označil ako prioritu dobudovať diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2017 a rýchlostnú cestu R2 medzi Zvolenom a Rimavskou Sobotou. Z dôvodu nedostatku peňazí v štátnom rozpočte nie je vylúčené ani obnovenie PPP-projektov. V roku 2012 začala stavba úseku LevočaJablonov, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky v lete 2015.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
JablonovStudenec
(plný profil)
5,210 km 17.4.2009 14.12.2012
JánovceLevoča 9,000 km 20.6.2011 2015
Dubná SkalaTurany 16,450 km 11.11.2011 2015
FričovceSvinia 11,217 km 24.11.2011 2015
LevočaJablonov 9,54 km 25.6.2012 2015
HubováIvachnová 15,28 km 11.2.2014 2017

Ešte v roku 2011 boli spustené verejné obstarávania na úsekoch HubováIvachnová a Lietavská LúčkaDubná Skala, v roku 2013 aj Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Začiatok výstavby týchto úsekov bol však oneskorený viacerými odvolaniami neúspešných uchádzačov. Výstavba úseku Hubová - Ivachnová začala až v novembri 2013. Výstavba úsekov hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, s termínom dokončenia v roku 2018 sa začala vo februári 2014 a zmluva na úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové bola podípasná až v júni 2014, termín dokončenia je koniec roka 2019.

Súčasnosť a budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je v prevádzke 319,619 km diaľnice D1. Do dokončenia súvislého úseku Bratislava – Košice je ešte potrebné dobudovať 107,472 kilometra diaľnice, z 99,572 kilometra bolo čiastočne rozostavaných v rámci dnes už zrušených PPP-projektov. Do dokončenia celej diaľnice D1 po hraničný priechod Záhor je potrebné dostavať ešte 196,002 km.

Plán odovzdania do prevádzky:

Rok Dĺžka
2015 46,1 km
2016 0 km
2017 15,3 km
2018 25,7 km
2019 35 km
2020-2025 88,6 km

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica D1 je v súčasnosti rozšírená na šesť pruhov v úseku BratislavaTrnava. Výstavba začala na jar 2008. Šesťprúdovú diaľnicu do Senca odovzdali do užívania 24. októbra 2009, zvyšok po Trnavu 17. novembra 2009. Vláda i Národná diaľničná spoločnosť boli za tento úsek veľmi kritizované, pretože neboli vybudované ani nové odstavné pruhy, ani odbočovacie a pripájacie pruhy. Z tohto dôvodu bola na tomto úseku znížená rýchlosť na 110 kilometrov za hodinu. V lete 2011 bolo vybudovaných niekoľko odstavných ostrovčekov a rýchlosť zvýšená na pôvodných 130 km/h, no len v období od 19.00 do 05.00 h. Od leta 2011 je tu pomoc pre vodičov, ktorým sa na tomto úseku pokazí auto. Národná diaľničná spoločnosť v takomto prípade vyzýva vodičov, aby ihneď volali na SOS linku 0800 100 007. Na celom úseku mali byť dobudované odstavné pruhy do konca roka 2012, ale dnes sa plánuje začiatok ich výstavby na rok 2016. Výhľadovo sa počíta aj s ďalším rozširovaním diaľnice.

Hlavné križovatky[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné križovatky na diaľnici D1
Diaľnica D2.svg AB-Kreuz-grün.svg (0) Bratislava – Pečňa v prevádzke
Diaľnica D4.svg AB-Kreuz-gelb.svg (15) Ivanka pri Dunaji v pláne
Rýchlostná cesta R1.svg AB-Kreuz-grün.svg (50) Trnava v prevádzke
Rýchlostná cesta R2.svg AB-Kreuz-gelb.svg (119) Chocholná v pláne
Rýchlostná cesta R6.svg AB-Kreuz-grün.svg (159) Beluša v prevádzke
Diaľnica D3.svg AB-Kreuz-grün.svg (187) Dolný Hričov v prevádzke
Rýchlostná cesta R3.svg AB-Kreuz-gelb.svg (218) Martin vo výstavbe
Rýchlostná cesta R3.svg AB-Kreuz-gelb.svg (242) Ružomberok-západ v pláne
Rýchlostná cesta R1.svg AB-Kreuz-gelb.svg (248) Ružomberok – Martinček v pláne
Rýchlostná cesta R4.svg AB-Kreuz-gelb.svg (400) Prešov-západ v pláne
Rýchlostná cesta R2.svg AB-Kreuz-gelb.svg (433) Košické Oľšany v pláne

Na diaľnici D1 je naprojektovaných jedenásť križovatiek s diaľnicami, respektíve rýchlostnými cestami, z toho sú v prevádzke zatiaľ štyri. Takéto križovatky sú na dopravnom značení označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatke Trnava, pretože symbol bol zavedený do legislatívy v roku 2009 a odvtedy nebolo ostatné dopravné značenie vymenené za nové.

Úseky diaľnice[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorný obchvat Bratislavy[upraviť | upraviť zdroj]

Viedenská – Prístavný most Úsek diaľnice dlhý 3,867 km začína v diaľničnej križovatke s diaľnicou D2 Bratislava – Pečňa a pokračuje cez mimoúrovňovú križovatku Viedenská cesta a končí v mimoúrovňovej križovatke s Dolnozemskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred Einsteinovej ulice, od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z Pečnianskej ulice, pri obchodnom centre Aupark, od Sadu Janka Kráľa, od štadiónu MFK Petržalka a od Šustekovej ulice). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok 2002[12], ale s výstavbou sa začalo až 20. marca 2003. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania 4. decembra 2005[13], pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do júna 2006.

Prístavný most – Mierová Úsek Prístavný most – Mierová ulica má dĺžku 3500 metrov a hlavným objektom tohto úseku je Prístavný most, ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie Dunaja v Bratislave. Most je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od apríla 1978 do decembra 1985. Už v decembri 1983 bol do predčasného užívania odovzdaný pravý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs[14].

Mierová – Senecká Na tomto úseku dlhom 6,475 km sa nachádza 5 mimoúrovňových križovaní, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových križovaní, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá estakáda Prievoz[15]. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa Letisko Milana Rastislava Štefánika, Avion Shopping Park i prírodné kúpalisko Zlaté piesky. Stavba začala 15. júna 1999. Do prevádzky bol úsek uvedený 31. augusta 2002, ale dokončený bol až v decembri 2007. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

Bratislava – Senec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 16,800 km bol prvým dostavaným úsekom vtedajšej diaľnice D61. Súčasťou stavby boli 3 mimoúrovňové križovatky a Stredisko správy a údržby diaľnic (SSÚD) Bratislava. Náklady na stavbu boli 455,7 miliónov Kčs. Výstavba prebiehala v období od januára 1972decembra 1976, pričom úsek bol uvedený do predčasného používania 12. decembra 1975. V rokoch 20082009 bola diaľnica rozšírená na tri pruhy v každom smere, ale zatiaľ bez odstavných pruhov. Tie pôvodne mali byť hotové do konca roka 2012, ale na ich výstavbu v súčasnosti ešte len prebieha proces stavebného konania a začiatok budovania je plánovaný na rok 2016.

Senec – Trnava[upraviť | upraviť zdroj]

Technicky nenáročný úsek dlhý 19,107 km prechádza poľnohospodárskou krajinou. Vo výstavbe bol od januára 1975. Na úseku sa nachádza mimoúrovňová križovatka Voderady, 18 mostov a objstranné odpočívadlá Zeleneč a Čataj. Úsek uviedli do prevádzky 7. novembra 1978. Úsek rozšírili v rokoch 20082009 na tri pruhy v každom smere, ale bez odstavných, odbočovacích a pripájacích pruhov. Pôvodne mali byť hotové v roku 2012, ale na ich výstavbu v súčasnosti ešte len prebieha proces stavebného konania a začiatok budovania je plánovaný na rok 2016.

Trnava – Hlohovec[upraviť | upraviť zdroj]

Tento technicky úsek má dĺžku 18,463 km. Výstavba prebiehala od apríla 1978 do mája 1983. Začína na mimoúrovňovej križovatke Trnava, odtiaľ diaľnica pokračuje na severovýchod. Diaľnica obchádza mestá Hlohovec a Leopoldov zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenná mimoúrovňová križovatka. Úsek končí na mimoúrovňovej križovatky Červeník. Na úseku na nachádza veľké ľavostranové odpočívadlo Červeník a 20 mostov.

Hlohovec – Piešťany[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 15,130 km začala v júni 1980. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou I/61. Začína na križovatke Červeník, pokračuje západne od obcí Madunice a Drahovce a obchádza vodnú nádrž Sĺňava. Končí na mimoúrovňovej križovatke Piešťany. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v júli 1985.

Piešťany – Horná Streda[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Piešťany – Horná Streda v dĺžke 8,325 km sa staval v období od 9/1984 do 6/1988.

Križovatka Trnava s R1

Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 14,008 km vedie malebnou krajinou okolo rieky Váh. Začína na križovatke Horná Streda. Odtiaľ pokračuje na sever a končí sa na križovatke s cestou II/515 medzi Novým Mestom nad Váhom a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku 1996 a polovičný profil uviedli do prevádzky 10. septembra 1998. Tohto úseku sa netýkalo zastavenie výstavby daľnic a preto bol plný profil dokončený 18. októbra 2000.

Nové Mesto nad Váhom – Chocholná[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. V budúcnosti sa na križovatke Chocholná vybuduje kríženie s rýchlostnou cestou R2. Na diaľnici sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla Beckov a Kostolná, ktoré slúžia aj obyvateľom okolitých obci. Na trase je celkovo 20 mostov. Výstavba začala v roku 1996 a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od 10. septembra 1998 spolu s predchádzajúcim úsekom. Zastavenie výstavby diaľnic vládou v roku 1999 sa ani tohto úseku netýkalo. Úsek je v plnom profile v prevádzke od 1. septembra 2000.

Chocholná – Nemšová[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 17 kilometrov vytvára severný obchvat Trenčína a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo Zamarovce. Je rozdelený na dva podúseky: Chocholná – Skala a Skala – Nemšová a podklady na výstavbu sa pripravovali ešte pred nežnou revolúciou. Výstavba úseku Chocholná – Skala začala už v septembri 1991, zvyšku po Nemšovú v roku 1994. Úsek uviedli do prevádzky postupne v rokoch 1997 a 1998. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača Trenčín, s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do 18. septembra 2002, kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

Nemšová – Ladce[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú tri mimoúrovňové rižovatky: Nemšová (Dubnica nad Váhom), Ilava a Ladce. Dĺžka úseku je 16,63 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996 a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile 10. debembra 1998. Plný profil bol uvedený do prevádzky 9. novembra 2000.

Ladce – Sverepec[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1997, no v roku 1999 bola pozastavená. Na trese je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer 2,8 km, na pravom dvojpruhu (smer Žilina) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše 2,5 km. Najdlhší most (Pružinka) má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo a na tomto úseku je maximálna povolená rýchlosť obmedzená na 100 km/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po začiatok križovatky Beluša s dĺžkou 1,9 km uviedli do prevádzky v polovičnom profile 24. júla 2004 a v plnom profile 26. augusta 2004. Zvyšok úseku uviedli do prevádzky 9. decembra 2005.

pred križovatkou Beluša

Sverepec – Vrtižer[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba začala v januári 2008 a úsek začína v MÚK Sverepec, kde diaľnica prekračuje cestu I/61. Ďalej prechádza nad mestom Považská Bystrica estakádou s dĺžkou 1 444 m. Pôvodne mal mesto obchádzať tunel, ale nakoniec vláda presadila estakádu. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou 1 694,5 m, vybudovaný z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí v MÚK Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke 2 000 m, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol otvorený 31. mája 2010.

Vrtižer – Hričovské Podhradie[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,904 km. Z pôvodnej dĺžky 13,457 km, bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3. Nahradí preťažené cesty I/61 a I/18 medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Na trase sa nachádza aj mimoúrovňová križovatka Bytča. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená. Výstavbu obnovili v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile 29. júna 2007.

Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek má dĺžku 11 320 m. Záujmové územie, ktorým prechádza trasa diaľnice D1, začína vo Vážskej kotline napojením na stavbu diaľnice D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie. V tomto mieste je umiestnená križovatka diaľnic D1 a D3. Trasa diaľnice prechádza cez vrch Viešky tunelom Ovčiarsko a pokračuje po svahoch údolia potoka Bitarová. Na konci katastrálneho územia Bánovej tunelom Žilina vchádza do údolia Rajčianky a Bytčice, mestskej časti Žiliny. Bytčicu prekonáva estakádou a trasa končí v križovatke, ktorá je v katastri Bytčice a Lietavskej Lúčky s privádzačom Žilina – juh.

Úsek sa pôvodne mal začať budovať v roku 2010 ako súčasť PPP projektu, ktorý bol koncom roka 2010 ministrom dopravy Jánom Figeľom zrušený. Na financovanie tohto úseku sa mali použiť financie zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Začiatok výstavby bol neskôr posunutý na rok 2012, zmluva na výstavbu bola podpísaná 9. decembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 20. februára 2014 s termínom dokončenia v roku 2018.

Lietavská Lúčka – Dubná Skala[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek obíde problematický úsek cesty I/18 pri Strečne, ktorým prejde až 30 000 áut za deň.[chýba zdroj] Je to najnáročnejší a technicky najťažší úsek diaľnice D1. Úsek má dĺžku 13,5 kilometra a je rozdelený na úseky Lietavská LúčkaVišňové a Višňové – Dubná Skala. Prvý úsek je len nájazd do tunela. Nachádza sa tu aj druhý najdlhší tunel na Slovensku - Tunel Višňové (v prípade realizácie plánovaného tunela Karpaty ako jedného súvislého tunela) a na tomto úseku bude 5 mostov. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 11. júna 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014 s termínom dokončenia v roku 2019. Stavbu realizuje zahraničné konzorcium Salini Impregilo S.p.A a DÚHA, a.s. Zmluvná cena je 409 mil. EUR. Pôvodne boli odhadované stavebné náklady 896,5 milióna eur bez DPH.[16]

Dubná Skala – Turany[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Dubná SkalaTurany s dĺžkou 16,410 kilometra nadväzuje na druhý najdlhší slovenský diaľničný tunelTunel Višňové. Súčasťou stavby sú tri križovatky – Dubná Skala (s cestou I/18), Martin (s diaľničným privádzačom, strednou sekciou rýchlostnej cesty R3) a Turany (s cestou I/18). Ďalej sa buduje diaľničný privádzač z Martina s dĺžkou 1,652 kilometra, 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička[17]. Zmuva o výstavbe bola podpísaná 26. októbra 2011, samotná stavba začala 11. novembra 2011 s termínom dokončenia v decembri 2014.

Turany – Hubová[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka tohto technicky pomerne náročného úseku je naplánovaná na 13,575 kilometra. Výstavba mala začať na prelome rokov 2011 a 2012. Súčasťou stavby bude dobudovanie križovatiek Turany a Ružomberok, západ (Hubová), výstavba križovatky Kraľovany, 14 mostov, tunely Rojkov (1 810 m) a Havran (2 813 m) a Stredisko správy a údržby diaľnic pri Stankovanoch[18]. V minulosti sa preferoval variant trasovania úseku s 5,7 kilometra dlhým Tunelom Korbeľka. V roku 2008 bola ako definitívna trasa určená súčasná, ktorá povedie popri Váhu a budú sa na nej nachádzať dva tunely – Rojkov a Havran[19]. V budúcnosti bude na 241. kilometri pri obci Švošov vybudovaná križovatka so severnou sekciou rýchlostnej cesty R3. Plánovanú výstavbu úseku skomplikoval rozsiahly zosuv v trase diaľnice pri Šútove, čo viedlo k opätovnému preskúmaniu trasy diaľnice, ktorá má byť definitívne určená v decembri 2014. Najpravdepodobnejší je variant s odklonom pôvodnej trasy popri Váhu v mieste zosuvu, vďaka čomu bude nutné postaviť aj tunel Malá Fatra dĺžky 470 m.

Hubová – Ivachnová[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek dlhý 15,280 kilometra bol súčasťou tzv. 1. balíka PPP-projektov. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 7. novembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 11. februára 2014 s termínom dokončenia v roku 2017. Tento úsek bude tvoriť severný obchvat mesta Ružomberok. Ide o technicky náročnú stavbu, keďže sa buduje celkovo 21 mostov s celkovou dĺžkou 4 845 metrov a okrem nich i Tunel Čebrať s dĺžkou 2 026 metrov. Súčasťou stavby sú i dve mimoúrovňové križovatky – križovatka Hubová (Ružomberok, západ) bude spájať diaľnicu s cestou I/18 a križovatka Likavka (Ružomberok, sever), ktorá spojí D1-ku s cestou I/59[20].

Ivachnová – Liptovský Mikuláš[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek meria 14,332 kilometra a nachádza sa medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Výstavba prebiehala od januára 1973 do decembra 1977 súčasne s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá Ivachnová (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs[14]. V rokoch 20052006 boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov[21].

Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 7,130 kilometra bol vytvorený južný obchvat Liptovského Mikuláša. Úsek bol vo výstavbe od marca 1972, pričom jeho časť sprejazdnili 1. júla 1976, zvyšok 9. decembra 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek Bratislava – Senec. Súčasťou stavby bola okrem križovatiek Liptovský Mikuláš a Liptovský Ján aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na Športovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs[14]. V súčasnosti sa na úseku plánuje výstavba križovatky Závažná Poruba, ktorá by skvalitnila dopravné napojenie na diaľnicu pre obyvateľov východnej časti mesta Liptovský Mikuláš, ale i obcí susediacich s mestom. Dokumentácia predložená na posudzovanie vplyvov na životné prostredie počíta s výstavbou križovatky po roku 2012 a odhaduje dobu výstavby na zhruba dva roky[22].

Liptovský Ján – Liptovský Hrádok[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek medzi Liptovským Jánom a Liptovským Hrádkom s dĺžkou 5,51 kilometra bol vo výstavbe od apríla 1975 do decembra 1983 a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na SlovenskuViadukt Podtureň dlhý 1 035 metrov[23]. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky Váh a obec Podtureň. Súčasťou stavby úseku sú aj dve mimoúrovňové križovatkyLiptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs[14].

Diaľnica D1 pri Dovalove na Liptove.

Liptovský Hrádok – Hybe[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou presne 7 kilometrov bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od apríla 1983 do júna 1986, pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dobudovanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli 1987 a dokončená bola až po nežnej revolúcii v októbri 1990. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs[14]. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný Most Dovalovec s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok Dovalovec a priľahlé územie vo výške 33,06 metra[24].

Hybe – Važec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri Bielom Váhu meria 10,630 kilometra. Vo výstavbe bol od augusta 1996 až do októbra 2007[25], no do predčasného užívania ho odovzdali už 16. novembra 2000, pričom v polovičnom profile slúži už od roku 1998[26]. Súčasťou stavby bola jedna križovatka (Východná), dobudovanie ďalších dvoch (Hybe a Važec), deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, križovatka Hybe bola vybudovaná len ako polovičná, a to v smere do Bratislavy[14]. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a inom technickom vybavení diaľnice až do októbra 2007. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy slovenských korún[14].

Važec – Mengusovce[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12,225 km začala ešte v auguste 1998. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch križovatiek Važec, Štrba a Mengusovce[27]. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na september 2001 a v plnom profile na september 2002. V roku 1999 bola výstavba väčšiny úsekov diaľnic na Slovensku zastavená, výnimkou nebol ani tento úsek[28]. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku 2003, no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý Tunel Lučivná. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomennou križovatkou. Úsek sprevádzkovali 11. decembra 2007, ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile[29]. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až 14. septembra 2008[30], teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 906 metrov nad morom.

Mengusovce – Jánovce[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek má dĺžku 25,85 kilometra a prechádza Popradskou kotlinou. Začína južne od obce Mengusovce a ďalej pokračuje východným smerom, pričom obchádza mesto Svit zo severu a obec Batizovce z juhu. Za Svitom sa diaľnica priblíži k ceste I/18 a k železničnej trati a pokračuje s nimi paralelne až po Poprad. Pred ním sa cesta stáča na sever, míňa popradské letisko a mestskú časť Veľká. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti Spišská Sobota a Matejovce. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa križovatkou s cestou I/18 medzi obcami Jánovce a Spišský Štvrtok. Vzhľadom na pomerne veľkú dĺžku úsek rozdelili na tri menšie podúseky.

Mengusovce – Poprad, západ (8,000 km) bol vo výstavbe od 10. apríla 2006[31]. Súčasťou stavby je niekoľko mostných objektov, no dominantným prvkom je Tunel Bôrik s dĺžkou 999 metrov. Úsek sprejazdnili 5. decembra 2009[32], čím sa odklonila tranzitná doprava z cesty I/18 a tým aj mesta Svit.

Poprad, západ – Poprad, východ (6,230 km) bol vo výstavbe od 10. apríla 2006 a sprevádzkovaný bol 6. decembra 2008[33] v plnom profile. Okrem križovatiek Poprad, západ a Poprad, východ bola postavená i križovatka Vysoké Tatry s cestou II/534, ktorá smeruje do Starého Smokovca v meste Vysoké Tatry.

Poprad, východ – Jánovce (Spišský Štvrtok) (11,620 km) začali stavať v polovičnom profile už v auguste 2005. V roku 2006 začala výstavba aj druhého profilu. Súčasťou stavby je 9 mostov a dobudovanie križovatky Poprad, východ (Matejovce). 6. decembra 2008 úsek sprejazdnili v polovičnom profile, pričom pokračovali práce na pravom jazdnom páse. Úsek kompletne odovzdali do užívania dňa 3. septembra 2009[34].

Jánovce – Jablonov[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek dlhý 18,54 kilometra bol súčasťou takzvaného prvého balíka PPP-projektov, ktorý sa však nerealizoval. Za pôsobenia ministra dopravy Jána Figeľa bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva úseky (po tunel Šibenik a od tunela Šibenik), pričom každý z úsekov bol súťažený samostatne. Tento úsek odkloní tranzitnú dopravu z cesty I. triedy číslo 18 prechádzajúcu cez mesto Levoča. Súčasťou stavby je 22 mostov, Tunel Šibenik (591 m), veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov, dve križovatky – Spišský Štvrtok a Levoča a diaľničný privádzač od Spišskej Novej Vsi[35]. Zmluva o výstavbe prvej časti po Levoču, v plnom profile v dĺžke 9 km bola podpísaná 17. júna 2011, túto časť začali stavať 20. júna 2011 s termínom dokončenia v lete 2014.[36] Zmluva o dielo na výstavbu II. úseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená 25. júna 2012 s termínom dokončenia v lete 2015.

Projekt je financovaný z eurofondov a štátneho rozpočtu cez Operačný program Doprava. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútil jeden z mostov. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.[37][37]

Jablonov – Studenec[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 5,21 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 mostných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby bola aj križovatka Spišské Podhradie, ktorá spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou I/18. Výstavba pravého pásu začala 17. apríla 2009 a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile 7. júna 2010. [38] Výstavba druhého profilu bola dokončená 14. decembra 2012.[39] Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez DPH.[39]

Studenec – Beharovce[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 3,323 kilometra sa začal budovať 2. apríla 2009 v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou I/18 pod Spišským hradom. Na úseku sú 2 mostné objekty – jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov eur. Úsek bol odovzdaný do prevádzky 7. júna 2010[40].

Beharovce – Fričovce[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba úseku začala slávnostne položením základného kameňa dňa 1. apríla 1996 a 12. apríla sa začalo i s razbou prieskumnej štôlne tunela Branisko (4 975 metrov). Štôlňa bola prerazená 19. decembra 1997, no razba južnej tunelovej rúry zo západnej (spišskej) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, 23. mája 1997. V roku 1998 sa vyskytli finančné problémy[41] a napredovaniu prác nepomohol ani útlm výstavby diaľnic na Slovensku v roku 1999. Ešte v roku 2001 sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí Fričovce a Široké 1. júla 2002[42]. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až 1. mája 2002. Ešte v septembri 2001 však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce Široké. Tunel Branisko, momentálne najdlhší cestný tunel na Slovensku, slávnostne uviedli do prevádzky dňa 29. júna 2003 spoločne s obchvatom obce Fričovce a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec Beharovce. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok budovania na rok 2020.

Fričovce – Svinia[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 11,217 kilometra nahradí cestu I. triedy číslo 18 medzi obcami Svinia a Fričovce. Podľa Programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 sa s výstavbou úseku malo začať v roku 2010 a odovzdaný mal byť o tri roky neskôr[43]. Uvedený úsek bol súčasťou tzv. prvého balíka PPP, ktorý sa však nerealizoval. 31. marca 2011 bola na výstavbu tohto úseku vypísaná v Európskom vestníku súťaž metódou tzv. žltej knihy FIDIC (Naprojektuj a stavaj), prvýkrát v podmienkach Slovenskej republiky, zmluva s víťazom bola podpísaná 2. novembra 2011. Výstavba tohto úseku začala 24. novembra 2011 s termínom dokončenia v lete 2015.

Svinia – Prešov, západ[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 7,95 kilometra bol vo výstavbe od 1. decembra 2005 do 7. júna 2010. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch 20052007, potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ (Vydumanec), ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I. triedy číslo 18, cestou II. triedy číslo 546 a v budúcnosti aj s rýchlostnou cestou R4. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi Prešovom a Chminianskou Novou Vsou, no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami Malý Šariš a Župčany. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš[44]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur.

Prešov, západ – Prešov, juh[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Prešova bude merať 7,87 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v marci roku 2003 odporučilo tunelový variant s tunelom Prešov dlhým 2 375 metrov, v modifikovanej trase, na ktorú je vydané územné rozhodnutie, bude merať 2244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť mostov. Výstavba si vyžiada asanáciu jedenástich rodinných domov, desiatich záhradných chatiek a piatich poľnohospodárskych objektov[45]. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a Národná diaľničná spoločnosť plánuje vyhlásiť tender na výstavbu do konca roka 2014.

Prešov, juh – Budimír (Prešov – Košice)[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tzv. východnej D1-ky medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1977 do apríla 1988 v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, juh – Ličartovce, ktorý bol vo výstavbe od apríla 1977 do júna 1987, no sprevádzkovaný bol už v novembri 1982. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Druhý úsek od Ličartoviec po Budimír (križovatka Košice-sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli 1988. Výstavba druhej etapy východnej D1-ky si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs[14].

Diaľnica medzi Košicami a Prešovom vedie rovinatým terénom paralelne s riekou Torysa. Na úseku boli vybudované tri mimoúrovňové križovatkyPrešov,juh, Ličartovce (predtým Drienov) a Košice, sever (Budimír) a dve odpočívadlá – pri Petrovanoch a Janovíku. V rokoch 20032006 bol úsek modernizovaný osadením stojanov tiesňového volania, meteozariadení, premenlivého dopravného značenia, kamerového dohľadu, nápravovej váhy na odpočívadle Petrovany i oplotením cesty po celej dĺžke úseku[46]. V roku 2008 sa začalo uvažovať o zvýšení maximálnej povolenej rýchlosti na tomto úseku na 160 kilometrov za hodinu [47].

Budimír – Bidovce[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek dlhý 14,4 kilometra bude súčasťou takzvaného vonkajšieho obchvatu Košíc, ktorý budú okrem diaľnice D1 tvoriť i rýchlostné cesty R2 a R4. Úsek BudimírBidovce sa bude začínať v už jestvujúcej križovatke Košice-sever (Budimír) a odtiaľ bude pokračovať južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou Torysa. Po oboch stranách bude vybudované jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to bude odpočívadlo Beniakovce a v smere do Prešova odpočívadlo Rozhanovce.

Na tomto úseku sa bude nachádzať spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadajú preložky ciest III. triedy. Okrem toho sa smerom od Košickej Novej Vsi vybuduje druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby budú ešte tri mimoúrovňové križovatky (dostavba križovatky Košice-sever, križovatka Košice-východ s R2 a R4 a križovatka Bidovce). Náklady na výstavbu boli odhadnuté na sumu približne 247 miliónov €.[48]. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a Národná diaľničná spoločnosť plánuje vyhlásiť tender na výstavbu do konca roka 2014.

Bidovce – Dargov[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek v budúcnosti spojí Košice s Východoslovenskou nížinou. Prekonávať bude Dargovský priesmyk tunelom Dargov. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje termín začatia výstavby na rok 2018.

Dargov – Pozdišovce[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek bude viesť rovinatou krajinou, no detaily trasovania ešte nie sú známe. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie. Výstavba sa zrejme nezačne skôr ako v roku 2020.

Pozdišovce – št. hr. SK/UA[upraviť | upraviť zdroj]

Koncový úsek diaľnice bude končiť na hraničnom priechode Záhor, kde sa napojí na plánovanú ukrajinskú diaľnicu M6. Vytvorí južný obchvat Michaloviec. Navrhnuté sú dve trasy. Severnejšia tesne obíde Michalovce a Sobrance a povedie pri južnom brehu Zemplínskej šíravy. Túto trasu viac preferuje aj Národná diaľničná spoločnosť. Južný variant by mal viesť okolo Zemplínskej Širokej a pozdĺž Senianskych rybníkov. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie. Výstavba by mala prebehnúť po roku 2020.


Diaľničné privádzače na D1[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 3[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 3 sa nachádzal Bratislave. Jeho začiatok bol na Ceste na Senec vo Vajnoroch, kde sa napájal na cestu I/61. Privádzač ďalej pokračoval križovatkou s miestnou komunikáciou a končil na výjazde z Zlaté Piesky. Celková dĺžka PD 3 bola 0,533 km. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[49]

Diaľničný privádzač 4[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 4 sa nachádzal v okrese Nové Mesto nad Váhom. Začínal sa severne od obce Lúka na križovatke s cestou II/507 a smeroval na západ. Po 278 metroch končil na križovatke Lúka na D1. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[50]

Diaľničný privádzač 6[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 6 sa nachádzal pri obci Východná v okrese Liptovský Mikuláš. Začínal sa križovatkou s I/18 východne od intravilánu obce a pokračoval na sever, kde sa po 783 metroch napojil na D1. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[51]

Diaľničný privádzač 7[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 7 sa začínal na križovatke s I/18 v Širokom a o 506 metrov neskôr sa napájal na D1. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[52]

Diaľničný privádzač 8[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 8 spájal cestu I. triedy 18 s križovatkou Važec na D1 v okrese Liptovský Mikuláš. jeho dĺžka bola 333 metrov. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[53]

Diaľničný privádzač 9[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 9 spájal cestu III. triedy 018144 s križovatkou Štrba na D1. Jeho dĺžka bola 814 metrov. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[54]

Diaľničný privádzač 10[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 10 bol diaľničný privádzač na v Bytči. Začiatok mal na križovatke s II/507 a končil na výjazde Bytča. Jeho celková dĺžka bola 0,746 km. Od roku 2013 je klasifikovaný ako vetva križovatky.[55]


Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tatranskej diaľnice chýba už len kúsok [online]. Korzár.sk, 04.09.2009, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  2. Vláda sľubuje sto kilometrov diaľnic za štyri roky [online]. Bratislava : SME, 3.8.2006, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  3. Prvý balík PPP má odhadovanú cenu takmer 50 miliárd [online]. Bratislava : Pravda, 22.11.2007, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  4. Vážny: Dopravným PPP projektom skôr nie, ako áno [online]. Bratislava : SME, 7.8.2006, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  5. Vyradení uchádzači v tendri na D1 podali žiadosť o nápravu [online]. Bratislava : Hospodárske noviny, 6.2.2008, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  6. PPP projekty sú predražené, vláda trvá na podpise [online]. Bratislava : Aktuálne.sk, 26.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  7. Fico odpovedá Slotovi: S financovaním diaľnice sú problémy [online]. Bratislava : SME, 14.12.2009, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  8. Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove [online]. Bratislava : SME, 28.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  9. Brusel o 1. balíku PPP do konca týždňa nerozhodne [online]. Bratislava : Webnoviny, 10.6.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  10. Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice [online]. Bratislava : Trend, 31.8.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  11. Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra [online]. Bratislava : Webnoviny, 14.12.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  12. Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 11.4.2002, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  13. Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená [online]. Bratislava : Mesto Bratislava, 1.12.2005, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  14. a b c d e f g h Dálnice D1, Slovensko [online]. Dálnice-silnice.cz, 18.01.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online. (český)
  15. Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká [online]. Bratislava : Mesto.sk, 2.11.1999, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online.
  16. [[1]]. Nízka cena za tunel Višňové prekvapila aj experta [online]. PEREX, 26.6.2012, [cit. 2012-06-04]. Dostupné online. (Slovenský)
  17. Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) [online]. Bratislava : Dopravoprojekt, 2008, [cit. 2009-09-19]. Dostupné online.
  18. D1 Turany – Hubová [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online.
  19. Tunelu zazvonil umieračik [online]. SME.sk, 11.11.2008, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online.
  20. D1 Hubová – Ivachnová [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  21. D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  22. Diaľnica D1 – križovatka Závažná Poruba [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.
  23. Mosty – Viadukt Podtureň [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.
  24. Mosty – Most „Dovalovec“ [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  25. D1 Hybe – Važec [online]. Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  26. Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile [online]. Mesto.sk, 16.11.2000, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  27. Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006 [online]. Mesto.sk, 28.08.2003, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  28. Dokončenie diaľnice by podporilo cestovný ruch [online]. Mesto.sk, 09.04.1999, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  29. Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce [online]. Mesto.sk, 11.12.2007, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  30. Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce [online]. Pravda, 14.09.2008, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  31. Začal sa stavať úsek Mengusovce – Jánovce [online]. Bratislava : Hospodárske noviny, 10.04.2006, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  32. Tatranskej diaľnice chýba už len kúsok [online]. Korzár.sk, 03.09.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  33. Otvárací ceremoniál D1 Mengusovce-Jánovce II. a III. úsek [online]. Bratislava : Úrad vlády Slovenskej republiky, november 2008, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  34. Diaľničný úsek Mengusovce – Jánovce od štvrtka v plnom profile [online]. Webnoviny.sk, 31.08.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  35. D1 Jánovce – Jablonov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  36. http://ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=43682
  37. a b BULLOVÁ, Eva. Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 [online]. Pravda.sk, 31.12.2012, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  38. D1 Jablonov – Studenec [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 17.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  39. a b Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile [online]. Petit Press, 14.12.2012, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online.
  40. Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. [online]. Dopravoprojekt, a.s., 2.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  41. Situácia na výstavbe tunela pod Braniskom je vážna [online]. Mesto.sk, 24.11.1998, [cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  42. Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne [online]. Mesto.sk, 27.8.2001, [cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  43. Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 [online]. Bratislava : Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, 2007, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  44. D1 Svinia – Prešov,západ [online]. Highways.sk, 26.12.2007, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  45. Ministerstvo pre diaľnicu D1 Prešov západ – Prešov juh odporučilo tunelový modifikovaný variant V3 [online]. Prešov : Korzár.sk, 10.3.2003, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  46. D1 Prešov – Budimír [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.
  47. 160 km/h: Už plánujú, kde ju povolia [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 14.07.2008, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.
  48. Chystajú diaľnicu Budimír – Bidovce [online]. Korzár.sk, 25.7.2009, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.
  49. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  50. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  51. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  52. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  53. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  54. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  55. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]