Diaľnica A6 (Chorvátsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica A6 (Chorvátsko)
Diaľnica A6 (Chorvátsko)
E65-HR.svg


Mapa
Diaľnica A6 (Chorvátsko)
 v prevádzke      
Základné údaje
Správca: Autocesta Rijeka-Zagreb
d.d. (ARZ) 
Výstavba: 1971-2008 
Celková dĺžka: 80,7 km 
  z toho v prevádzke: 80,7 km

Župa:

Prímorsko-gorskokotarská
župa
 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 7 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke) 
Tunely: 12 (v prevádzke) 

Diaľnica A6 (chorv. Autocesta A6, Primorsko-goranska autocesta, Autocesta Rijeka-Zagreb) je 80,8 km dlhá diaľnica v severnom Chorvátsku, ktorá spája mesto Rijeka s diaľnicou A1 pri obci Bosiljevo. Po jej trase vedie európska cesty E65.

Diaľnica A6 je spoplatnená na dĺžke asi 70 km, od začiatku diaľnice po výjazd Kikovica. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny[1]. Diaľnicu A6 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ).

Diaľnica je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy a s vysokým rizikom nehôd. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A6 je súčasťou niekdajšej diaľnice Záhreb-Rijeka, ktorá bola súčasťou juhoslovanskej magistrály 11. Prvým postaveným úsekom bol úsek Orehovica-Kikovica s dĺžkou 10,5 kilometra, ktorý bol otvorený v roku 1971 ako vôbec prvý diaľniný úsek v súčasnom Chorvátsku. O rok neskôr bol otvorený úsek Záhreb-Karlovac, ktorý však dnes patrí ku diaľnici A1. V roku 1982 bol otvorený úsek Kikovica-Oštrovica s dĺžkou 7,25 km, avšak len v polovičnom profile.

Neskôr bola výstavba zastavená a uprednostnená bola takzvaná Diaľnica bratstva a jednoty medzi Belehradom, Záhrebom a Ľubľanou, ktorej chorvátska časť dnes patrí ku diaľnici A3. Po rozpade Juhoslávie nasledovala vojna a výstavba bola možná až po konsolidácii pomerov v krajine. [2]

Výstavba diaľnice bola obnovená v roku 1996 a už o rok neskôr sprevádzkovali 30 km v polovičnom profile medzi Oštrovicou a Kupjakom. V decembri 1997 bola založená štátna spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb, ktorá mala za úlohu vystavať a následne spravovať diaľnicu medzi Rijekou a Záhrebom[3][4].

V júni 2004 bola diaľnica A6 sprevádzkovaná na celej dĺžke, no na viacerých úsekoch len v polovičnom profile. Dostavba druhých jazdných pásov komunikácie následne pokračovala až do októbra roku 2008[5].

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy je na diaľnici A6 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkuje spoločnosť ARZ[6]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu. Najväčšia hustota bola zaznamenaná pri výjazde Delnice, ktorý leží severovýchodne od Rijeky.

Štatistika hustoty dopravy
Miesto sčítania AADT ASDT Poznámky
3022 Bosiljevo 2 11 448 19 401 Medzi križovatkou Bosiljevo 2 a výjazdom Vrbovsko
3006 Vrbovsko 11 979 20 091 Medzi výjazdom Vrbovsko a Ravna Gora
2906 Ravna Gora 11 900 20 004 Medzi výjazdom Ravna Gora a Delnice
2910 Delnice 12 600 21 150 Medzi výjazdom Delnice a Vrata
2915 Vrata 12 413 20 891 Medzi výjazdom Vrata a Oštrovica
2933 Oštrovica 9 761 15 935 Medzi výjazdom Oštrovica a Kikovica
  • AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
  • ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy

Mýto[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A4 je spoplatnená od križovatky Bosiljevo 2 po výjazd Kikovica. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Grobnik, ktorá sa nachádza pred výjazdom Kikovica severovýchodne od Rijeky. Ide o zbernú mýtnicu, na ktorej je k dispozícii 10 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od Jadranu, popoludní je situácia opačná. Od mýtnice smerom do Rijeky je diaľnica bez úhrady.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A6 prechádza pomerne náročným terénom a preto tu bolo potrebné postaviť 5 mostov, 24 viaduktov, 13 tunelov, 45 podjazdov a 26 nadjazdov. Všetky tieto objekty dohromady merajú 22,1 kilometra, čo je 15% z celej dĺžky komunikácie. Každý z nich je vybudovaný v plnom diaľničnom profile.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mýtna kalkulačka HAC [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (chorvátsky)
  2. "35 ročný príbeh: Rijeka a Záhreb spojené diaľnicou.", 01.02.2004. (chorvátsky)
  3. "Posledné úseky diaľnice Rijeka - Záhreb", 11.08.2003. (chorvátsky)
  4. "Diaľnica v polovičnom profile - ako nájsť 1905 milidardy kún", 23.12.2005. (chorvátsky)
  5. "Úsek Vrata - Delnice - Ravna Gora na diaľnici Rijeka-Záhreb v prevádzke", 26.06.2008. (chorvátsky)
  6. Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb : Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]