Diaľnica M7 (Maďarsko)
_Otszogletu_kek_tabla.svg) | |
   | |
| Diaľnica M7 | |
|---|---|
 | |
| Základné údaje | |
| Správca | Állami Autópálya Kezelő Zrt. (štát) |
| Výstavba | 1964-2008 |
| Celková dĺžka | 233 km |
| v prevádzke | 233 km |
| Štát |  Maďarsko
|
| Župa | Budapešť, Peštianska župa Stoličnobelehradská župa Vesprémska župa Šomoďská župa Zalianska župa |
| Rozšírenia | 3+3: 12 km (Budapešť-Törökbálint) 2+3: 49 km (Szfvár-Budapešť) |
 | |
| Nový hraničný priechod pri Letenye | |
| Objekty na trase | |
|
| |
,_StVO_1992.svg){kind=small}
Diaľnica M7 (maď. Autópálya M7, M7-es autópálya) je 233 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje juhozápadným smerom okolo miest Stoličný Belehrad, Siófok a Nagykanizsa až po chorvátsku štátnu hranicu pri obci Letenye.
Na úseku od križovatky s diaľnicou M0 po štátnu hranicu je M7 súčasťou európskej cesty 71 a medzi výjazdom Nagykanizsa-centrum a hranicou aj E65. Na chorvátskej strane na M7 nadväzuje diaľnica A4 vedúca do Záhrebu.
Diaľnica M7 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964 pri Budapešti. Dokončená bola po 44 rokoch otvorením hraničného Zríniho mosta (maď. Zrínyi híd) a nového hraničného priechodu Letenye-Goričan.
Súčasťou cesty je aj estakáda Kőröshegyi völgyhíd, ktorá je dlhá 1872 metrov a vysoká 88 metrov a je najdlhšou estakádou v strednej Európe.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba diaľnice M7 začala v roku 1964 pri budapeštianskom predmestí Törökbálint. Išlo o 12 km dlhý úsek, ktorý je spoločný pre diaľnice M1 a M7. V polovičnom profile ho sprejazdnili v roku 1977 a úplne bol dokončený o rok neskôr. Medzitým sa v roku 1971 začala výstavba úseku Martonvásár-Zamárdi a do roku 1975 bol dokončený súvislý úsek od Budapešti po severné časti jazera Balaton. Následne sa výstavba tejto diaľnice zastavila a sústredila sa prevažne na diaľnice M1 a M3.
K obnoveniu budovania došlo až na prelome tisícročí. V rokoch 2001 až 2002 sa dostavoval úsek Balatonaliga-Zamárdi, ktorý v 70. rokoch postavili len v polovičnom profile. Zvyšok diaľnice bol rozdelený na viacero menších úsekov. V roku 2004 bol otvorený 6,5 km dlhý úsek medzi obcou Becsehely a chorvátskou hranicou pri Letenye. V júni 2005 bol sprejazdnený asi 20 km dlhý úsek Balatonszárszó-Ordacsehi, 27. marca 2006 následne aj úsek Ordacsehi-Sormás. O rok neskôr, 8. augusta 2007 bol otvorený úsek Zamárdi-Balatonszárszó, čím bola dokončená diaľnica v okolí jazera Balaton a odklonila sa tak doprava z preťaženej štátnej cesty 7.
O niekoľko dní neskôr, 24. augusta 2007 bol otvorený 11,3 km dlhá úsek Nagykanizsa-Sormás, ktorý tvorí obchvat mesta Nagykanizsa. Diaľnica M7 bola definitívne dobudovaná v roku 2008, keď postupne 26. júna odovzdali úsek Balatonkeresztúr-Zalakomár, 19. augusta Zalakomár-Nagykanizsa a 22. októbra aj hraničný most (Zrínyi híd) s novým hraničným priechodom.
Hlavné križovatky[upraviť | upraviť zdroj]
| Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M7 | ||||
|---|---|---|---|---|
 |
 |
(12) | Budaörs | v prevádzke |
 |
|
(16) | Törökbálint | v prevádzke |
 |
 |
(89) | Lepsény | v pláne |
 |
|
(205) | Nagykanizsa-kelet | v pláne |
 |
|
(230) | Letenye | v prevádzke |
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kőröshegyi völgyhíd -
M7 neďaleko výjazdu 219 -
Križovatka s M70 pri Letenye -
Spoločný úsek M1 a M7 v Budapešti
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica M7 (Maďarsko)
