Diadochovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Diadochovia sú nástupcovia Alexandra Veľkého, ktorí si medzi sebou v rokoch 322 – 301 pred Kr., počas tzv. vojen diadochov rozdelili Alexandrovu ríšu. Boli to prevažne Alexandrovi spoločníci a generáli, ktorí po jeho smrti najprv dostali na starosť jednotlivé provincie. Pôvodne len ako správcovia území, ktoré mal zdediť Alexandrov syn Alexander IV. Aigos. Ten bol však len dieťaťom a spoluvládca Filip III. Arrhidaios nebol dostatočne silnou osobnosťou, aby ríšu udržal pohromade. Diadochovia sa preto rýchlo zmenili na suverénnych vladárov, ktorí medzi sebou začali bojovať o moc. Tí, ktorí dokázali uhájiť alebo dokonca rozšíriť svoje územia, prijali titul kráľa a založili nástupnícke kráľovstvá a vlastné dynastie.

Seleukos I. Nikator
zakladateľ Seleukovskej dynastie.
Ptolemaios I. Sótér
zakladateľ Ptolemaiovskej dynastie vládnucej v Egypte.
Antigonos Monofthalmos
najstarší a dlhú dobu najmocnejší zo všetkých diadochov, zakladateľ Antigonovskej dynastie.
Lýsimachos
vládol v Trácii a Malej Ázii, po jeho smrti si kráľovstvo rozdelili Seleukovci a Ptolemaiovci.
Kassandros
syn Antipatra, vládol v Macedónii.
Démétrios Poliorkétés
syn Antigona, nevládol samostatne žiadnemu väčšiemu územiu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diadochové na českej Wikipédii.