Diatomit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diatomit
Diatomit z oblasti Zvolenskej kotliny
Diatomit z oblasti Zvolenskej kotliny
Zloženie
Hlavné minerályopál, kremeň, chalcedón
Akcesórieílové minerály: kaolinit a sericit
Vlastnosti
Textúrajemnozrnná
Farbasivá, biela

Diatomit je spevnená usadená hornina, tvorená z opálových schránok jednobunkových riasrozsievok (lat. diatomaceae), ktoré tvoria najmenej 40 % jej objemu[1]. Jej nespevnený ekvivalent je označovaný ako kremelina[1] alebo rozsievkový íl[2], či diatomové bahno[3]. Diatomit, ktorý dosiahol vyšší stupeň spevnenia, sa označuje ako leštivá bridlica[4].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsievky v mikroskope

Vznikajú v sladkovodných, morských aj oblastiach so zmiešanou (brakickou) vodou[4]. Existenciu veľkého množstva rozsievok v takýchto vodách podmieňuje vysoký obsah SiO2. Sladkovodný diatomit je typický nízkou kryštalinitou kremeňa a je menej vhodný na priemyselné využitie, ako filter. Na Slovensku bol takto zvýšený obsah SiO2 vo vodách koncom treťohôr (sarmat, pont), kedy došlo k intenzívnemu neovulkanizmu. Okrem schránok rozsievok môže obsahovať ílovitú, tufovú, piesčitú, prípadne inú prímes. Prechodné horniny, blízke tufom sú označované ako tufodiatomity. Zvetrávaním diatomitových hornín sa tvoria ťažšie zvetraliny a pôdy[2].

Diatomitové bahno a veľmi podobný radiolariový kal sú typické hlbokovodné sedimenty dnešných oceánov, usadzujú sa pod hladinou CCD, existujú však aj plytkovodné kremité sedimenty. Diatomitové bahno je bežné pre okolie Antarktídy a severnú časť Tichého oceánu, radiolariové sedimenty vznikajú v rovníkových oblastiach Tichého a Indického oceánu[3].

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Slabo spevnené diatomitové íly sú za mokra mazľavé, po vyschnutí má kremelina práškovú formu, je bielej alebo žltkastej, sivej, prípadne až hnedej farby. Diatomitové bridlice predstavujú už spevnený sediment s lístkovitou odlučnosťou[2]. Spevnený diatomit má podobnú štruktúru ako krieda, možno ho rozlíšiť i veľmi jednoducho oliznutím, keďže dobre pohlcuje vlhkosť, pomerne silno sa lepí na jazyk.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé priemyselné využitie diatomitu bolo pri výrobe dynamitu, ktorý si dal patentovať v 1867, Alfred Nobel. Diatomit sa využíval zmiešaný s nitroglycerínom, s ktorým tak bolo možné pracovať podstatne bezpečnejšie. Schopnosť prijímať kvapalinu do svojej štruktúry bola využitá aj pri granulovaní insekticídu Zyklon B, ktorý bol používaný počas druhej svetovej vojny ako jedna z otravných látok vo vyhladzovacích táboroch. V dnešnej dobe sa používa najmä ako environmentálna surovina, pri výrobe filtrov (na oleje, tuky, ale tiež pivo a víno) a absorbentov. Ako plnidlo pri výrobe papiera a gumy. Ako abrazívum – súčasť brúsnych a leštiacich pást. Ďalej pri výrobe zvukových či tepelných izolátorov a ako špeciálny stavebný materiál (ľahčené tvárnice). Používa sa i v poľnohospodárstve.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Ložisko diatomitu v Nemecku

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie svetové ložiská sa nachádzajú v Kalifornii, kde dosahujú vrstvy diatomitu hrúbku až 400 m. Ďalšími významnými producentmi sú Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Island.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Diatomity sa vyskytujú pri Banskej Štiavnici, lokalita Močiar, ale tiež pri Zvolene (Turová, Dúbravica, Jastrabá) a v bazaltovom maari pri Jelšovci[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.geology.cz prístup 5.8.2008
  2. a b c d http://www.mineraly.sk prístup 5.8.2008
  3. a b Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
  4. a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 512


Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křemelina na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diatomit