Diatomit
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Diatomit | |
|---|---|
 Diatomit z oblasti Zvolenskej kotliny |
|
| Zaradenie | usadené horniny |
| Hlavné minerály | opál, kremeň, chalcedón |
| Akcesórie | ílové minerály: kaolinit a sericit |
| Textúra | jemnozrnná |
| Farba (y) | sivá, biela |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Diatomit je spevnená usadená hornina, tvorená z opálových schránok jednobunkových rias - rozsievok (lat. diatomaceae), ktoré tvoria najmenej 40% jej objemu[1]. Jej nespevnený ekvivalent je označovaný ako kremelina[1] alebo rozsievkový íl[2], či diatomové bahno[3]. Diatomit, ktorý dosiahol vyšší stupeň spevnenia je označovaný ako leštivá bridlica[4].
Obsah |
[upraviť] Vznik
Vznikajú v sladkovodných, morských aj oblastiach so zmiešanou (brakickou) vodou[4]. Existenciu veľkého množstva rozsievok v takýchto vodách podmieňuje vysoký obsah SiO2. Sladkovodný diatomit je typický nízkou kryštalinitou kremeňa a je menej vhodný na priemyselné využitie, ako filter. Na Slovensku bol takto zvýšený obsah SiO2 vo vodách koncom treťohôr (sarmat, pont), kedy došlo k intenzívnemu neovulkanizmu. Okrem schránok rozsievok môže obsahovať ílovitú, tufovú, piesčitú, prípadne inú prímes. Prechodné horniny, blízke tufom sú označované ako tufodiatomity. Zvetrávaním diatomitových hornín sa tvoria ťažšie zvetraliny a pôdy[2].
Diatomitové bahno a veľmi podobný radiolariový kal sú typické hlbokovodné sedimenty dnešných oceánov, usadzujú sa pod hladinou CCD, existujú však aj plytkovodné kremité sedimenty. Diatomitové bahno je bežné pre okolie Antarktídy a severnú časť Tichého oceánu, radiolariové sedimenty vznikajú v rovníkových oblastiach Tichého a Indického oceánu[3].
[upraviť] Vlastnosti
Slabo spevnené diatomitové íly sú za mokra mazľavé, po vyschnutí má kremelina práškovú formu, je bielej alebo žltkastej, sivej, prípadne až hnedej farby. Diatomitové bridlice predstavujú už spevnený sediment s lístkovitou odlučnosťou[2]. Spevnený diatomit má podobnú štruktúru ako krieda, možno ho rozlíšiť i veľmi jednoducho oliznutím, keďže dobre pohlcuje vlhkosť, pomerne silno sa lepí na jazyk.
[upraviť] Využitie
Prvé priemyselné využitie diatomitu bolo pri výrobe dynamitu, ktorý si dal patentovať v 1867, Alfred Nobel. Diatomit sa využíval zmiešaný nitroglycerínom, s ktorým tak bolo možné pracovať podstatne bezpečnejšie. V dnešnej dobe sa používa najmä ako enviromentálna surovina, pri výrobe filtrov (na oleje, tuky, ale tiež pivo a víno) a absorbentov. Ako plnidlo pri výrobe papiera a gumy. Ako abrazívum - súčasť brúsnych a leštiacich pást. Ďalej pri výrobe zvukových či tepelných izolátorov a ako špeciálny stavebný materiál (ľahčené tvárnice). Používa sa i v poľnohospodárstve.
[upraviť] Výskyt
[upraviť] Vo svete
Najväčšie svetové ložiská sa nachádzajú v Kalifornii, kde dosahujú vrstvy diatomitu hrúbku až 400 m. Ďalšími významnými producentmi sú Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Island.
[upraviť] Na Slovensku
Diatomity sa vyskyujú pri Banskej Štiavnici, lokalita Močiar, ale tiež pri Zvolene (Turová, Dúbravica, Jastrabá) a v bazaltovom maari pri Jelšovci[2].
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 http://www.geology.cz prístup 5.8.2008
- ↑ 2,0 2,1 2,2 2,3 http://www.mineraly.sk prístup 5.8.2008
- ↑ 3,0 3,1 Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ 4,0 4,1 Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 512
[upraviť] Ďalšie zdroje
Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Křemelina zverejneného na českej Wikipédii.
