Didaktika

Didaktika je pojem je odvodený z gréckeho slova - didasko, čo znamená učím, vyučujem. Podľa tohto slova sa didaktika chápe ako pedagogická veda zaoberajúca sa vyučovaním. Takéto označenie nie je celkom presné. Didaktika sa zaoberá viacerými oblasťami súvisiacimi s vyučovaním:

obsahom a rozsahom vzdelania a vzdelávania
metódami, zásadami a formami vyučovania
interakciou medzi učiteľom a žiakom.

Je rozdiel medzi pojmami:

vzdelávanie = proces
vzdelanie = výsledok

Vzdelávanie plní spoločenské úlohy:

socializačnú
profesijnú

Vzdelávanie plní tiež pedagogické úlohy:

inštrumentálnu
infomatívnu
formatívnu
rozvíjajúcu
výchovnú

Vývoj didaktiky

M. F. Qintilianus – 1. storočie – veľa myšlienok o výučbe, ale nepatrí mu prvenstvo v didaktike.
W. Ratke – 16. – 17. st. – prvý zaviedol pojem didaktika.
J. A. Komenský – 1592 – 1670, názory na vyučovanie najmä v dielach: „Veľká didaktika“, „Najnovšia metóda jazykov“, „Orbis pictus“, „Škola hrou“
J. H. Pestalozzi – 17. a 18.st. – významný prínos do didaktiky, jeho metodika pre elementárne vyučovanie, na vtedajšiu dobu vynikajúce úsilie dať do rúk učiteľom „metódu“ ako učiť = číslo, tvar, slovo.
J. F. Herbart – 19. st. (považovaný za zakladateľa pedagogiky), jeho prínos pre didaktiku = jasnosť, asociácia, systém, metóda. Herbart, obrazne vyjadrené, dal učiteľom návod ako postupovať vo vyučovaní. Jeho stupne sa aj uplatnili, ba uplatňujú sa ešte aj dnes. Lenže, dnešok nechce vyučovanie podľa istých schém a návodov, a preto súčasna didaktika odmieta herbartovský model výučby. Ak teda niekto povie, že dnešná škola je „herbartovská“ tým vlastne vyjadruje istý pohľad na vyučovanie, v ktorom učiteľ so žiakmi pracuje schematicky - podľa učiteľom pripraveného modelu vyučovacej hodiny. Lenže, dnešná žiaci sú rozhľadení, pracujú s informačnými médiami a pod., a preto vyučovanie musí byť veľmi tvorivé. To herbartovský model /vyučovanie podľa schémy - stupňov/ nezabezpečuje. V protiklade s Herbartovým poňatím vyučovania dnes sú: problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie, tímové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie a pod., v ktorých je ťažisko v tom, že aktivizujú žiakov - žiaci nezískavajú informácie od učiteľa pasívnym počúvaním, ale sú vedení k činnostiam, vzájomnej spolupráci. Žiaci sú teda nielen „objektom“, ale súčasne aj „subjektom“ vyučovania.

J. J. Roussea – 18. st. – zástanca slobodnej výchovy. Vo svojom diele „Emil alebo o výchove“ podal kritiku vtedajšieho vzdelávania. Bol toho názoru, že žiaci v škole počúvajú „slová, slová, slová“ a málo alebo vôbec nie sú aktívni. Odporúčal, aby dieťa do 12 rokov čerpalo poznatky z okolia, ktoré ho obklopuje a potom, aby z nich, resp. na ich základe získavalo vedomosti v škole. KurzívaTreba povedať, že jeho názor o tom, aby sa dieťa začalo systematicky vzelávať až po 12 roku je nesprávny.

Kurzíva

Odhliadnuc od tohto je však cenné to, že upriamil pozornosť na dieťa, na jeho aktivitu. Alternatívna pedagogika - koniec 19. a začiatok 20. storočia - v ňom vidí svojho predchodcu, mysliteľa, ktorý chcel, aby vo vyučovaní bol aktívny nie učiteľ, ale dieťa. Aj keď J. J. Roussea nebol didaktikom, práve pre zdôrazňovanie aktivity dieťaťa ho aj súčysná didaktika vníma ako zástancu tvorivého vyučovania. Dnešná škola preferuje samostatnosť, tvorivosť, iniciatívu, využívanie poznatkov získaných v mimoškolskom živote apod. Teda všetko to čo zdôrazňoval Roussea.

Slovenskí a českí pedagógovia významne prispeli k rozvoju didaktiky. Sú to najmä:

Koniec 19. a začiatkom 20. storočia vznikol rozpor medzi požiadavkami spoločnosti a výsledkami práce školy. Kritika školy a vyučovania. hľadanie nových metód a foriem výučby. Cieľom je reformovať školu a vyučovania a vzniká tzv. hnutie novej výchovy, činná škola, pracovná škola. Medzi predstaviteľov tohto hnutia patria:

Modernizácia didaktiky

Činitele podmieňujúce inováciu

rast vedecko-technických poznatkov
kurikulárne hnutie
sústredenie sa na procesuálnosť výučby
potreba prekonania encyklopedizmu, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na množstvo učiva
pomalá inovácia a novátorstvo
prejsť od didaktiky pamäti k didaktike tvorivosti, tvorivého učenia
nerešpektovanie individuálnych a sociálnych podmienok

Moderné, progresívne, netradičné, inovatívne

výber cieľov vzdelávania
formulovanie cieľov vzdelávania
formulovanie cieľov vyučovania a učenia sa žiakov
inovácia didaktických zásad
eliminácia transmisívnych vyučovacích metód
aktivizujúce metódy
všestranný rozvoj osobnosti (TTT – talent, - tempo, - temperament)

AKO PREBIEHA VYUČOVANIE: Vyučovanie má tieto fázy, etapy: motivačnú - zaujatie žiakov do učebnej činnosti, expozičnú - sprostredkúvanie nového učiva, fixačnú - upevňovanie naučeného učiva, diagnostickú - zisťovanie čo sa žiaci naučili. Toto je však len teoretický pohľad, teoretická analýza vyučovanie, ktorá naznačuje, že vo vyučovaní sa postupuje postupne. V reálnej praxi je vyučovací proces oveľa zložitejčí

Zdroje

Petlák, E.: Všeobecná didaktika, IRIS, Bratislava, 2004