Dieselový rušeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rušeň radu 770
Americký rušeň radu 921
Vymontovaný 6-valcový preplňovaný motor z rušňov radu 751 v pražskom vršovickom depe.

Dieselový rušeň je jedným z najobvyklejších trakčných vozidiel na súčasnej železnici, ktoré je poháňané naftovým motorom. Nahradil skôr používané parné rušne, a to najmä na menej frekventovaných tratiach, kde neprebehla elektrifikácia. Okrem klasických dieselových rušňov existujú aj motorové vozne.

Prenos výkonu[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkým konštrukčným problémom je prenesenie veľkého výkonu hnacieho motora na kolesá vozidla v širokom rozsahu prevádzkových režimov. Preto sa pri trakčných koľajových vozidlách resp. na lokomotívach používajú rôzne systémy na prenos výkonu.

Elektrický prenos výkonu[upraviť | upraviť zdroj]

Najpoužívanejší je elektrický prenos výkonu. Umožňuje relatívne ľahkú reguláciu chodu, ktorá je uskutočňovaná vždy v elektrickej časti pohonu. Elektrické motory sa tiež dajú dobre využívať aj na elektrodynamické brzdenie. V rušni netreba mať ani mechanickú prevodovku, ani spojku. V takej lokomotíve je spaľovací motor, obvykle ide o naftový motor, pevne spojený s elektrickým generátorom, ktorý vyrába elektrickú energiu na pohon vozidla vlastnými trakčnými elektromotormi. Využíva ho napríklad rušeň r. 753 alebo prototypový motorový vozeň r. 860. Niektoré rušne môžu mať na spoločnom hriadeli umiestnené dva rôzne elektrické generátory, pričom jeden z nich slúži ako zdroj trakčnej energie (obvykle jednosmerný generátor) a druhý napr. na elektrické vykurovanie vlaku (obvykle ide o alternátor).

Hydrodynamický prenos výkonu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrodynamický prenos výkonu sa odohráva v hydrodynamickom meniči. Hydrodynamický menič je vlastne spojenie olejového čerpadla s olejovou turbínou. Rušne tohoto typu majú obvykle mechanickú prevodovku. Menič nahradzuje mechanickú spojku, niekedy len pre nižšie rýchlosti. Používa sa v niektorých posunovacích rušňoch, alebo vo výkonnejších motorových vozňoch.

Mechanický prenos výkonu[upraviť | upraviť zdroj]

Mechanický prenos výkonu je vo svojom princípe veľmi podobný mechanickým pohonom používaných u väčšiny cestných motorových vozidiel – sústava obsahuje: bežný naftový motor, mechanickú prevodovku, mechanickú spojku medzi hnacím a hnaným hriadeľom. Využíva sa v menších posunovacích rušňoch alebo motorových vozňoch s malým výkonom.

Hybridné riešenia[upraviť | upraviť zdroj]

Občas sa objavujú rôzne hybridné riešenia, ako je napríklad elektromechanický prenos výkonu použitý v Slovenskej strele, alebo hydromechanický prenos výkonu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]