Difúzne zinkovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Difúzne zinkovanie (iné názvy: zinkovanie difúziou, zinkovanie, pozinkovanie, šerardovanie) je druh zinkovania, pri ktorom sa difúzne nasycuje povrch oceľových či železných súčiastok zinkom. Prebieha pri teplote 380 až 450 °C v elektricky vyhrievanom otáčajúcom sa bubne. Súčiastky sú v ňom vložené spolu s práškovým zinkom. Zinok vniká do súčiastok a vytvára na ich povrchu vrstvu, ktorá ich chráni pred atmosférickými vplyvmi. Zinkovanie sa používa najmä na spojovací materiál (skrutky, matice a pod.).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.