Dikobraz juhoafrický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dikobraz juhoafrický
Stachelschwein2.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Hlodavce Rodentia
Čeľaď (familia) Dikobrazovité Hystricidae
Rod (genus) Dikobraz Hystrix
Vedecký názov
Hystrix africaeaustralis
Wilhelm Peters, 1852
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dikobraz juhoafrický (Hystrix africaeaustralis) je druh dikobraza, rozšírený po celom území subsaharskej Afriky s výnimkou púštnych oblastí na juhozápadnom pobreží.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • hmotnosť: 18 – 30 kg
  • dĺžka tela: 80 – 86 cm

Dikobraz juhoafrický je vo svojej oblasti výskytu najväčším hlodavcom. Samice sú v priemere o jeden kilogram ťažšie než samce. Tmavá, priliehavá a hrubá srsť, ktorá kryje brucho a končatiny, prechádza na hlave a na chrbte v hrivu, ktorú zvieratá v rozčúlení naježia. Na chrbte a chvoste je srsť premenená v tuhé, čierno-biele ostne, ktoré môžu byť až 50 cm dlhé. Niektoré z kratších pichliačov na chvoste sú navyše duté a keď nimi dikobraz zatrasie, vydávajú zvuk. Ostne sú usadené v koži len veľmi volne a ľahko sa uvoľňujú, rýchlo ale dorastajú.

Rozšírenie a stanovisko[upraviť | upraviť zdroj]

Je hojný v celej subsaharskej Afrike, vyskytuje sa až do výšky 2 000 m n. m. všade tam, kde je nejaký vegetačný kryt. Obýva kroviny, savany ale aj lesy, dáva však prednosť kamenistým oblastiam, kde cez deň ľahko nachádza úkryt.

Biológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dikobraz juhoafrický je aktívny prevažne v noci, cez deň odpočíva v skrýšach pod kameňmi, v opustených norách hrabáča alebo si vyhrabáva vlastné, až 20 m dlhé nory. Sú buď samotári, alebo žijú v malých rodinných skupinkách do 6 jedincov.

Sú to prevažne bylinožravce, vyhrabávajú korene, hľuzy a cibule rastlín, požierajú ovocie a tiež obhrýzajú kôru zo stromov. V oblastiach, kde je nedostatok fosforu, tiež obhrýzajú kosti.

Samica je tehotná 3 mesiace a potom v nore vystlanej trávou vrhne 1 – 4 dobre vyvinuté mláďatá. Mladé dikobrazy sú osrstené, majú otvorené oči a prerezané zuby, mäkké ostne stvrdnú až niekoľko hodín po narodení. Matka ich kojí 3 alebo 4 mesiace, mláďatá rýchlo rastú a v prvom roku veku už majú plnú veľkosť. Samce pohlavne dospievajú medzi 8. až 18. mesiacom, samice medzi 6. až 16. mesiacom veku. Dikobraz juhoafrický je na hlodavca dlhoveký a dožíva sa 12 – 15 rokov.

V prípade ohrozenia sa dikobraz naježí a začne výhražne šramotiť ostňami. V prípade, že to nepriateľa neodoženie, pokúsi sa ho nabodnúť na ostne, ktoré sa pri zabodnutí do kože ľahko uvoľňujú. Dikobraz tak môže spôsobiť aj ťažké zranenia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dikobraz jihoafrický na českej Wikipédii.