Dinarikum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geológia Álp
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia

Bündnerské bridlice · flyš · molasa

Geologické jednotky

Periadriatická línia · Masív Aar-Gotthard · troska Dent Blanche · Engadinské okno · Flyšová zóna · Giudicárska línia · Grauwackenzone · okno Veľkých Taur · Molasová panva · Penninický násun · Ivreská zóna · Lepontinské anitiklinóruim · Rechnitzké okno · Rhônsko-simplonská línia

Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Dinarikum (alebo staršie dinaridy) je geologická jednotka tvoriaca oblasť Južných Vápencových Álp a Dinaríd. Nachádzajú sa južne od periadriatickej línie a smerom na juh sa ponárajú pod výplň Pádskej panvy, ktorá na nich leží diskordantne.

Tvoria Karnské, Júlske a Savinské Alpy alebo pohorie Dolomity. Z klasického geografického členenia Álp im zodpovedajú takmer úplne Južné Vápencové Alpy. Južné Alpy plynule prechádzajú do dinárskej horskej sústavy. Príkrovy v Južných Alpách chýbajú, celé sú tvorené väčšími vrásami južnej vergencie[1].

Stratigrafia[upraviť | upraviť zdroj]

Dinarikum tvoria zvrásnené horniny pochádzajúce z Adriatickej/Apulskej mikroplatne, ktoré boli nasunuté na juh. Ich predpolie tvorí vulkanický a sedimentárno-vulkanický vývoj permu[2]. Tvoria ich hlavne druhorné usadené horniny, v prevažnej miere vápence a dolomity. Prítomné sú hlavne vápence rífového typu, ale i norické a rétske hlavné dolomity dachsteinského typu, jurské karbonáty a terciérny flyš.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od alpských jednotiek severne od periadriatickej jazvy, pre dinarikum nie sú príznačné veľké príkrovy. Prítomné sú väčšie prevrátené vrásy, rozsiahlejšie prešmyky a lokálne presunuté šupiny, väčšinou interpretované ako dôsledky zlomových porúch. Ich vergencia je generálne na juh. Južné Alpy, možno geologicky rozčleniť na východný a západný úsek, ktoré oddeľuje široká vulkano-tektonická zóna. Tvorí ju judikarská línia a bolzanské vulkanicko-magmatické centrum[2].

V západnom úseku na styku s kinzigitovou zónou ivreského pásma, južne od Valle d’Aosta vystupuje na povrch kryštalinikum. Tvoria ho hlavne predhercýnske kryštalické bridlice - ortoruly a migmatity, ale aj mladšie hercýnske porfýry a granitoidy. Obal tohto kryštalinika tvoria hlavne permské a triasové (vzácne i jurské a kriedové) sedimenty a vulkanity. Medzi tonalitovou (miestny názov pre periadriatickú líniu) a judikarskou líniou vystupuje pomerne mladý (eocén-miocén) adamelský granitoidný plutón.

Východný úsek sa vyznačuje miestnym vystupovaním predalpínskeho podložia, fylitov ale i permských bolzanských ryolitov, ktorých hrúbka tu dosahuje až 2000 m[2]. Hojné sú i mladšie pyroxenity, syenity a monzonity.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. a b c Mísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.