Dionýz Štúr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dionýz Štúr
Dionýz Štúr
slovenský geológ a paleontológ

Narodenie 2. apríl 1827
Beckov, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 9. október 1893 (66 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko

Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z Trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec Samuela Štúra, Dionýz a Ľudovít Štúr boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva[1]. Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku)[1].

Na strednú školu chodil v Modre, kde sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy[2].

Odborná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry.[3] Po jej absolvovaní sa vrátil naspäť do Viedne.

V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu[3]. Po ôsmich rokoch, v 1885 sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela[2]. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký[4]. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií[2]. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.

Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku[4], mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry[5].

Sklonok života a rodinný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal žiadne deti[1].

Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine[2]. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni. Jeho manželka zomrela v roku 1895 v Modre, je pochovaná po boku manžela vo Viedni.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne získali ním zostavované geologické mapy zlatú medailu[4].

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Horváth, P., 1983, Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Trenčianske múzeum, Trenčín, s. 61-64
  2. a b c d Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 773
  3. a b Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81-82
  4. a b c Dionýz Štúr – Život a dielo. geology.sk: (6.9.2008).
  5. Dionýz Štúr [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.