Diskordancia (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Huttonova diskordancia (uhlová) v škótskom Jedburgh, ilustrácia z roku 1787, fotografia z roku 2003

Diskordancia alebo nesúhlasnosť, nekonformita je v geológii vyjadrenie vzťahu dvoch geologických jednotiek, na rozhraní ktorých bolo obdobie neusadzovania (prerušenie sedimentácie) alebo erózie. K tomuto dochádza najčastejšie v dôsledku vynorenia. Časová prestávka spojená s prerušením sedimentácie sa nazýva stratigrafický hiát.[1] Časové trvanie aj plošný rozsah takýchto javov sa môže výrazne líšiť.[2] Môžu predstavovať plošne nerozsiahle oblasti postihnuté podmorskou eróziou, plošne rozsiahle neusadzovania (resp. veľmi pomalej sedimentácie) alebo časovo i priestorovo významné obdobia vynorenia nad hladinu spojené často s rozsiahlou eróziou, napríklad počas orogenézy.

Plocha diskordancie je väčšinou vodorovná a mladšie sedimenty nového cyklu sa na ňu nasadajú paralelne. Často sú na spodnej strane mladšieho celku prítomné tzv. bazálne klastiká s obliakmi pochádzajúcimi zo starších podložných hornín[1]. Niekedy možno pozorovať pochovaný reliéf, ktorý bol na mieste pred opätovným pokračovaním sedimentácie. Prítomné môžu byť paleopôdy, paleokras a iné javy.

Opakom je konkordancia.

Typy nesúhlasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Skrytá nesúhlasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Skrytá nesúhlasnosť

Skrytá tiež paralelná nesúhlasnosť alebo diskonformita vzniká pri prerušení sedimentácie alebo erózii bez zvrásnenia terénu. Je podmienená iba hiátom. Môže byť spôsobená jednoduchým výzdvihom a neskorším poklesom, po ktorom nasledovalo pokračovanie sedimentácie. Teda vrstvy ležia nad sebou konkordantne. Väčšinou býva pozorovateľná ako erózny styk (výmole, kôry zvetrávania). Niekedy je preukázateľná iba biostratigrafickými metódami.[3]

Uhlová nesúhlasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Uhlová diskordancia

Uhlová alebo zjavná diskordancia vzniká, keď sú podložné horniny zvrásnené (výchýlené zo svojej pôvodnej vodorovnej polohy) a erodované. Následná sedimentácia spôsobila usadenie mladších hornín, ktoré úž neležia rovnobežne s podložnými. V odkryvoch možno pozorovať zreteľný uhol, ktorý zvierajú sedimentárne súbory. Ak mladší útvar prekrýva zvrásnené podložie, môže byť takáto diskordancia zrejmá aj z geologickej mapy. Uhlovú diskordanciu si možno pri nedostatočnom odkrytí terénu spliesť so šikmým zvrstvením[3]. Uhlová diskordancia je väčšinou prejavom intenzívnych tektonických pohybov uložených v sedimentárnom zázname.

Fenomén uhlovej diskordancie objavil v Škótsku James Hutton, v Jedburgh roku 1787 a na Siccar Point roku 1788.[4][5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, s. 244
  2. On-line geologická encyklopedie. geology.cz: (16.5.2009).
  3. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  4. Hutton's Unconformity. snh.org.uk: (16.5.2009).
  5. Keith Montgomery (2003). Siccar Point and Teaching the History of Geology. (pdf) University of Wisconsin. prístup: 2008-03-26.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]