Diskusia:Čelesta

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Už ma tieto tvoje neustále redirecty nebavia.. Keď už sa ho rozhodneš urobiť, tak udaj dôvod. A po druhé, keď zmeníš názov článku, tak potom ho ráč zmeniť aj v článku. --norway.today 21:36, 27 júl 2006 (UTC)

Píš správne aspoň názvy a nebudú redirecty. A neoprieraj sa v odborných veciach o kdejaké webovové stránky. Bronto 21:38, 27 júl 2006 (UTC)

  • Ak je Viedenská symfonická knižnica kadejaká stránka, tak potom sorry! Tvoja arogancia niekedy nemá hraníc. Očividne máš patent na pravdu. Jebem ja na to! --norway.today 21:39, 27 júl 2006 (UTC)
    • Uviedol si flagrantne zlý názov a flagrantne zlú etymológiu, ktorú si čerpal tým pádom z flagrantne zlej web stránky (neviem či je to tá alebo nie, ale každopádne sa jej treba vyhýbať). Ostatné som nekontroloval a dobre, že sa v tom nevyznám, lebo by som sa asi chytal za hlavu. Bronto 21:44, 27 júl 2006 (UTC)
      • A odkial si čerpal ty? Rád by som videl zdroj! --norway.today 21:47, 27 júl 2006 (UTC)
        • Zdroj je predovšetkým elementárna logika (ktorá ti očividne chýba), pretože toto je úplne detinská chyba (lebo sa to vyslovuje če- a nie se-). Inak môžeš použiť úplne ktorýkoľvek etymologický slovník a pre slovenský názov VSCS. A aby si pochopil aj logiku za slovenským názvom - píše sa čelo, violončelo, čembalo a nie cello, violoncello, cemballo, tak sa nemôže ani písať celesta. Bronto 21:52, 27 júl 2006 (UTC)
          • Bronto. Nemecká výslovnosť je [selesta], vo francúzštine sa to číta [selst]. Talianska vyslovnost je [čelesta]. Takže to nie je také jednoznačné. Elementárna logika mi však vraví, že Francúzsky vynalézca svoj nástroj použil francúzske slovo. Latinský základ je podla všetkého totožný, kedže francúzština a taliančina sú príbuzné jazyky. Navyše v oblasti hudby mi príde webstránka Viedenskej symfonickej knižnice väčšia autorita ako Slovník cudzích slov od Šalingovej a Maníkovej, ktoré určite nevedia o hudbe toľko, ako muzikológovia. Bohužial, na slovenskej wikipédii demokracia neexistuje, kedže si mohol napísať na diskusnú stránku. Ty máš však monopol na pravdu, čo dokazuješ každý deň. Mám preteba len jedno slovo a bude to invektíva, lebo ma to prestáva baviť a prestáva ma baviť robiť aj na wikipédii, keď som za moju prácu (o ktorej si myslím, že je kvalitná) som častovaný ozančeniami ako, že mi "chýba elementárna logika". Dovidenia. Majte sa tu pekne. A na záver pozdrav pre teba: KOKOT! --norway.today 22:03, 27 júl 2006 (UTC)
          • Drahý k.... (aby som použil tvoju terminológiu). To je strašné, keď si taký diletant, tak aspoň buď ticho a nestrapňuj sa. Otvor si Duden (hociktorý) a máš tam pekne napísanú výslovnosť a tá znie Čelesta. Otvor si Veľký slovník cudzích slov a tam máš takisto pekne napísané čelesta bez alternatív. Po franzúsky sa to volá "célesta" a číta sa to selesta (a nie selst alebo čo ti všetko napadne; ale to je aj tak pofrancúzštené talianske slovo, lebo je na konci -a, čo vo francúzštine neexistuje). Ak to niekto vyslovuje selesta, tak ten potom používa francúzske slovo, ale to nie je spisovná výslovnosť ani v nemčine, ani v slovenčine, ani (podľa anglickej wiki) v angličtine. A tvrdenie, že nejaká symfonická knižnica musí lepšie vedieť pôvod názvov nástrojov ako najvyššia inštancia pre nemčinu a cudzie slovenské slová (všetko v opakovaných vydaniach) je trápne. Nehádame sa predsa o nejakých strunách. Ale keď treba, tak sa trepne hocičo, však? Bronto 22:17, 27 júl 2006 (UTC)

P.S.: A mimochodom nadávky takého druhu tu odteraz používať nebudeš, aj keď sa nevieš vpratať do kože. Bronto 22:20, 27 júl 2006 (UTC)

    • Nebudem... Lebo z wikipédie odchádzam. Dovidenia. --norway.today 07:32, 28 júl 2006 (UTC)

Etymológia[upraviť zdroj]

Pre odvodeniny latinského slova caelestis sa v slovenčine používa vo všeobecnosti /c-/, nie /č-/, napr. celestiálny objekt, Celestiálny referenčný rámec, celestiálny glóbus a pod.

Len pre porovnanie: Etymológia slov čelo/cello a čembalo/cembalo je diametrálne odlišná, skutočnosť, že budia dojem homonýmie nič neznamená.

  • Cello je skratka slova violoncello, talianskej zdrobneniny slova violone. Je to teda prípona zdrobneniny.
  • Cembalo je skratka slova clavicembalo (cimbal s klaviatúrou). Slovo cimbal samotné pochádza z latinského cymbalum a to z gréckeho kymbalon, odvodeniny z kymbe, kymbos - dutý predmet, nádoba.

--AtonX 10:43, 28 júl 2006 (UTC)

Vtip je v tom, že to čo cituješ je etymológia výslovnosti so se- (ktorá je v angličtine alternatívne možná, tak ako je v angličtine možné prakticky hocičo), ale to je pre slovenčinu alebo napríklad nemčinu irelevantné, pretože správna slovenská, nemecká a český výslovnosť je jedine če- (citoval som hore, ďalej môžeš pozrieť Malú československú encyklopédiu, Encyklopédiu Universum atď. atď. čo len chceš a ako som spomenul, keď je to pre nemčinu v Dudene, tak ma nič iné nemá čo zaujímať, lebo to je prakticky záväzné). Nemôžeš len tak použiť anglický etymologický slovník pre slovenské slovo, lebo s angličtinou slovenčina v minulosti nemala vôbec nič spoločné...A o etymológiu slov cello atď. tu nešlo, ale o to, že ak sa píše cello če-, tak sa píše aj celesta če- (lebo napríklad v čestine sa píše cello s ce- a preto sa píše aj celesta s ce-). Bronto 12:46, 28 júl 2006 (UTC)
Citujem etymológiu slova - bez ohľadu na výslovnosť. Taliani automaticky slová začínajúce na /ce-/ vyslovujú ako /če-/, lebo to zodpovedá talianskemu úzu (napr. celestiale ako čelestiále). V slovenčine takýto úzus IMHO neexistuje, že by sa slová začínajúce na /ce-/ (celestiálny, Cecília) automaticky vyslovali ako /če-/ (čelestiálny, Čečília). --AtonX 12:59, 28 júl 2006 (UTC)
To nie je správny spôsob uvažovania. Latinčina je tu úplne irelevantná, ide len o to, či je to prevzaté z talianskeho alebo francúzskeho slova (ktoré je mimochodom tiež prevzaté z taliančiny, resp. kombinácia francúzskeho a talianskeho slova). Obidve sú síce (akademicky) pôvodne z latinčiny, ale to je tu teraz úplne irelevantné. Podľa nemeckých, českých a slovenských jazykovedcov je to aj talianske slovo aj má taliansku výslovnosť. To je bod jeden. Bod dva: Novoveké hudobné nástroje PÍŠEME v slovenčine slovenskej podobe. Bod tri: Keby to bolo v strednej Európe francúzske slovo, tak by sa to po slovensky písalo "selesta". Bod štyri: KeBY to bolo francúzske slovo a nepísalo by sa to po slovensky (ale pozri bod dva), tak BY sa to písalo "célesta" (a nie celesta). Bronto 13:13, 28 júl 2006 (UTC)
A co ma nemcina a Duden so slovencinou a s povodom slova spolocne? Celesta nie je slovenske slovo, tak ako nie je slovo anglicke... -- MB
Po prvé: Rakúska monarchia ti niečo hovorí? Hlavné mesto Viedeň aj pre Slovensko ti niečo hovorí? Odborná terminológia adaptovaná z nemčiny ti niečo hovorí? Skutočnosť, že hore citovaná "knižnica" protirečí spisovnej nemeckej výslovnosti ti nie je podozrivá? Po druhé: Citoval som hore, potrebuješ okuliare? Niet vôbec o čom diskutovať, neexistuje český ani slovenský ani nemecký relevantný zdroj, podľa ktorého to má francúzsku výslovnosť a naopak všetky tvrdia opak. A je jedno ako to vzniklo, podstatné je, že kým je to tak, tak to slovo je v slovenčine a nemčine odvodené z taliančiny. Znova opakujem, že nechápem o čom diskutujeme, keď je toto explicitne všade napísané a anglické slovníky sú pre to irelevantné. Bronto 12:57, 28 júl 2006 (UTC)

P.S.:Ešte aby som to napísal jasnejšie: To anglické slovo, ak je vyslovené se-, má iný pôvod ako to slovenské. Bronto 13:16, 28 júl 2006 (UTC)


K samotnému hudobnému nástroju. Mária Ivanová-Šalingová: Slovník cudzích slov pre školu a prax 1. vydanie z roku 1988 na strane 98 uvádza heslo: čelesta - y , hudobný nástroj podobný harmóniu (čembalo - strunový nástroj, čelo - strunový hudobný nástroj;violončelo) Teda, o čom je celá diskusia? --Bubamara 11:36, 28 júl 2006 (UTC)
Ano a Salingova je mimo. Kedze celesta sa nepodoba na harmonium vobec. Mozno maju podobnu skatulu a maju klavesnicu. Ale ich mechanizmus je uplne odlisny. Pri harmoniu rozoznieva tie pliesky prud vzduchu, u celesty je to uder kladivka. Nepodobaju sa ani zvukom. Harmonium ma skor tahavy zvuk pripominajuci gajdy, zatial co celesta ma vysoky zvonivy zvuk, ktory sa skor podoba na zvonkohru. So zvonkohrou su pribuzne aj konstrukcne. Slovnik cudzich slov je mozno uzitocna knizka, ale nie vzdy udava spravne definicie a pochybujem ze lingvistka/lexikologicka Salingova je aj odbornickou na hudobne nastroje. Cela debata sa tu netyka ani tak nazvu samotneho, ale etymologie vzniku nazvu. Nemam viac k tomu co poveda -- MB
A kto tvrdí opak???? Bronto 12:57, 28 júl 2006 (UTC)
Slovnik cudzich slov... Uvadza zlu definiciu. -- MB
A kto tvrdí opak, teda kto tvrdí, že diskutujeme o definícii nástroja? Bronto 13:13, 28 júl 2006 (UTC)