Diskusia:Tornádo

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mam tu problem so spravnym nazvom clanku a chybou. podla: http://slovniky.korpus.sk/?w=smr%C5%A1%C5%A5&s=exact&c=1c59&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&ie=utf-8&oe=utf-8 by to mala byt smršť aj podľa Kemela. Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou. Na druhej strane Kemel vravi, ze su s vodorovnou osou, co je podla mna chybne, ide vsak o docenta, ktory sa tej teme dlhodobo venuje a jedna z najvacsich kapacit na hydrologiu.. Vdaka za nazory. --Samofi (diskusia) 15:57, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Poprosim neodstranovat odzdrojovane informacie a nepresuval stranku kym diskusia neskonci.--Samofi (diskusia) 17:07, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

"Diskusia" sa začne, keď napíšeš do článku a sem aspoň jednu vetu, ktorá by nebola nebetyčný nezmysel (okrem častí doslova opísaných). Čiže nikdy. Učiť niekoho čítať nemienim. Bronto (diskusia) 17:16, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Poprosim spravcov o zakrok voci Brontovi za opakovane nehovorenie pravdy o mojej osobe a za krive obvinovanie. Kazda veta co som napisal je odzdrojovana.--Samofi (diskusia) 17:20, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Poprosím o odcitovanie miesta, v ktorom údajne nehovorím pravdu. Tu na tomto mieste. Ak sú potrebné doklady tvojich "editov" dnes, sú tu hore a v článku, ak sú potrebné doklady tvojich editov v minulosti (ktoré máš zrejme omylom na mysli), tak máme ich tu asi 100 takých, že človeku ostáva rozum stáť. Takže, čakám. V opačnom prípade tu žiaľ nepravdu hovoríš ty. Bronto (diskusia) 18:00, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Taketo spravanie je nepripustne. Do clanku som pridal nasledovny text: Smršť (vzdušný vír, víry s vertikálnou osou, tromba, v USA označovaný aj ako cyklón, na juhovýchode USA v povodí rieky Mississippi býva označovaný ako tornádo[1]) je prudký vietor s vodorovnou osou, ktorý najčastejšie vzniká v búrkovom oblaku počas vlhkolabilnej situácie. Typické pre smršť je, že jeden koniec víru sa ohne z vodorovného smeru takmer vertikálne k zemi ako nálievka alebo chobot. Priemer útvaru nie je veľký, pohybuje sa v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek metrov. Rýchlosť vírivého pohybu je 50-100 m.s-1, pričom rýchlosť osi víru predstavuje niekoľko desiatok m.s-1. Vnútri víru v blízkosti zeme vzniká veľký podtlak (30-40 torr), ktorý spôsobuje kondenzáciu vodnej pary aj silná sanie vnútri valca. Vďaka tomu je schopný nasať predmety a vodu.[2] Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou, ktoré vznikajú pri veľkej nestabilite teplotného zvrstvenia. Zaraďuje sem: prachové víry (s priemerom niekoľkých metrov a víry pútané k búrkovým oblakom) smršte (vznikajú nad morom) tromby (vznikajú nad pevninou) tornáda (v karibskej oblasti a v USA)[3]

Zdroje su: ↑ Slovník cudzích slov (akademický) Druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, SPN 2005 ↑ Kemel M. (2000) Klimatologie, meteorologie, hydrologie. s. 41 ↑ Trizna, M.: Klimageografia a hydrológia. Geografika, Bratislava, 2004

Alternativne nazvy som odcitoval v redirectoch ked som o nich zakladal clanky. Pytam sa, co som neodcitoval??? --Samofi (diskusia) 18:13, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Podľa SOBÍŠEK, Bořivoj. Meteorologický slovník výkladový & terminologický. Praha: Ministerstvo životního prostředí České republiky, 1993 ISBN 80-85368-45-5 sú tvoje úpravy terminológie (a asi aj iné, tam som sa zatiaľ nedostal) nesprávne:

  1. pri hesle smršt uvádza: „Někdy se nesprávně zaměňuje za trombu“
  2. pri hesle troba: „Zvláště mohutné velké tromby, vyskytující se v jižních státech USA a výjimečně i v severněji ležících oblastech, se nazývají tornáda.“
  3. rovnako pri hesle tornádo: „název pro velké tromby“

Heslo cyklón spomína vo význame tropickej cyklóny (teda veľkej búrky), nie vo význame tornádo. Zdroj KSSJ je na takéto odborné veci dosť chabý. Pravdepodobne si študoval geografiu, takže by sa patrilo citovať niečo z toho fachu, prípadne niečo z produkcie matfyzu (majú oddelenia meteorológie a klimatológie, takže nejaké publikácie by si mohol mať) Vasiľ (diskusia) 18:21, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Heslo cyklon je v zdroji od Kemela: "Smršť v Americe zvané tornádo, také cyklón..."--Samofi (diskusia) 18:49, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Vasil, ja sa nehadam, ze to nemoze byt inak. Viem, ze terminologia je tu dost nejasna. Naučný slovník zemědělský tvrdi na strane 435: "Smršť též tromba, v severní Americe tornádo..." Preto som otvoril diskusiu aby sa to vyjasnilo. Nie preto aby ma tu Bronto urazal a vymyslal si o mne. Vacsina zdrojov co som nasiel berie tieto terminy ako synonyma. Preto som chcel dosiahnut konsenzus. Ista osoba ma tu zacala urazat a zakladat clanky, v ktorych su okrem ineho aj sporne vety. To je konsenzus a slusne spravanie? --Samofi (diskusia) 18:55, 13. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Tak potom prečo si tam dal šablónu, keď si neurobil žiaden edit? Veď takto blokuješ jeho úpravu. Nikto neotvoril diskusiu, napísať do diskusie je možné vždy. To čo som uviedol jasne dokazuje, že to nie sú synonymá. Napísať do diskusie „vacsina zdrojov co som nasiel berie tieto terminy ako synonyma.“ a použiť dva zdroje (KSSJ je na takto odbornú tému dosť slabé) je dosť divné vyjadrenie. Žiadne sporné články som si nevšimol. Skriptá Klimatologie, meteorologie, hydrologie (ktoré sú menej autoritatívne ako ten slovník čo som uviedol) sú zdroj, ktorý je pre inžinierov životného prostredia, nie pre odborníkov z meteorológie a klimatológie. Pokojne možno do článku uviesť pri smršti (aj cyklóne), že sa to nesprávne používa aj na označenie tornáda. Inak kniha neobsahuje žiadne heslo (nie je to encyklopédia ani náučný slovník). Vasiľ (diskusia) 11:16, 14. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

1) neobvinuj ma, ze blokujem clanok, studujem zdroje a terminologiu. 2) ide o uhol pohladu, ktory zdroj je autoritativny a ktory nie. napr. na en wiki maju podla pravidla sekundarne zdroje prednost pred terciarnymi (t.j. pred slovnikmi a encyklopediami), cize v sulade s tym som postupoval spravne. dokonca aj u nas je to v odporucani: "Články vo Wikipédii by sa mali opierať o spoľahlivé sekundárne zdroje" 3) mam pracu a rodinu a tak nemozem byt cely cas na PC a naplanovat si cas kedy budem na wiki. 4) nie je to divne vyjadrenie, su to 3 zdroje proti 1 slovniku. Naucny slovnik zemedelsky, KSSJ a Kemel. Vysoudil v knihe Meteorologie a klimatologie s. 109 uvadza tornado ako nazov pre trombu v USA. Soukupova zasa na s. 108 tvrdi, ze tornado vznikne z tromby ked sa dotkne zeme. Trizna tiez tornádo označuje ako lokálny názov pre trombu. 5) Precital som 8 zdrojov k teme a tvrdim, ze tam je terminologicka nejasnost. Preto som otvoril diskusiu. --Samofi (diskusia) 18:43, 15. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]
Uvidíme. Mýliš si všeobecné encyklopédie ako zdroje s odbornými encyklopédiami (okrem iného odporúčanioe píše: „Napríklad články v Encyclopaedia Britannica alebo iných kvalitných encyklopédiách, podpísané odborníkmi, možno považovať za spoľahlivé sekundárne zdroje.“ a Meteorologický slovník výkladový & terminologický je presne tento prípad). Ten jeden slovník je priamo terminologický pre meteorológiu, nič presnejšie k tomu čo tento článok v úvode potrebuje mi nenapadá. Nič si neotvoril, už tým, že si článok (zle) presunul bolo jasné, že bude potrebovať úpravy. PS Ten prvý zdroj priamo píše: „This essay has not been reviewed by the scientific community and, therefore, can be said to be represent nothing more than a collection of my opinions.“ takže používať ho na terminológiu je úplne nevhodné. Ak z neho chceš použiť len tie definíe, ktoré samotný autor cituje, tak to je treba napísať do referencií, myslím, že aj norma (ISO 690) to priamo spomína. Vasiľ (diskusia) 21:45, 15. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]
Autor je vyznamna vedecka kapacita v danej problematike http://en.wikipedia.org/wiki/Charles_A._Doswell_III takze jeho "opinions" su pouzitelne do clanku. --Samofi (diskusia) 16:23, 16. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

Súpis chýb v tejto diskusii a v pôvodnej verzii článku[upraviť zdroj]

Pre protokol doložím to, čo som napísal hore, a to že každá veta, čo tu tento "redaktor" píše, je holý nezmysel (čo z toho vyplýva o mojom bloku si každý môže domyslieť sám):

Príspevok hore v tejto diskusii[upraviť zdroj]

Samofiho "príspevok": Mam tu problem so spravnym nazvom clanku a chybou. podla: http://slovniky.korpus.sk/?w=smr%C5%A1%C5%A5&s=exact&c=1c59&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&ie=utf-8&oe=utf-8 by to mala byt smršť aj podľa Kemela. Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou. Na druhej strane Kemel vravi, ze su s vodorovnou osou, co je podla mna chybne, ide vsak o docenta, ktory sa tej teme dlhodobo venuje a jedna z najvacsich kapacit na hydrologiu.. Vdaka za nazory.

Chyby:

  • ad link na Krátky slovník slovenského jazyka: KSSJ je na odborné otázky absolútne irelevatný (koľkokrát to budem opakovať?). Je to stručná príručka pre normálny bežný jazyk, nie pre meteorológiu ani žiaden iný odbor. To, čo tam je napísané, stojí tak akurát za zmienku ako zaujímavosť. Ale Samofi to cituje ako svoj centrálny zdroj (podľa hesla, lebo to je online, tak je to jeho zdroj). Aj to o niečom svedčí.
  • ad by to mala byť smrsť aj podľa Kemela: Z linku ani z Kemela nič také nevyplýva. Ani náhodou a pri nijakej interpretácii. Z Kemela vyplýva niečo úplne iné. Pozri dole.
  • ad Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou: 1. Trizna (citát zdroja pozri dole) žiaden názov "víry s vertikálnou osou" vôbec nepoužíva. Je to len čisto opisné slovné spojenie, ako vidno z kontextu a nakoniec už podľa grafickej úpravy (hrubým je tam len časť vertikálnou osou nie aj slovo vír). 2. Aj keby to bol názov, Trizna tornáda nestotožňuje ("nenazýva") s tornádom, tornádo je uňho len druh takéhoto víru. To, že Samofi, má na mysli stotožňovanie, je zrejmé z jeho úpravy prvej vety článku, kde dáva víry s vertikálnou osou ako synonymum všetkých ostatných.
  • ad Kemel vravi, ze su s vodorovnou osou: Na prvý pohľad to možno tak vyzerá, ale Kemel nič také nevraví, treba si prečítať celý odstavec (to už tak chodí, keď niečo je len narýchlo zbúchané skriptum a nie terminologický slovník alebo encyklopédia, že?). On tvrdí (správne) - presne tak isto ako to tvrdí Trizna, ktoré tu Samofi priamo cituje - že je to pôvodne vír s vodorovnou osou, ktorého konce sa stočili smerom dole.
  • k hodnoteniu osoby Kemala sa radšej nebudem vyjadrovať, aby som nebol smiešny.
  • Za povšimnutie stojí aj prvá veta mám problém so správnym názvom: Zaujímavé, že "redaktor" nevie správny názov (a iné základné veci), ale napriek tomu popresúval články a spojil nespojiteľné veci do jednej. To samé o sebe niečo svedčí.

K pôvodnému textu článku[upraviť zdroj]

Samofiho "príspevok": Smršť (vzdušný vír, víry s vertikálnou osou, tromba, v USA označovaný aj ako cyklón, na juhovýchode USA v povodí rieky Mississippi býva označovaný ako tornádo[1]) je prudký vietor s vodorovnou osou, ktorý najčastejšie vzniká v búrkovom oblaku počas vlhkolabilnej situácie. Typické pre smršť je, že jeden koniec víru sa ohne z vodorovného smeru takmer vertikálne k zemi ako nálievka alebo chobot. Priemer útvaru nie je veľký, pohybuje sa v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek metrov. Rýchlosť vírivého pohybu je 50-100 m.s-1, pričom rýchlosť osi víru predstavuje niekoľko desiatok m.s-1. Vnútri víru v blízkosti zeme vzniká veľký podtlak (30-40 torr), ktorý spôsobuje kondenzáciu vodnej pary aj silná sanie vnútri valca. Vďaka tomu je schopný nasať predmety a vodu.[2] Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou, ktoré vznikajú pri veľkej nestabilite teplotného zvrstvenia. Zaraďuje sem: prachové víry (s priemerom niekoľkých metrov a víry pútané k búrkovým oblakom) smršte (vznikajú nad morom) tromby (vznikajú nad pevninou) tornáda (v karibskej oblasti a v USA)[3]

Chyby:

  • Termíny v prvej vete nie sú synonymá. A to, že "redaktor" stotožňuje napríklad smršť s tým ostatným, nevyplýva to ani z ním citovaného textu Kemela, pretože sa v ňom hovorí - keď to parafrázujem pre menej chápavých - o "tej smršti, ktorá sa volá v XY tornádo, a inde cyklón". Z toho nijako nevyplýva, že to je všetko to isté, ale presný opak.
  • Žiaden termín vzdušný vír ako meteorologický termín v slovenčine neexistuje (nevidím žiaden doklad a aj som hľadal). V celom tom veľmi podrobmom meterologickom terminologickom slovníku sa nenachádza a nenachádza sa ani nikde v slovenských textoch inak než slovné spojenie vzdušný vír, ktoré tým pádom jednoducho znamená vír akéhokoľvek vzduchu (aj v kuchyni a podobne) a nič iné. To ale Samofimu nebráni dokonca vytvoriť celý článok pod názvom "vzdušný vír", ku ktorému nemá ani len doklad pre názov. A nikto nič.
  • ad v USA označovaný aj ako cyklón - toto zas zrejme vyplýva z neschopnosti správne čítať toho Kemela, lebo nič také tam napísané nie je. O tom, že by to aj bol obsahový nezmysel, ktorý nikde inde takto napísaný nie je a je aj jazykovo (anglicky) nemožný, ani nemusím hovoriť.
  • ad je prudký vietor s vodorovnou osou, ktorý najčastejšie vzniká v búrkovom oblaku počas vlhkolabilnej situácie: V spojení s údivom redaktora na začiatku tejto diskusnej stránky (pozri vyššie) je jasné, že "redaktor" z toho vyvodil, že tornádo ("smršť") je vír s vodorovnou osou a napriek tomu, že mu to akosi (správne) nejde do hlavy, tak to do článku capol hlava-nehlava (podľa hesla "veď to je ozdrojované"). Chyba vyplýva z toho, že "redaktor" nepochopil, že cituje skriptum a nie terminologický slovník alebo encyklopédiu, a v skriptách pre žiakov (a mnohých iných knihách) sa nepíše formou definícií, ale sa proste (obyčajne) niečo vykladá súvislým textom viacerými vetami a neformuluje sa ako pri písaní rovníc (inak by sa z toho nedalo učiť). Preto nestačí si prečítať prvú vetu odstavca (že?) a brať ju ako definíciu, ale si treba prečítať celý odstavec, a v ňom je - už v druhej vete - napísané niečo iné (aj keď dosť neohrabane), teda že to tornádo vzniká z víru z vodorovnou osou atď. (nakoniec je to jasne napísané aj v "redaktorovi" citovanom Triznovi, len to by niekto musel rozumieť tomu, čo číta).
  • ad Priemer útvaru nie je veľký, pohybuje sa v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek metrov. Rýchlosť vírivého pohybu je 50-100 m.s-1, pričom rýchlosť osi víru predstavuje niekoľko desiatok m.s-1. Vnútri víru v blízkosti zeme vzniká veľký podtlak (30-40 torr), ktorý spôsobuje kondenzáciu vodnej pary aj silná sanie vnútri valca. Vďaka tomu je schopný nasať predmety a vodu. Odhliadnuc od toho, že toto je prakticky plagiát toho Kemela, tak podstatné je niečo iné: O čom vlastne redaktor v tejto časti píše? O smršti, o trombe, o tornáde, o cyklóne, o čom? Píšeme podľa hesla "nech si čiteľ tipne" alebo čo má toto znamenať?. Ale hlavne, že je to údajne "odzdrojované" (hoci sa text v zdroji vzťahuje na niečo iné než vyplýva z prvej vety v Samofiho texte).

A teraz vrchol celého "majstrovského" diela:

  • Toto je text "redaktora": Trizna ich nazýva víry s vertikálnou osou, ktoré vznikajú pri veľkej nestabilite teplotného zvrstvenia. Zaraďuje sem: prachové víry (s priemerom niekoľkých metrov a víry pútané k búrkovým oblakom), smršte (vznikajú nad morom), tromby (vznikajú nad pevninou), tornáda (v karibskej oblasti a v USA).
  • A toto je naozaj napísané v zdroji: Autor píše, že existujú jednak víry s horizontálnou osou (húľavy) a jednak víry s vertikálnou osou. O tých druhých následne píše citujem: Pri veľkej nestabilite teplotného zvrstvenia vznikajú aj víry s vertikálnou osou. Patria sem jednak prachové víry s priemerom niekoľko metrov ale aj víry viazané na búrkové oblaky. Nad morom sa nazývajú smršte a nad pevninou tromby (v karibskej oblasti a v USA tornáda). Vznikajú ohybom okrajov húľavových vírov smerom k zemi. Priemer týchto vírov je rádovo 101 až 102 m ....atď.... Dôsledkom je nasávanie prachu, vody a predmetov zo zemského povrchu. Je preto ľahko viditeľný a má charakteristiký tvar lievika (obr. 3.16). V dôsledku mnimálneho tlaku vo vnútri tornáda dochádza pri jeho prechode cez uzavreté objekty (budovy) k ich explózii (pretlak vzduchu). Najväčšia početnosť (viac ako 200) za rok sa vyskytuje v strednej časti USA pri advekcii teplého, nestabilne zvrstveného a vlhkého vzduchu z Mexického zálivu.
  • Vysvetlenie: Všimnite si, ako vynikajúco "redaktor" interpretuje zdroj:
    • 1. Trizna ich "nenazýva", to som spomenul vyššie. Vedľa seba stojace slová vo vete nie sú vždy rovno názov v zmysle termín (že?).
    • 2. Už vôbec ich nenazýva "víry s vertikálnou osou, ktoré vznikajú pri veľkej nestabilite teplotného zvrstvenia." Môže vôbec niekto niečo takto "nazvať" nech by to išlo čokoľvek? Ani toto si nevyžaduje ďalší komentári.
    • 3. A teraz zlatý klinec: Text v zdroji hovorí nasledovné: Víry s vertikálnou osou sa delia na A) prachové víry a B) víry viazané na búrkové oblaky. Len B) sa delí na smršte (nad morom) a tromby (na pevninou), pričom tromby (a smršte?) v Karibiku a USA voláme aj tornáda. A teraz si to porovnajte s textom "redaktora"... Ak "redaktorovi" takéto učivo základnej školy nie je jasné ani keď ho má napísané, tak nech si láskavo naštuduje niekde inde, čo je to prachový vír a čo je to búrkový oblak (to sú úplne základné veci), prv ako chce vôbec niečo písať a ešte tým aj argumentovať po diskusiách.
    • 4. Všimnite si text v origináli: Vznikajú ohybom huľavových vírov [teda vírov s horizontálnou osou] do vertikálnej polohy - Hoci je to tu čiernym na bielom v pomerne krátkom texte, pozrite si, na čo sa "redaktor" pýta hore na začiatku tejto diskusie.

Na zamyslenie: Ako som doložil, že každá veta (vlastne aj polveta) toho, čo autor napísal okrem doslova opísaných častí, je čistý nezmysel. Nútil niekto redaktora Samofiho, aby popísal vyššie uvedené nezmysly, keď je sám z nich zmätený? Nenútil. Tak prečo tam vôbec niečo píše a ešte k tomu presúva články? Vie to niekto vysvetliť? Ako to že nerušene ďalej píše takéto "články"? Sme tu na nejakom zadarmo doučovaní, kde si hocikto hocičo napíše, čo mu prvé napadne, a ja a druhí to tu budeme vo voľnom čase zachraňovať a ešte za to budem aj blokovaný alebo čo má toto znamenať? Bronto (diskusia) 12:43, 20. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]

1)Bola tam sablona "pracuje sa", cize povodna verzia je irelevantna a vyhrady by sa mali tykat aktualneho clanku. 2)Na osobne invektiva nebudem reagovat, aby som sa neznizil k inteligencii a forme medziludskej interakcie ich autora.--Samofi (diskusia) 19:02, 24. apríl 2013 (UTC)[odpovedať]