Diskusia:Transept
Transcept[upraviť zdroj]
Ešte nikdy som sa nestretol s pojmom "transcept", vždy len "transept". Odkiaľ to je? Pavel Fabian 22:32, 7. január 2010 (UTC)
Aj tak si nie som istý, či okrem Jazykovedného ústavu ešte niekto také slovo pozná. Nejaká odborná literatúra? Ak náhodou áno, prinajmenšom štatisticky je podľa mňa v masívnej prevahe "transept". Prebehol som si aj pár inojazyčných wikiverzií, nikto tam nevsúva to "c". Pavel Fabian 22:59, 7. január 2010 (UTC)
- Prípadne pozrite Všeobecný encyklopedický slovník. Redakcia Paulička, Ivan a kol. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-768-6. Heslo transcept, s. 595. , tu je ro rovnako ako na JÚĽŠ. Vasiľ 23:43, 7. január 2010 (UTC)
Dnes som siahol do príručnej knižnice. Najprv som si pozrel slovníky:
• Ivanová-Šalingová, M., Maníková Z.: Slovník cudzích slov A/Z. SPN Bratislava, 1979.
transept -u m. (lat.) archit. chrámová loď umiestňovaná medzi kňaziskom a pozdĺžnymi loďami, takže v pôdorysnom obraze chrámu zvýrazňuje podobu latinského kríža; priečna chrámová loď
• Cónová, I., Lacková, D. a kol.: Terminologický slovník unifikovaných názvov urbanizmu, architektúry a nehnuteľných výtvarných diel. Pamiatkový ústav Bratislava, 1999 (nepublikované).
TRANSEPT - priečna → loď kostola, križujúca pozdĺžne lode sprav. v mieste napojenia lodí na → svätyňu. Výškou a šírkou býva zhodná s → hlavnou loďou. Na transepte rozlišujeme → ramená, ktoré označujeme podľa svetových strán.
Potom pár kníh, kde som predpokladal výskyt tohto pojmu:
• kol.: Architektúra na Slovensku do polovice XIX. Storočia. SVKL Bratislava, 1958.
s. 39: „Dominikánsky kostol v Banskej Štiavnici je u nás jediný románsky kostol, ktorý má zachovanú krížovú loď, sklepenú do rebrovej krížovej klenby ...“
s. 50: „... postavili koncom XIV. storočia väčšiu baziliku s priečnou loďou.“
s. 575: „... Trojloďová bazilika ... s krížovou loďou, ... Krížová loď, priestory pod emporou ...“
s. 583: „... trojloďový kostol s priečnou loďou.“
• kol.: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý K-P. SÚPSOP a Obzor Bratislava, 1968.
s. 95: „... pozmenil plán päťloďovej baziliky, a to prekrížením hlavnej lode rovnako vysokou priečnou loďou ... do juž. ramena priečnej lode vkomponoval...“
• Lassus, J.: Ranokresťanské a byzantské umenie. Pallas Bratislava, 1971.
s. 38: „... k bazilike pripojil priečnu loď – transept – a tak ju oddelil od apsidy; ...“
• Šášky, L.: Umenie Slovenska Obrazový sprievodca po pamiatkach. Tatran Bratislava, 1988.
s. 389: „... dóm sv. Alžbety ako päťloďovú baziliku s priečnou loďou, ...
s. 398: „... zmenili jeho dispozíciu vložením priečnej lode; ...“
• Pijoan, J.: Dejiny umenia / 3. Tatran Bratislava, 1988.
s. 13: „S. Giovanni in Laterano, S. Pietro vo Vatikáne, S. Paolo fuori le Mura a S. Pietro in Vincoli majú transept čiže priečnu loď, tvoriacu s pozdĺžnymi loďami a so záverom takzvané kríženie, ... V kostole s transeptom bol oltár viditeľnejší a prístupnejší, ...“
s. 230: „Majú pomerne ustálený pôdorys pripomínajúci staré baziliky s troma pozdĺžnymi loďami a s jednou priečnou.“
s. 260: „...ako bazilika ... v tvare latinského kríža, so širokým transeptom a tribúnami nad bočnými loďami.“
s. 311: „Chrám sv. Michala v Hildesheime má tri lode, ... dve protiľahlé apsidy a dve priečne lode.“
s. 315: „... polkruhové apsidy na obidvoch koncoch transeptu.“
• kol.: Svetové dejiny umenia. Larousse – Ottovo nakladatelství, 2004.
s. 194: „... v prvých kresťanských bazilikách existoval architektonický prvok, ktorý sa nenachádzal v antických bazilikách predchádzajúceho obdobia; bol to transept, priečna chrámová loď. Najstarší a najvznešenejší príklad baziliky s transeptom je starý kostol sv. Petra v Ríme, ...“
(Tučným písmom zvýraznil P. F.)
Ani jeden "transcept"... Pavel Fabian 17:03, 8. január 2010 (UTC)
Veľký slovník cudzích slov 2000 (autorka tá istá ako prvá ktorú cituješ hore) má transcept aj transept, dokonca omylom ako dve separátne heslá s rovnakým obsahom, ďaľšie zdroje máš hore, tým je to vybavené. Nikde nie je napísané, že v každej knihe musia byť obidva tvary alebo že musia byť v knihách, ktoré máš a podobne. Keby tu každý začal menovať, čo on pozná a nepozná, tak by sme dopadli. Môžeme to samozrejme presunúť na ten druhý názov, ak sa ti viac páči. Bronto 19:31, 8. január 2010 (UTC)
- Ani prinajmenšom nejde o to, čo sa mi páči. Len nevidím zmysel pretláčať dopredu variant, ktorý, dovolím si tvrdiť, nikto okrem niektorých slovníkov nepozná a hlavne nepoužíva.
- Tak či tak by ma zaujímalo, ako jazykovedci prišli na ten "transcept". Prešiel som si už naozaj všetky jazykové verzie tohto hesla na wikipédii (okrem arabskej a hebrejskej :-)), a to "c" tam - do slova prevzatého z latinčiny - naozaj žiadny iný jazyk nevsúva. Navyše sa to aj horšie vyslovuje.
- V podstate som to mohol zmeniť bez diskusie, ale zdalo sa mi férovejšie podložiť to argumentmi. Narazil som už v nejakých iných heslách na dosť zásadné redaktorské zásahy - mazanie bez argumentácie a myslím, že to prispievateľov môže demotivovať. Pavel Fabian 20:52, 8. január 2010 (UTC)
Nedoložil si nič, doložil si, že knihy, ktoré máš po ruke to volajú jedným variantom, ktorú nikto nespochybnil. Okrem toho tam nič nie je "pretlačené", nepamätám sa, podľa čoho to bolo alebo nebolo pomenované, proste to má jeden z dvoch správnych názvov. Ako to vzniklo nie je podstatné. V latinčine sú tam dve s, tak to bude mať niečo s tým. Bronto 23:06, 8. január 2010 (UTC)
- V podstate až teraz som si uvedomil, že som odjakživa podvedome kupoval len knihy, ktoré nepoužívajú "transcept" :-) . Ale ďakujem za opravu článku. --Pavel Fabian 17:52, 9. január 2010 (UTC)
- Nuž, zábradloví guru to majú ťažké. Bronto 01:48, 10. január 2010 (UTC)
Slovenská akadémia vied, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, 813 64 Bratislava, Panská 26
Váš list číslo/zo dňa 8. 1. 2010 | Naše číslo JP-61/10 | Bratislava 13. 1. 2010
Slovo transept je latinského pôvodu, ide o zloženinu z častí trans- „cez“ a saeptum (písané aj septum) „ohrada, plot“. Podľa vyjadrenia nášho etymológa PhDr. Ľubora Králika, CSc., vedúceho oddelenia dejín slovenského jazyka, onomastiky a etymológie JÚĽŠ SAV, je z etymologického hľadiska správna podoba transept. Podoba transcept uvedená v akademickom Slovníku cudzích slov, ktorý je sprístupnený aj na webovej stránke nášho ústavu, je chybná. Autori menovaného slovníka Vám ďakujú za upozornenie na chybu, ktorú v ďalšom vydaní opravia.
--Pavel Fabian 08:33, 15. január 2010 (UTC)