Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom

Základné informácie
AutorPinturicchio
Rok1492 - 1495
Technikafreska
GalériaVatikánske múzeá, Vatikán

Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom (tal. Disputa di Santa Caterina d'Alessandria davanti all'imperatore Maxentius) je názov fresky talianskeho renesančného maliara Pinturicchia z rokov 1492 - 1495.

Monumentálna maľba, nachádzajúca sa v Borgiovych apartmánoch (Appartamenti Borgia) v sieni zvanej Sala dei Santi (Svätá sála), bola Pinturicchiom namaľovaná na príkaz pápeža Alexandra VI. Freska svojím námetom zapadá do celkovej schémy výzdoby Borgiovych apartmánov, ktorou bola oslava triumfu kresťanstva nad pohanstvom.

Námetom fresky, namaľovanej v lunete miestnosti, je scéna zo života svätej Kataríny Alexandrijskej. Na pozadí Konštantínovho oblúka sa odohráva teologická dišputa medzi sväticou a na tróne sediacim cisárom Maxentiom. Cisár dal predvolať päťdesiat učených pohanských filozofov, aby vyvrátili vieru svätej Kataríny.

Kataríne sa však podarilo pred filozofmi svoju vieru obhájiť a presvedčiť ich aby sa obrátili na kresťanstvo. Cisár dal okamžite všetkých učencov popraviť. Napriek Kataríninmu víťazstvu bola i ona napokon mučená a popravená. Podľa legendy sa tak malo stať v roku 307 a Katarína mala byť usmrtená v kolese, ktoré sa však zlomilo a tak bola sťatá.

Okrem svätej Kataríny, ktorá má na freske portrétne rysy dcéry Alexandra VI. Lucrezie, Pinturicchio tu zobrazil portréty viacerých súčasníkov - zo známejších tu nachádzame napr. architekta niekoľkých miestností Apoštolského paláca Antonia da Sangallu ml. ale i podobizeň samotného umelca.

Freska pôsobí slávnostným dojmom, ktorý autor docielil napr. i použitím zlatej farby.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4