Dlhopis (cenný papier)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dlhopis alebo v niektorých textoch obligácia je v praxi akýkoľvek druh dlhového cenného papiera spojeného s platbou výnosov (úrokov) okrem niektorých špecifických spravidla krátkodobých dlhových cenných papierov, napr. zmeniek, štátnych pokladničných poukážok, vkladových listov a podobne, ale presné definície sa rôznia.

Aj pojem obligácia sa v literatúre a v praxi používa v rôznych významoch, a to najmä:

  • to isté ako dlhopis
  • dlhodobý dlhopis
  • preklad anglického bond (napríklad v slovenskom preklade Medzinárodných účtovných štandardov v Úradnom vestníku EÚ), pričom bond sa najčastejšie (ale zďaleka nie vždy) definuje ako dlhový cenný papier s pevným výnosom (pevným úrokom)
  • "(obvykle dlhodobý) úverový cenný papier s pevne stanoveným časom splatnosti, pri ktorom sa emitent zaväzuje, že v stanovenom čase zaplatí buď jednorazovo alebo v určených termínoch po častiach nominálnu hodnotu a bude v určených termínoch platiť odmeny svojim veriteľom v podobe úroku, prémie a podobne."[1]
  • verejne obchodovateľný dlhopis[2]
  • dlhopis vydávaný obyčajne štátom[3]
  • (obligácie sú) cenné papiere vydávané na menšie zaokrúhlené čiastky, na ktoré sa rozkladá veľká pôžička uzatvorená štátom, bankou alebo veľkým podnikom[4]
  • cenný papier obligačnej povahy (dlhopis v najširšom zmysle slova), najčastejšie dielčí dlžobný úpis (Ottova encyklopedie nové doby, okolo 1940)

Chaos v pojmoch je spôsobený vplyvom v minulosti nemčiny a v súčasnosti angličtiny, kde v pojmoch (nem. Schuldverschreibung vs. Obligation vs. Rentenpapier a pod.; angl. debenture vs. bond vs. note a podobne) takisto vládne zmätok, ktorý vzájomným prekladaním medzi jazykmi ešte narastá. V súčasnosti sa napríklad v slovenčine zvykne prekladať ako "dlhopis" alebo "obligácia" najčastejšie anglický pojem "bond", ktorý však pri bližšom pohľade nie je zhodný so slovenskou definíciou.

Slovenská právna úprava dlhopisov[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú dlhopisy rozoberané najmä v zákone o dlhopisoch z roku 1990 v platnom znení. Podľa tohto zákona je dlhopis definovaný ako cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len "emitent") tieto záväzky splniť.

Pojem "obligácia" v zákone o dlhopisoch nie je definovaný, vyskytuje sa tam ale v spojení komunálna obligácia a zamestnanecká obligácia, ktoré sú spomenuté ako druhy dlhopisov.

V zmysle tejto definície do dlhopisov patria aj zmenky, štátne pokladničné poukážky, vkladové listy, depozitné certifikáty a podobne; tieto sú však z pojmu dlhopis nepriamo vylúčené tým, že sa v texte iného zákona - zákona o cenných papieroch - uvádzajú ako druhy cenných papierov popri dlhopisu. Podľa slovenského práva sú teda v konečnom dôsledku možné nasledovné formy dlhopisov:

Ďalej sa v zákone o dlhopisoch uvádza napr.

  • S dlhopisom môže byť spojené právo na jeho výmenu za iný druh dlhopisu.
  • Menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie.
  • Kurzom dlhopisu je cena dlhopisu určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel.
  • Emisným kurzom dlhopisu je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní.
  • Dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno.

Dlhopis podľa zákona o dlhopisoch musí obsahovať minimálne:

  • a) označenie emitenta
    • pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe 1b) sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
    • pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo,
  • b) názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov ISIN,
  • c) menovitú hodnotu dlhopisu, a to
    • 1. v slovenskej mene najmenej jedentisíc Sk a vyššie hodnoty vždy v celých tisícoch Sk alebo
    • 2. v cudzej mene, ak je dlhopis vydaný v cudzej mene,
  • d) spôsob určenia výnosu a termíny jeho výplaty,
  • e) vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi,
  • f) termín splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu,
  • g) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a vyplácať výnos dlhopisu v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta,
  • h) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj tieto údaje o prvom majiteľovi:
    • 1. pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
    • 2. pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo; pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla môže uviesť dátum narodenia,
  • i) faksimile podpisu alebo podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej podobe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Božena Chovancová in: Finančný trh, 1999
  2. V. Polidar in: Management bank a bankovních domů, Praha 1996
  3. Veľký slovník cudzích slov
  4. Malá československá encyklopedie, 1987(?) a Encyklopedie zahraničního obchodu, 1982