Doživotný trest odňatia slobody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Doživotie)

Doživotný trest odňatia slobody (iné názvy: skrátene doživotný trest, hovorovo doživotie[1]) je trest odňatia slobody, ktorý nemá časové ohraničenie. Väzeň je odsúdený zostať vo väznici do konca svojho života. Na Slovensku je najvyšším možným trestom od zrušenia trestu smrti v roku 1990. Po 25 rokoch väzenia môže väzeň žiadať o podmienečné prepustenie, no tiež môže kedykoľvek požiadať o prezidentskú milosť.[2] K prepusteniu alebo omilosteniu takéhoto väzňa však v histórii samostatného Slovenska zatiaľ nedošlo.

Trestné činy a počet odsúdených na doživotie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem páchateľov úkladných vrážd môže byť doživotie trestom aj za iné závažné trestné činy a to najmä trestné činy proti republike (druhá časť, siedma hlava Trestného zákona)[3] ako sú vlastizrada, úklady proti Slovenskej republike, teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo a to najmä v krízovej situácii. Ďalšími sú zločin proti ľudskosti a vojnový zločin alebo postupné zvyšovanie trestu.[4] Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý ho trestný zákon explicitne dovoľuje udeliť (pozri dole § 47 Zákon č. 300/2005), a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.[5] (Páchatelia mladší ako 18 rokov (14 až 17 rokov) nemôžu byť odsúdení na doživotie. Pre nich je stanovená hranica max. 15 rokov.)

V roku 2018 si na Slovensku doživotný trest odpykávalo 55 ľudí vo väzniciach v Ilave a Leopoldove.[6] Medzi odsúdencov na doživotie patria napríklad sériový vrah Ondrej Rigo, bývalý vodca slovenského podsvetia Mikuláš Černák alebo nájomný vrah Alojz Kromka. Dvaja väzni odsúdení na doživotie spáchali samovraždu. Jedným z nich bol Ondrej Harvan, ktorého v máji 1993 našli v cele ilavskej väznice obeseného a druhým pravdepodobne Marián Kočiščák (samovražda po vynesení rozsudku v r. 2001).[4]

V máji 2019 si v slovenských väzniciach odpykávalo doživotie 57 väzňov, o čom informovala riaditeľka odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Katarína Nováková.[7] Vo februári 2019 pribudol Miroslav Kavický.[8] Tento počet narástol až v posledných rokoch (v roku 2018 boli odsúdení 7 členovia Okoličániho bandy), pretože v rokoch 2012 až 2015 sa zvyšoval pomalšie 31.12.2012: 39, 40, 40, 31.12.2015: 42.[9]

Ku koncu roka 2020 sa v slovenských väzniciach nachádzalo dovedna 10 281 väznených osôb. Z toho počtu bolo 8804 odsúdených a 1477 obvinených. K 16. novembra 2021 si na Slovensku si odpykávalo doživotný trest odňatia slobody 58 osôb.[10] V rokoch 2019 až 2022 bolo odsúdených 5 ľudí avšak viacerí po čas väzby umreli a preto sa počet oproti roku 2019 výšil len o jedného na 58. V roku 2023 pribudol Ján Románek (odpykáva doživotný trest 59 osôb).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Do 50. rokov sa v bývalom Česko-Slovensku popravy vykonávali vo väzniciach v Prahe na Pankráci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradišti, Jihlave, Plzni, Litoměřiciach a v Olomouci, potom už len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v Česko-Slovensku popravených 1162 odsúdených.[11] Posledný trest smrti v Česko-Slovensku bol vykonaný obesením 8. júna 1989 v Bratislave.[12] Odsúdeným bol Štefan Svitek, ktorý 30. októbra 1987 zavraždil svoju ženu a dve dcéry sekerou. 1. júla 1990 bol trest smrti oficiálne zrušený, hoci už od januára neoficiálne neplatil. Po zániku Česko-Slovenska zákony pokračovali v platnosti v oboch krajinách a trest smrti nikdy nebol obnovený, a tak sa namiesto neho využíva doživotný trest odňatia slobody. Ján Molnár s Ľuborom Masárom boli po roku 1989 prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku. Trest si odpykávajú za znásilnenie a vraždu.[13]

Podmienky pre uväznených[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2021 si väzni odpykávali doživotný trest v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a v väznica Banskej Bystrici.[10] (Pozri aj Zoznam väzníc na Slovensku.)

Odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 m², v ktorej je posteľ, stôl, skriňa, rádio a elektrická lampa. Mimo svojej cely sú vždy sprevádzaní väzenskou strážou. Pracovať môžu len v areáli väzenia a nemajú povolený fyzický kontakt s príbuznými.

„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu." Po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien môže dôjsť k zmierneniu niektorých obmedzení.[8]

Žiadosti o podmienečné prepustenie[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu majú odsúdení po odpykaní si 25 rokov. Tibor Polgári žiadal v októbri 2017, Ľubor Masár po 27 rokoch vo väzení v lete 2018, [14] Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie v máji 2018,[15] Viliam Hauser a Róbert Matta v máji 2019.[7] Zatiaľ boli všetky žiadosti o podmienečné prepustenie zamietnuté.

Doteraz malo aj viacero odsúdených na doživotie túto možnosť, avšak veľká časť z nich tak neurobila. Mikuláš Černák bude môcť žiadať o podmienečné prepustenie v roku 2023.[7]

Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje zoznam ľudí odsúdených na doživotie na Slovensku od jeho založenia 1. januára 1993. Autoritatívny pôvodný zoznam, aktuálny k 22. septembru 2010 obsahoval vtedy 33 žijúcich odsúdených.[16] Bol doplnený aj o Jána Molnára a Ľubora Masára, ktorí boli odsúdení ešte v roku 1991 a ďalších. Zoznam v roku 2023 obsahuje 63 vyplnených riadkov. Nie je však úplný pretože: 58 (57+1 v roku 2023) si odpykáva doživotie[10] + 8 mŕtvych (zomreli vo väznici alebo samovražda) + Róbert Okoličány na úteku + Jozef Roháč v súčasnosti vo väzení v Maďarsku, čo je spolu 68.

Odsúdení na doživotie na Slovensku, ktorí nie sú v zozname (z dôvodu snahy dodržať štýl, aký mal pôvodný zdroj[16][17] ).

  • V septembri 1991 bol Mestským súdom v Bratislave na doživotie odsúdený občan Česka Jiří Šouta, trest si odpykáva v Česku. Šouta 4. februára 1991 pri pokuse o útek z policajného oddelenia v bratislavskej Dúbravke bodnutím do hrude zavraždil poručíka Milana Dobiáša (†29).[17]
  • 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca Ladislava Nižňanského z trestu smrti na doživotie. Nižňanský zomrel 23. decembra 2011 v Nemecku, predtým ho mníchovský súd, koncom roka 2005, spod obvinení oslobodil.
Vysvetlivky k tabuľke[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sériový vrah je osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami.
  • Masový vrah je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú vraždu alebo vraždy. [18]
  • Organizovaný zločin - zločinec, ktorý spáchal vraždu (zvyčajne viac vrážd) spolu s inými členmi (organizovanej) zločineckej skupiny (zoskupenie najmenej troch osôb).
  • † zomrel vo výkone trestu alebo samovražda
  • N nie je v súčasnosti v slovenskom väzení
  • () poznámka pri mene - všeobecne známa prezývka alebo na úteku alebo hľadaný a pod.
p.č. Meno Dôvod Dátum odsúdenia Potvrdenie najvyšším súdom Poznámky
1 Tibor Polgári masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 - Jeden z utečencov počas nepokojov v leopoldovskej väznici v roku 1991. Skupina zabila 5 väzenských strážcov a jedného väzňa pri úteku z väzenia. Pôvodne si odpykával 13-ročný trest za vydieranie. Polgári bol vodcom úteku.
2 Miloš Uriga masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 - Odsúdený s Polgárym
3† Ondrej Harvan † masový vrah (6 vrážd spolu s inými) 2. februára 1993 - Odsúdený s Polgárym. Harvan 29. mája 1993 spáchal vo výkone trestu samovraždu.
4 Jozef Slovák sériový vrah (5 vrážd) 20. augusta 1993 3. septembra 1993 Po odpykaní si len 8 rokov za vraždu mladej ženy z Juhoslávie bol prepustený prezidentskou amnestiou v roku 1990. V priebehu rokov 1990–1991 na Slovensku a v Česku spolu zavraždil minimálne 5 žien vo veku 16 až 21 rokov. V jeho prípade zohral úlohu sexuálny motív. Obete sa našli v značnom štádiu rozkladu a so stiahnutou spodnou časťou oblečenia.[17] Slovák má nadpriemernú inteligenciu a niekoľko patentov v elektronike.
5 Jaroslav Garaj masový vrah (4 vraždy) 19. októbra 1994 Zabil svoju ženu (†34) a tri svoje deti (dve dcéry vo veku 3 a 4 roky a 11-mesačného syna) v Dubovom, kde býval. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil.[17]
6† Ondrej Rigo † sériový vrah (9 vrážd) 7. decembra 1994 28. februára 1996 Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska. Známy ako ponožkový alebo medzinárodný vrah, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca v Bratislave, Mníchove a Amsterdame.[17] Ondrej Rigo zomrel 14. júna 2022 vo väznici v Trenčíne.
7 Drahoslav Gembický vrah (2 vraždy) 16. decembra 1994 - 14. marca 1993 v Padarovciach zabil svojho otca a starú mamu drevenou nohou zo stola.[17]
8 Róbert Matta masový vrah (5 vrážd s Hauserom) 24. mája 1995 - 8. apríla 1994 Matta a Viliam Hauser z Bratislavy zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom vz. 61 a dieťa udusili vankúšom. Vylúpili ich rodinnú firmu DUK, s. r. o. na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Ukradli 1,1 milióna Sk.[17]
9 Viliam Hauser masový vrah (5 vrážd s Mattom) 24. mája 1995 - Pozri Róbert Matta.
10 Štefan Mlynarovič (tiež známy ako Džony) vrah (2 vraždy) 11. septembra 1995 - Po odsúdení na 25 rokov za vraždu jeho nevernej priateľky v roku 1976 v Bratislave bol v roku 1991 podmienečne prepustený. Dovtedy strávil 30 rokov svojho života vo väzení. 4. júla 1992 zavraždil Annu Mikuličovú v jej byte v Bratislave[17] a je tiež hlavným podozrivým z vraždy dievčaťa, z čoho však nebol nikdy obvinený.

V roku 2019 o ňom vo vydavateľstve Citadella vyšla kniha Príbeh vraha s trestom na doživotie, ktorú napísal Dávid Kičin.

11 Jozef Vígh vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 - 2. septembra 1999, Jozef Vígh z Čenkoviec a Stanislav Zimmermann z Malej Lehoty obesili svojho spoluväzňa Štefana Juríka (†27) v Leopoldove koženým opaskom a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda. V tom čase si Vígh odpykával 15-ročný trest. Obaja boli obvinení z vraždy a ich tresty boli zmenené na doživotie.[19]
12 Stanislav Zimermann

[20][19]

vrah (1 vražda spolu s inými) 23. marca 2000 - Pozri Jozef Vígh.

Stranislav Zimermann od roku 2011 udržiava písomný kontakt so spisovateľom Dávidom Kičinom, ktorému ako jedinému poskytol rozhovor pre knihu Zatratení. V roku 2024 vychádza dotlač knihy, kde Zimermann opísal aj dôvody, prečo Vígh spoluväzňa zavraždil.

13 Viliam Feigler vrah (2 vraždy spolu s inými) 16. júna 2000 - Feigler bol v minulosti už 10-krát súdne trestaný, keď v júli 1997 spolu s komplicmi uniesli a za niekoľko dní pomaly umučili k smrti dvoch bezdomovcov v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave.[17]
14 Marek Zivala sériový vrah (3 vraždy) 17. októbra 2002 18. decembra 2002 V roku 1996 zabil Jaroslavu K. (†34) v Moste v Česku a vykradol jej byt. V roku 1997 zavraždil Boženu M. (†20) v Žiline a v roku 1998 v Topoľčanoch Oľgu V. (†52) s rovnakým modus operandi.[17] Podľa posudku bol príčetný, no trpiaci sexuálnou úchylkou so sadistickými tendenciami.[19]
15 Ladislav Boldižár vrah (3 vraždy) Najvyšší súd odsúdil Boldižára na doživotný trest odňatia slobody, čím zmenil rozsudok KS v Nitre, ktorý ho odsúdil na 25 rokov väzenia 21. novembra 2002 Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.[17]
16 Alojz Kromka (Lojzo čistič) nájomný vrah (minimálne 3 vraždy) 30. septembra 2003 (Odsúdený Krajským súdom v Prešove na doživotie. NS SR pre procesnú chybu rozsudok zrušil. KS ho 30. 9. 2003 opätovne potvrdil.)[17] 10. júna 2004 odvolací senát Najvyššieho súdu Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského mafiánskeho bossa Milana Holáňa a jeho ochrankára Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.
17 Štefan Gemer † vrah (3 vraždy) ? 22. septembra 2004 Dráma v Tupej sa odohrala 25. augusta 2002, keď sa Gemer, žijúci v kolónii s Rómami, dostal do sporu so svojimi susedmi. Gemer totiž svojim susedom predával alkohol a požičiaval peniaze. Zavraždil svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Pred políciou sa skrýval dva a pol mesiaca v horách.[17] Zomrel 16. septembra 2013 vo výkone trestu.
18 Anton Tichý vrah (2 vraždy) 15. februára 2005 14. júna 2005 Anton Tichý zavraždil Štefana Gaduša (†67) v roku 1992 a Františka Kľúčiara (†36) v roku 1994. Obe vraždy sa stali v Žiline. Prvé telo ukryl v kanáli a druhé vo výťahovej šachte.[19]
19 Henrich Masár vrah (3 vraždy) 12. októbra 2005 21. apríla 2006 Najvyšší súd SR zamietol jeho odvolanie Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej (†75) v Hlohovci, ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter Hanták (†48), ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali. Jeho motívom bolo okradnúť obete o peniaze a použiť ich na nákup drog. Masár sa pokúsil vo väzení o samovraždu.
20† Jozef Kákoni † organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) 3. mája 2006 7. decembra 2006 Špeciálny súd v Pezinku poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní zastrelením, rozpustením ich tiel v kyseline a následne vyliatím obsahu sudov do kanálov. Takto boli medzi rokmi 2000 až 2002 zavraždené biele kone: Marek Novotný, Marián Cibíček a Vladislav Svihelník ako aj František Miker, otec nápadu s kyselinou.

V roku 2015 v ilavskej väznici zomrel na infarkt vo veku 56. rokov.[21] Pozri aj Rastislav Šitta.

21† Ondrej Neupauer † organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) 6. júna 2006 7. decembra 2006 Ondrej Neupauer a Marián Jánošík boli obvinení za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania Devín banky – Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. V roku 2010 zomrel vo väzení v Leopoldove.[22]
22 Marián Jánošík organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) 6. júna 2006 7. decembra 2006 Pozri Neupauer.
23 František Jančo vrah (2 vraždy) marec 2006 20. jún 2006 František Jančo v auguste 2005 zavraždil svoju družku Helenu Rudincovú troma bodnými ranami do hrude a krku a 44 reznými ranami. Jančo podobným spôsobom v roku 1993 zavraždil siedmimi bodnými ranami svoju manželku, s ktorou mal údajne zlé vzťahy.
24 Peter Grofčík vrah (3 vraždy) 2006 3. mája 2007 Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd z rokov 1995 a 2002. Okrem toho mal na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.[23]
25 Róbert Čačko vrah (2 vraždy) 13. júla 2007 2009 Krátko po podmienečnom prepustení z väzenia zavraždil svojho otčima 14 bodnutiami kuchynským nožom.[24]
26 Peter Laduna vrah (3 vraždy) odsúdený Najvyšším súdom 7. novembra 2007 V priebehu roka 2001 zavraždil predavačku (†48) v zlatníctve v Šuranoch, zamestnanca klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom (†27) a svoju 17-ročnú priateľku Katarínu H.[23]
27 Rastislav Šitta organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) 17. septembra 2007 27. októbra 2009 Pozri Jozef Kákoni.[21]
28 Ján Karvai 3 lúpeže 3. decembra 2008 21. mája 2009 Odsúdený za 3 lúpeže na základe zásady trikrát a dosť.[25][19] V rokoch 2011 - 2013 poskytol Karvai rozhovor spisovateľovi Dávidovi Kičinovi, ktorý bol uverejnený v knihe Zatratení, ktorá vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve DIXIT.
29 Branislav Adamčo organizovaný zločin (2 vraždy) 24. februára 2009 13. septembra 2010

potvrdené 22. mája 2015

Údajný boss zemplínskej zločineckej skupiny. Odsúdil ho vo februári 2016 trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR za vraždu Arpáda Nistora a ďalších závažných trestných činov na doživotie. Adamčo čelí okrem toho aj ďalším súdnym procesom na iných slovenských súdoch, napríklad v prípade dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave z roku 2004 je jedným zo 4 obžalovaných.[26]
30 Mikuláš Černák šéf podsvetia / vrah (min. 20 vrážd spolu s inými) 10. novembra 2009 22. septembra 2010 Údajný boss slovenského podsvetia. Pôvodne odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.[19] V roku 2020 sa priznal k ďalším 14 vraždám.[27]
31 Zoltán Keka vrah (2 vraždy) 2010 1. júna 2010 Zavraždil svojho starého otca a po prepustení z väzenia aj svojho otca. K činu sa priznal.[19] V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Zoltán Keka spisovateľovi Dávidovi Kičinovi detailne popísal, prečo vraždil.
32 Miroslav Borbély vrah (2 vraždy spolu s inými) 21. júna 2010 apríl 2011 Odsúdený za brutálnu vraždu mladého páru z Bratislavy. Telá nezvestného Erika a Miroslavy sa našli po dlhých mesiacoch v studni v dedine Kolta v Novozámockom okrese. V roku 2014 pre knihu Zatratení Miroslav Borbély prehovoril o motíve svojho konania.
33 Miroslav Dubaj vrah (2 vraždy) 2010 6. apríla 2011 V roku 2007 svojho bývalého svokra udusil vankúšom. Vo februári 2010 dobil na smrť poštárku.[19] V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Miroslav Dubaj poskytol rozhovor.
34 Jozef Koky lúpeže 2005 2012 Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Jozef Koky poskytol rozhovor o svojhom živote.
35 Arpád Nagy pedofil 2011 - Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. V roku 2014 vyšla vo vydavateľstve DIXIT kniha Zatratení, kde Arpád Nagy poskytol rozhovor spisovateľovi Dávidovi Kičinovi.
36 Štefan Szabó vrah (2 vraždy) 16. októbra 2013 2014 (?) Zavraždil Andreja Wolfa a Tibora Kováča, ktorým dlžil peniaze.[28]
37N Róbert Okoličány

(na úteku)

organizovaný zločin (3 vraždy) - 11. apríla 2018 Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest Šéfa východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho a jeho a ďalších členov skupiny uznal súd za vinných z viacerých skutkov vrátane zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, niekoľkých vrážd, násilných útokov, vydierania, nedovoleného ozbrojovania alebo krádeží áut. Doživotné tresty dostali aj členovia skupiny Róbert Nigut a Jaroslav Potučko.

Bývalý košický boss je na úteku od vynesenia právoplatného rozsudku.

38† Róbert Nigut †

(zavraždený na úteku)

organizovaný zločin (4 vraždy) - 11. apríla 2018 Pozri Róbert Okoličány.

Meno Róberta Niguta aj napriek intenzívnemu pátraniu stále figuruje v databáze hľadaných osôb, medzi najhľadanejšími zločincami sveta

Muž so skleneným okom, prezývaný Luciano, ktorého policajti hľadajú pre viacero vrážd, sa stal tiež obeťou vraždy. Svedok mužom z protizločineckej jednotky popísal jeho likvidáciu a ukázal aj miesto, kde by mal byť pochovaný.

39 Jaroslav Potučko organizovaný zločin (2 vraždy) - 11. apríla 2018 pozri Róbert Okoličány.
40 Ladislav Somogyi pokus o únos v štádiu prípravy 18. októbra 2018 - Úhrnný trest dostal za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.
41N Jozef Roháč organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) 2017 10. decembra 2018 Roháč je v súčasnosti v maďarskom väzení, kde si odpykáva ďalší doživotný trest za dve vraždy a bombový útok na jednej z budapeštianských ulíc z roku 1998.[29]
42 Róbert Lališ (Kýbel) organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) - 13. júna 2018 Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách.
43 Ivan Cupper (Vincko) organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) - 13. júna 2018 Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách.
44 Ján Molnár 17. januára 1991 - 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 v smere Wels-Linz v Rakúsku znásilnili a potom usmrtili občianku Holandska Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela Reného Antonia J. Widdershovena. Stali sa prvými odsúdenými na doživotie slovenským súdom po novembrovej revolúcii v roku 1989.
45 Ľubor Masár 17. januára 1991 - Pozri Molnár. ... V roku 2022 vo vydavateľstve Dixit vyšla kniha o živote Jána Molnára a Ľubora Masára s názvom Vražda na odpočívadle, ktorú napísal David Púchovský.
46 Vladimír Lazovský sériový vrah (3 vraždy) 3. decembra 2004 - Na doživotné väzenie odsúdil senát Krajského súdu v Žiline Vladimíra Lazovského, ktorý počas svojho vražedného besnenia v septembri 2002 pripravil o život troch dôchodcov.[17]
47 Karol Pota † november 2011 9. januára 2013 V októbri 2000 zavraždil po hádke dôchodcu Jozefa Z. pred krčmou v obci Seňa. V máji 2009 zavraždil svoju manželku potom, čo naňho podala trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie.[30][31]
48 Miroslav Štolc vrah (2 vraždy) 13. septembra 2017 - Miroslav Štolc 19. februára 2017 zavraždil svoju priateľku Evu K. (†28) v penzióne v banskobystrickej časti Radvaň 59 bodnými ranami. V roku 1999 zaškrtil v Banskej Bystrici študentku gymnázia Evu (†18). Za túto vraždu si odsedel 11 rokov a v lete 2016 bol podmienečne prepustený. V roku 1989 polial priateľku Zuzanu (vtedy 18) kyselinou sírovou. Útok prežila.[32][33]
49 Ivan Skalický nájomný vrah (2 vraždy spolu s inými) 29. júla 2012 30. januára 2013 Ivan Skalický spolu s ďalšími 3 mužmi ráno 20. júla 2010 zavraždil topoľčianskeho podnikateľa Jozefa Mišenku (†33) streľbou do jeho auta. Jeho popravu si mal objednať podnikateľ Milan Pavlovič. Skalický sa vo väznici pokúsil o samovraždu. Za jednu vraždu už bol právoplatne odsúdený.[34][35]
50† Marián Kočiščák † vrah (1 vražda) odsúdený Najvyšším súdom 29. marca 2001 Marián Kočiščák (†45) o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čab najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.[36]
51 Ján Krajčík organizovaný zločin (1 vražda spolu s inými) 29. júna 2016[37] 20. marca 2018 Jeden z páchateľov bombového útoku na topoľčiansku firmu Euromont z 25. augusta 2009, pri ktorom zomrel kuriér Peter Hertel.[38]
52 Ladislav Molnár vrah (2 vraždy) 15. januára 2018 4. septembra 2018 V priebehu roka 2015 zavraždil v Trnave Molnár dvoch dôchodcov.[39]
53 Ondřej Holub † vrah (2 vraždy) jún 2002 október 2002

(uznané Krajským súdom v Košiciach v septembri 2005)

Slovenský občan Ondřej Holub v auguste 2001 pri krádeži v predajni v Prahe 6 (Česko) nožom napadol predavačku Annu P. (†26), ktorá svojim zraneniam v novembri toho roku podľahla. V septembri 2005 bol na základe žiadosti premiestnený na Slovensko, aby si odpykal svoj trest v tunajšej väznici. Za inú vraždu si už jeden trest odpykal.[40][41]
54 Štefan Kollárik terorizmus 9. júla 2018 trest mu bol

nakoniec znížený na 13 rokov.

V priebehu novembra 2016 bývalý zamestnanec chemickej fabriky Štefan Kollárik rozposlal na Ministerstvo spravodlivosti SR, KR PZ v Prešove a niekoľko okresných súdov výhražné listy, ktoré boli kontaminované rádioaktívnou látkou amerícium.[42]
55 Roman Chocholáč vrah (2 vraždy) 2012 27. marca 2018 Roman Chocholáč si za dvojnásobnú vraždu svojej tety Ivety Č. a sesternice Ivany K. z novembra 2009, ktorá sa odohrala v katastri obce Kotešová – Oblazov, odpyká doživotný trest odňatia slobody. Rozhodol o tom v utorok 27.marca 2018 trojčlenný senát Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý tak zamietol jeho dovolanie.
56 Roman Barančík vrah (1 vražda)

(avšak už v roku 1992 ako mladistvý bol odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom.)

3. júla 2018 Za vraždu právnika poslal odvolací súd v Trenčíne 44-ročného muža za mreže. Roman Barančík z Dolnej Marikovej pod vplyvom alkoholu zbil a dobodal kamaráta. Skutku sa dopustil napriek tomu, že bol v roku 1992 ako mladistvý odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom. Krajský súd v Trenčíne jeho odvolanie zamietol, pretože ho nepovažoval za dôvodné. Doživotný verdikt je právoplatný a nie je možné podať voči nemu žiadny opravný prostriedok.
57 Miroslav Kavický vrah (2 vraždy) 17. septembra 2018[43] 5. februára 2019 Kavický v roku 2011 spolu s neznámym komplicom zavraždil pracovníčku nebankovej spoločnosti Ľudmilu Kalinkovú (†57). Prvú vraždu spáchal ako mladík už v roku 1978.[8]
58 Dávid Krátky Organizovaný zločin,zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

úkladná vražda.

25.9.2020 7.7.2021 ŠTS odsúdil bratov - dvojčatá Dávida a Dominika K. na doživotie. Obaja boli obžalovaní zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, rovnako zo závažného zločinu úkladnej vraždy, ako aj pre iné skutky.

Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako nedôvodné odvolania obžalovaných bratov Dávida a Dominika K.

59 Dominik Krátky Organizovaný zločin, zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, úkladná vražda. 25.9.2020 7.7.2021 Pozri Dávid Krátky.
60 Štefan Kozub Vrah (vražda, 1 pokus o vraždu v roku 2004) 16.12.2021 70 ranami dobodal v obci Neded svoju priateľku Bibianu. Okresný súd mu najprv 23.6.2021 vymeral 25 ročný trest odňatia slobody, ktorý krajský súd na základe posudkov psychológa zmenil na doživotie. Už v roku 2006 bol odsúdený za pokus o vraždu, keď v roku 2004 zasadil  37-ročnej Monike 43 bodných rán.
61 Rudolf Dorčík Vražda v Martine v januári 2021 15.10.2021 trest 24 rokov 11.1.2022 doživotie Rudolf Dorčík spolu s Milanom Jesenským v januári 2021 v Martine v kryte civilnej obrany zavraždili 47-ročného muža. Dorčík bol po odvolaní prokurátora Daniela Lipšica odsúdený na doživotie a Milan Jesenský na 25 rokov.
62 Miroslav Lehotský sériový vrah 19.4.2021 13.4.2022 Miroslav Lehotský v rokoch 2010 až 2012 zavraždil troch ľudí, pričom ich pozostatky rozrezal a spálil.
63 Ján Románek sériový vrah 13.10.2022 17.1.2023 Ján Románek v roku 2015 zavraždil mladého pumpára vo Veľkej Lomnici. V roku 2017 sa pri obci Holumnica pokúsil zavraždiť mladý pár. V roku 2019 zastrelil samopalom v lesoch pri Levoči dôchodcu. V roku 2021 vystrelil na policajnú hliadku.
64 Lehel Horváth (Hrobár) sériový vrah 23.2.2024 Lehel Horváth pochádza z členstva v zločineckej skupine, podielu na piatich vraždách a tiež krádeže 45,5 milióna vtedajších slovenských korún z roku 2003. V prípade spomenutej krádeže uznali za vinného aj Ivana K. Tomu súd uložil trest dva roky väzenia s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov. Spolu s Horváthom zároveň mali poškodenej spoločnosti nahradiť škodu vo výške 1 507 000 eur. Horváth, ktorý svoju prezývku nadobudol tak, že na pozemku v areáli bývalého družstva v Čótfe zakopával obete mafiánskeho gangu sátorovcov, sa proti verdiktu na mieste odvolal. Skutky pritom nepoprel, tvrdil však, že k nim bol prinútený zo strachu o život.[44]

§ 47 Zákon č. 300/2005[45][upraviť | upraviť zdroj]

Trest odňatia slobody na doživotie

(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Doživotie.
     Používa sa trest odňatia slobody na doživotie
     Trest odňatia slobody na doživotie sa používa iba za určitých okolností
     Uväznenie na doživotie bolo zrušené alebo nikdy neexistovalo
     Neznámy právny stav

Doživotný trest v iných krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko európskych krajín zrušilo všetky formy neobmedzeného trestu odňatia slobody. V Srbsku, Chorvátsku a Španielska stanovili maximálny trest na 40 rokov (za každé odsúdenie, ktoré v praxi zachováva možnosť de facto doživotného uväznenia), v Bosne a Hercegovine, je stanovený maximálny trest na 45 rokov.

Portugalsko, zrušilo všetky formy doživotného trestu odňatia slobody už v roku 1884 väzenskými reformami "Sampaio e Melo", ktoré stanovili maximálny trest na 25 rokov. V mnohých ďalších krajinách sveta bol trest doživotného väzenia zrušený práve po vzore Portugalska. Mnohé z krajín, ktorých vlády zrušili doživotné väzenie ako aj väzenie na neurčitý čas, boli kultúrne ovplyvnené alebo kolonizované Španielskom alebo Portugalskom a takéto zákazy majú vo svojich súčasných ústavných zákonov (vrátane samotného Portugalska, avšak nie Španielska).

V Nórsku a Španielsku sa v súčasnosti diskutuje o otázke opätovného zavedenia doživotného trestu odňatia slobody.

V Európe existuje viacero krajín, v ktorých zákon výslovne ustanovuje doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia (Anglicko a Wales, Holandsko, Moldavsko, Bulharsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko, Malta, Albánsko a Írsko).

Počet odsúdených na doživotný trest v iných krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

V susednom Česku bolo v roku 2020 len 44 odsúdených na doživotie (medzi nimi napríklad Rudolf Fian a Tomáš Křepela, ktorí spôsobili smrť viac ako 50 ľuďom, Jaroslav a Dana Stodolovci, ktorí zabili 8 ľudí a Jiří Kajínek, ktorému bola po 23 rokoch vo väzení 23. mája 2017 udelená prezidentská milosť).

Počet odsúdených na doživotie sa celosvetovo od roku 2000 zvyšuje. V roku 2014 bolo na celom svete vo svete formálne doživotne odsúdených približne 479 000 osôb, v porovnaní s 261 000 v roku 2000, čo predstavuje nárast o 84% za 14 rokov.[46]

Najvyšší absolútny aj relatívny počet väznených na doživotie je v USA (50 na 100 000 obyvateľov). Potom nasleduje v relatívnom počte Južná Afrika (23 na 100 000 obyvateľov) a Veľká Británia 13. V tejto štatistike nie sú zahrnuté exotické malé ostrovné krajiny, kde relatívny počet môže byť tiež vysoký.[47] V USA je 2 500 ľudí, ktorí si odpykávajú trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia za zločiny, ktoré spáchali ako deti a mladiství.[48] Z celkového počtu doživotne odsúdených v USA (okolo 160 000[47] a z toho je 53 290 bez možnosti prepustenia), teda títo odsúdení predstavujú asi 5%.

Je zaujímavé, že doživotný trest vo Veľkej Británii je udeľovaný častejšie ako v USA (11% odsúdených dostane doživotie a 9,5% odsúdených v USA). Výnimkou v tejto štatistika je India, kde až 53,7% trestov je doživotných, čo je však spôsobené aj pomalosťou indického justičného systému. Naopak relatívne málo odsúdených na doživotie je v Rusku aj preto, že trest smrti tam bol zrušený nie tak dávno.[47]

Odsúdení ako celebrity[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých krajinách sa z odsúdených stali vďaka médiám celebrity ako napríklad v Česku Jiří Kajínek. Na Slovensku si vďaka náklonnosti Pavla Ruska takýto status s prístupom do vysielania Markízy užíval Mikuláš Černák.[49] V roku 2015 vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT kniha Prečo som prelomil mlčanie, ktorú napísal samotný Mikuláš Černák.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „doživotie“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=doživotie&s=exact&c=q15c&cs=&d=sssj#, dost. 2019-01-06 
  2. ↑ Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2005-05-20, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  3. ↑ Trestné činy proti republike (Trestný zákon) | Lewik [online]. www.lewik.org, [cit. 2018-11-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b PIŠKO, Michal. Najväčší zabijak slovenských väzňov? Samovražda. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-04-05. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Trest odňatia slobody na doživotie. Zákon č. 300/2005 (Trestný zákon) § 47 [online]. lewik.org, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.
  6. ↑ TASR. V slovenských väzniciach si odpykýva doživotný trest 55 väzňov. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-10-25. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ a b c Doživotný trest odňatia slobody si odpykáva 57 väzňov [online]. TASR, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c AKTUALITY.SK. Na Slovensku sedí za mrežami 56 odsúdených na doživotie [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  9. ↑ ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2015 [online]. Ministerstva spravodlivosti SR, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c TERAZ.SK. Na Slovensku evidujú 58 väzňov odsúdených na doživotný trest [online]. TERAZ.sk, 2021-11-16, [cit. 2022-05-26]. Dostupné online.
  11. ↑ Odsúdení na doživotné tresty odňatia slobody. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-09-20. Dostupné online [cit. 2020-04-23]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensko [online]. Perex a.s. (pravda.sk), 28.2.2010, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online.
  13. ↑ Televízia TA3 | Vrah Molnár po rokoch spísal, čo sa po revolúcii odohralo v Rakúsku [online]. TA3.com, [cit. 2019-01-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  14. ↑ Na doživotie odsúdený Ľubor Masár chce ísť po desaťročiach na slobodu, ústav to neodporúča. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-08-24. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  15. ↑ Sériový vrah Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu [online]. Pravda.sk, 2018-05-25, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  16. ↑ a b ČTK; TASR. Potvrdené. Černák dostal doživotie. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-09-22. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-1996.
  17. ↑ a b c d e f g h i j k l m n TASR. Tresty doživotia v SR od roku 1989. Pravda (Bratislava: Perex), 2006-12-07. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  18. ↑ Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*. [s.l.] : [s.n.].
  19. ↑ a b c d e f g h PRUŠOVÁ, Veronika. Mikuláš Černák a spol. Desať prípadov s verdiktom: doživotie. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-07-15. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ KIČIN, Dávid. Zatratení – Desať spovedí odsúdených na doživotie z Leopoldova. [s.l.] : Dixit, 2014. ISBN 9788089662081.
  21. ↑ a b Doživotný trest v Ilave [online]. Považská Bystrica: väzeň.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online. Archivované 2019-07-19 z originálu.
  22. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Vrahovia bielych koní, ťažký rozchod či pedofil. Príbehy doživotných väzňov III. [online]. Denník N, 2015-07-31, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  23. ↑ a b PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Šéf košického podsvetia Okoličány došéfoval. Má doživotie. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-02-17. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ SITA. Krajský súd v Košiciach vyniesol prvý doživotný trest. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-07-13. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ KRÁĽ, Milan. Za tretiu lúpež strávi Prievidžan zvyšok života vo väzení. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-05-21. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  26. ↑ TASR. V máji sa nebude pojednávať v kauze dvojnásobnej vraždy z roku 2004. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  27. ↑ AKTUALITY.SK. Súd potvrdil dohodu medzi prokurátorom a Mikulášom Černákom. Priznal 16 skutkov, najmä vraždy [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
  28. ↑ SITA. Štefan Sz. dostal za vraždy veriteľov doživotie. Pravda (Bratislava: Perex), 2013-10-16. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ SIVÝ, Rudolf. Potkan sa z väzenia už nedostane, Štefan Harabin mal námietku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-12-10. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  30. ↑ Polícia neochránila ženu pred zabijakom [online]. Pravda.sk, 2009-05-12, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  31. ↑ A.S, Petit Press. Dvojnásobnému vrahovi z Košíc potvrdili doživotný trest [online]. kosice.korzar.sme.sk, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  32. ↑ Miroslav, obžalovaný z vraždy priateľky Evy (†28): Tvrdé slová psychologičky o jeho povahe [online]. www1.pluska.sk, 2018-07-21, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
  33. ↑ Štolc brutálne zabil ženu vývrtkou, potom si kúpil pivo a jahody. Dostal doživotie [online]. tvnoviny.sk, 2017-09-13, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
  34. ↑ A.S, Petit Press. Osúdení za vraždu podnikateľa Mišenku žiadajú obnovu konania [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  35. ↑ Najvyšší súd potvrdil tresty za vraždu podnikateľa Mišenku [online]. Pravda.sk, 2013-01-30, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  36. ↑ A.S, Petit Press. Doživotné tresty pre odsúdených v SR od roku 1991 [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  37. ↑ Mišenka si ako objednávateľ vraždy odsedí 25 rokov [online]. Pravda.sk, 2016-06-29, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  38. ↑ AKTUALITY.SK. Pri výbuchu zahynul kuriér, súd dnes vymeral tvrdé tresty [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  39. ↑ A.S, Petit Press. Za brutálne vraždy v Dunajskej Strede dostal Ladislav Molnár doživotie [online]. myzitnyostrov.sme.sk, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  40. ↑ Nebezpeční a stále na útěku [online]. Blesk.cz, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  41. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Mikuláš Černák a spol. Desať prípadov s verdiktom: doživotie [online]. Denník N, 2015-07-15, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  42. ↑ Doživotný trest! Štefana Kollárika v Pezinku odsúdili za terorizmus [online]. tvnoviny.sk, 2018-07-09, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.
  43. ↑ Najprísnejší trest si vypočul muž, ktorý podľa súdu brutálne zabíjal [online]. tvnoviny.sk, 2018-09-17, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
  44. ↑ Hrobár gangu sátorovcov Lehel Horváth dostal doživotie [online]. Pravda.sk, 2024-02-23, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  45. ↑ S-EPI. Zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon [online]. zakonypreludi.sk, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.
  46. ↑ Penal Reform International, Professor Dirk Van Zyl Smit and Dr Catherine Appleton [online]. 2018, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ a b c SMIT, Dirk van Zyl. Life Imprisonment: A Global Human Rights Analysis. [s.l.] : Harvard University Press, 2019-01-14. Google-Books-ID: ENtwDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-674-98066-2. (po anglicky)
  48. ↑ VASILKO, Tomáš. Deti na doživotie posielajú len v Spojených štátoch [online]. Denník N, 2015-03-10, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  49. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Černák: Rusko mi ponúkal, že v Markíze budú o mne informovať už len v dobrom [online]. Denník N, 2019-05-23, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doživotný_trest_odňatia_slobody&oldid=7807577“