Doberman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Doberman
Dobermann.jpg
Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 2/1/143
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI
KCU, NZKC, UKC
Výška 63-68 cm (suky)
68-72 cm (psy)
Hmotnosť 32-45 kg
Pôvodné určenie strážny a obranársky pes
Terajšie určenie strážny, obranársky a rodinný pes
Názov v krajine pôvodu Dobermann
Synonymá Dobermann, Doberman Pincher, Sleuthhound, Slangovo: Dobík, Dobiš, Doboška
Zaužívaná skratka DB
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál
Doberman - výstavný postoj (suka Anything For You ANTHEA)
Štekajúci doberman

Doberman je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine II (pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), v sekcii 1 pod číslom 143. Ide o najväčší druh pinča.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch – čierna s pálením a hnedá s pálením, existujú však aj iné sfarbenia, ktoré nie sú oficiálne uznané v FCI, ktorej štandardy sú vo väčšine sveta uznávané. V Spojených Štátoch Amerických je uznávaná napr. modrá variant, resp. variant izabela (krémovo-biela).

Povaha[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je vhodný aj do rodiny s deťmi. Je učenlivý a inteligentný. V rebríčku psej inteligencie psychológa p. Corena obsadil piate miesto. Doberman je krásne a ušľachtilé plemeno s aristokratickým zjavom. Medzi inými služobnými a strážnymi plemenami sa vyníma štíhlou a svalnatou postavou psieho atléta.

Doberman je štandardné služobné plemeno. Vyznačuje sa asi podobnou ostrosťou ako nemecký ovčiak, československý vlčiak, belgický ovčiak, rotvajler, ale aj erdel teriér alebo veľký bradáč. Pri správnej výchove a socializácii (napr. v rodine) je to fantastický spoločník, ktorý má rád deti a bezdôvodne nikomu neublíži. Negatívny imidž dobermana vytvorili filmy, v ktorých sa tento pes často používa ako príklad zúrivého strážneho psa. Je to hlavne pre jeho lákavý exteriér a výbornú cvičiteľnosť (a teda upotrebiteľnosť vo filmovom priemysle). Pravda je však taká, že doberman nie je žiaden agresor, ale disciplinovaný a poslušný pes.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman (v origináli Dobermann) je služobné (strážne a obranárske) plemeno vyšľachtené v Nemecku, v súčasnosti je však rozšírený po celom svete a je veľmi obľúbený aj ako rodinný pes. Plemeno začal šľachtiť v 19. storočí Friedrich Louis Dobermann (po ňom i názov plemena). Cieľom jeho raných šľachtiteľských pokusov bolo vytvoriť plemeno poslušného a engergického obranára a strážneho psa. Ostrá povaha prvých dobermanov bola neskôr korigovaná ďalšími chovateľmi s dôrazom na spoločenskú uplatniteľnosť plemena. Dnes je doberman chovaný ako služobný pes, ale predovšetkým ako rodinný pes a spoločník v športe a najrôznejších aktivitách.

Nepopierateľný zakladateľ šľachtenia plemena Doberman je teda Karl Friedrich Louis Dobermann (2.1.1834 – 9.6.1894). Tento muž žil v 19-tom storočí v Nemecku a živil sa postupne ako šarha, strážnik, či vyberač daní. V jeho povolaní sa mu veľmi zišiel kvalitný pes obranár a keďže mal ako šarha prístup k rôznym psom, rozhodol sa vyšľachtiť si vlastné plemeno. Z dostupného portfólia vyberal tie najenergickejšie a žiaľ aj najagresívnejšie psy, ktoré používal v ďalšom chove. O počiatkoch chovu nie sú takmer žiadne písomné záznamy, takže vychádzame len zo spomienok pána Dobermanna a zo zápisov jeho nasledovníkov.

Prvoradým úmyslom bolo vyšľachtiť služobného psa, preto sa Dobermann zameral hlavne na pracovnú upotrebiteľnosť, nie na exteriér. Prvé dobermany boli v dnešnom ponímaní škaredé (napr. mali klabonos).

Pri šľachtení bol použitý napr. nemecký dobytkársky pes (predchodca dnešného rotvajlera), nemecký pinč, greyhound a možno i boseron. Hovorí sa aj o prítomnosti nemeckej dogy, weimaranera, maďarskej vyžly a iných plemien v chove.

Prvý pes bol pod plemenom dobermann zapísaný v plemennej knihe v roku 1893. Po smrti Dobermanna pokračovali v jeho práci napr. Otto Gőller z Apoldy alebo Goswin Tischler.

Kupírovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa týmto psom kupírovali uši a chvost, dnes sa už od tohto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa. Vo väčšine Európskych krajín je tento postup zakázaný zákonom. Na Slovensku je zákonom zakázané kupírovanie uší od roku 2003. Kupírovanie chvostov je úpravou zákona o veterinárnej starostlivosti znova povolené od 1.2.2007. Konkrétne je povolené len "kupírovanie časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní".

Nekupírované uši a chvost dodávajú dobermanovi prirodzenejší a mäkkší vzhľad, čo viac zodpovedá jeho dnešnej povahe.

Pracovné upotrebenie[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman je veľmi inteligentné a učenlivé plemeno, s vynikajúcou disciplínou (v rukách skúseného kynológa). Je preto použiteľný takmer na všetky psie povolania. Ako služobné plemeno je však samozrejme ideálny predovšetkým na obranárske, strážne a pachové práce. Používa sa však aj ako záchranár. Zriedkavo vidieť dobermana i pri práci vodiaceho psa, canisterapeuta alebo poľovného psa.

Dnes si doberman nachádza predovšetkým miesto domáceho spoločníka a ochrancu rodiny. Chovatelia v posledných desaťročiach vedú chov týchto psov s cieľom predovšetkým vyrovnanej povahy. Doberman je priateľský k ľuďom a je spoľahlivý rodinný pes i pre rodiny s deťmi, ale stále si zachováva povahové kvality služobného psa.

Doberman prácu a aktivitu miluje. Je veľmi vhodný na výcvik a každodennú prácu so psom.

Starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman je krátkosrsté plemeno, preto odporúčame chovať ho hlavne v zime v interiéri. Z chorôb je doberman náchylný na bežné choroby veľkých plemien, obzvlášť dyspláziu bedrových kĺbov alebo torziu žalúdka.

Doberman potrebuje každodennú dávku pohybu. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu, starým a telesne postihnutým ľuďom. Povahe dobermana sa treba dôsledne venovať, nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Doberman sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Doberman musí byť v kruhu disciplinovaný ako sa patrí na pracovného psa. Prejav agresivity voči rozhodcovi sa trestá vylúčením z posudzovania.

Pri plemene doberman sa otvára i pracovná trieda. Pre zaradenie do triedy pracovnej sa uznávajú skúšky IPO (aspoň IPO1) alebo SVV (aspoň SVV1).

Farebné varianty plemena (čierny s pálením a hnedý s pálením) sa na celoštátnych, národných a medzinárodných výstavách v SR posudzujú osobitne, ale titul BOB sa zadáva spoločne pre obe farebné varianty. Na klubových a špeciálnych výstavách sa posudzujú farebné varianty úplne oddelene.

Pozor: Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu. Doublehandling je u vystavovateľov plemena doberman obľúbená pomôcka, ale treba si uvedomiť ako negatívne vplýva na ostatných prítomných vystavovateľov a ich psov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]