Dobro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O hudobnom nástroji pozri dobro (hudobný nástroj).

Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.

Filozofické názory[upraviť | upraviť zdroj]

Akvinský, T.[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Tomáša Akvinského je dobro to, čo treba konať.

Anzenbacher, A.[upraviť | upraviť zdroj]

Arno Anzenbacher popisuje dobro ako apriórny objekt praktického rozumu.

Aristoteles[upraviť | upraviť zdroj]

Aristoteles hovorí, že dobro je agathon – to, čo je primerané veci, čo je prirodzené, čo završuje a zdokonaľuje vec. Dobro je skutočnosť; v tom, čo je v počiatkoch, čo je prvé, niet zla.

etika (teistickonáboženská)[upraviť | upraviť zdroj]

Teistickonáboženská etika tvrdí, že dobro je vyjadrenie božej vôle alebo rozumu.

Hartmann, N.[upraviť | upraviť zdroj]

Nicolai Hartmann: Dobro je základná mravná hodnota, ktorá môže nadobúdať rôzne formy podľa toho, ako sa definuje jej vzťah k ostatným základným mravným hodnotám; za také hodnoty pokladá vznešenosť, plnosť a čistotu. Vznešené interpretuje dobro veľkodušne a veľkoryso ako to, čo je vysoké a ideálne. Plnosť zasa interpretuje dobro v zmysle čo možno najrozmanitejšej a všestrannej účasti na hodnote. Čistote ide o to, aby sa prosto a presne zamerala na dobro ako jediné, čo treba. Z týchto rôznych interpretácií dobra vyplývajú rôzne typy étosu a morálky.

islam[upraviť | upraviť zdroj]

Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.

judaizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.

Kant, I.[upraviť | upraviť zdroj]

Immanuel Kant hovorí, že dobro je to, čo je v súlade s príkazmi mravného zákona, ktorý je v každej rozumnej bytosti a ktorý nezávisí od podmienok ľudského života (kategorický imperatív).

Lao-c’[upraviť | upraviť zdroj]

Lao-c’ napísal:

  • Najvyššia dobrota je ako voda.
  • Dobrota vody je v tom, že prospieva nespočetným tvorom, ale sama nezápolí.
  • Uspokojuje sa s miestami, ktorými ľudia pohŕdajú.
  • Preto je blízka Tau.
  • Dobrota sa pri bývaní prejavuje v mieste, pri myslení v hĺbke, pri dávaní v láske, pri hovorení v pravde, pri vládnutí v poriadku, pri pôsobení v spôsobilosti, pri konaní v pravom čase.
  • Kto sa nepresadzuje, zostáva bez úhony.

Nietzsche, F.[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Friedricha Nietzscheho je dobro všetko, čo utvrdzuje vedomie moci, želanie moci a samu moc človeka.

Plotinos[upraviť | upraviť zdroj]

Plotinos povedal: Dobro je Boh.

Rúfus, M.[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Rúfus tvrdí, že za dobro sa musí bojovať, zatiaľ čo zlo sa deje samospádom.

synkriticizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pre synkriticizmus je dobro to, čo uspokojuje naše potreby a nikomu (ani nám ani druhým) neškodí. Dobré je všetko, čo uspokojuje naše potreby a neškodí (najmä druhým). Na strane dobra je menej automatizmu než na strane zla.

Dobro je trvanie v neškodných spôsoboch bytia alebo otváranie neškodných spôsoboch bytia. Príkladmi trvania neškodným spôsobom je:

  • zotrvávanie v kráse
  • bytie zmysluplným
  • matie zmyslu
  • činenie dobra
  • neškodenie (neubližovanie)

Wolff, Ch.[upraviť | upraviť zdroj]

Christian Wolff označuje dobro ako to, čo zdokonaľuje náš stav; najvyššie dobro je nerušený pokrok k dokonalosti.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobro
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dobro

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – dobro
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – dobro (synkriticizmus)