Dobroč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°28′00″S 19°34′00″V / 48.466667°S 19.566667°V / 48.466667; 19.566667
Dobroč
obec
Dobroč - Obecný úrad.jpg
Obecný úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Nadmorská výška 272 m n. m.
Súradnice 48°28′00″S 19°34′00″V / 48.466667°S 19.566667°V / 48.466667; 19.566667
Rozloha 18,87 km² (1 887 ha) [1]
Obyvateľstvo 638 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 33,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Miroslav Remeník[3] (nezávislý)
PSČ 985 53 (pošta Mýtna)
ŠÚJ 511366
EČV LC
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
č.140, 985 53 p. Mýtna
E-mailová adresa obecdobroc@mytelecom.sk
Telefón 43 97 105
Fax 43 97 105
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Dobroč
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.dobroc.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dobroč je obec na Slovensku v okrese Lučenec. V obci žije 626 obyvateľov (2004), ešte v roku 1976 to ale bolo okolo 1200 obyvateľov. K 15. marcu 2003 má obec evidovaných 85 nezamestnaných občanov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Dobroči je z roku 1393 pod názvom Dobrocha. Predpokladá sa, že obec existovala už dávno predtým ako sa spomína v listinách, no na inom mieste a pod iným názvom - Zvolenček, podľa čoho je do dnešných dní pomenovaný most nad Dobročským potokom - Zvolenský most, ktorý vedie na hlavnú cestu. Obec patrila k Divínskemu hradnému panstvu. Plynutím rokov sa obec rozrastala.

Pečate obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať obce Dobroč je známa z roku 1733. Znázorňuje jeden živý strom (pravdepodobne výhonok viniča), ktorý je v strede pečate, na pravej strane je pluh a na ľavej strane čerieslo. Kruhový nápis znie: SIGILUM: DOBROGENSIS: 1733. Znaky obce symbolizujú poľnohospodárske motívy a pracovnú činnosť obyvateľstva. Pečať bola nájdená v Župnom archíve v Šalgótarjáne na listine, ktorou zemepán žiada o trvalé prepustenie od vojska vojaka Jána Mišove, obyvateľa obce Dobroč.

Druhá pečať bola zjednodušená a používala sa v 19. storočí. V kruhovom odtlačku mala text: GEMEINDE DOBROCS KOZSÉG.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavou kultúrnou pamiatkou obce z obdobia potatárskej poľnohospodárskej a banskej kolonizácie je ranogotický kostol zasvätený pôvodne sv. Anne, dnes patriaci Evanjelickej cirkvi a. v.. Postavený bol na kopci medzi obcami Dobroč a Mýtna na prelome 13. storočia a 14. storočia. V 17. storočí bol prestavaný a o 200 rokov neskôr znovu. Po známej bitke pri Lučenci v roku 1451 boli opevnené početné pevnosti a sakrálne stavby, medzi nimi i Evanielický kostol. V 15. storočí bol kostol dôležitým obranným bodom husitov. Títo spevnili múr okolo kostola - pevnosti a vykopali dookola hlbokú priekopu. V 18. storočí vybudovali na južnej strane drevenú zvonicu krytú šindľom, v ktorej sú umiestnené tri zvony rôznej veľkosti. Dnes je kostol obkolesený cintorínom pre obce Dobroč a Mýtna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]