Dobroslava (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°22′00″S 21°37′00″V / 49.366667°S 21.616667°V / 49.366667; 21.616667
Dobroslava
obec
Dobroslava.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 414 m n. m.
Súradnice 49°22′00″S 21°37′00″V / 49.366667°S 21.616667°V / 49.366667; 21.616667
Rozloha 5,58 km² (558 ha) [1]
Obyvateľstvo 30 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 5,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1600
Starosta Vladimír Šlepecký[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 090 01 (pošta Kapišová)
ŠÚJ 527246
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Dobroslava
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dobroslava je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci, spoločne strieborný pohár držiaci dvaja zlatovlasí privrátení muži, pravý striebroodetý, čiernoobutý, v čiernom klobúku, opierajúci sa o zlatú palicu v pravici, ľavý zlatovlasý, striebroodetý, v červenej veste a čiernych topánkach, z ľavého okraja štítu vyrastajúca zlatozastrešená a striebrom podmurovaná studňa. Na znamení je žánrový motív dedinčana a pútnika, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 3. februára 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: D-147/2003. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 1/6 bielej 3/6 modrej a 1/6 zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti Nízkych Beskýd, v doline prítoku potoka Kapišovky, leží dedina Dobroslava. Obec bola pravdepodobne založená v 70.-80. rokoch 16. storočia usadlíkmi so šoltýsom podľa zákupného práva. Najstaršia písomná zmienka o obci je z r. 1570, keď boli po prvýkrát zdanené najmenej 4 sedliacke domácnosti daňou kráľovi. Obec je doložená z roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló. Názov obce je podľa F. Uličného odvodený od mena prvého šoltýsa Dobroslava.

Obec bola založená na území panstva Makovica a jeho majetkovou súčasťou bola až do zrušenia poddanstva. V r. 1712 sa obec útekmi poddaných takmer vyľudnila, ale postupne počet obyvateľov narastal. Podľa sčítania obyvateľstva z r. 1787 bolo v obci 23 domov a 154 obyvateľov a v r. 1828 to bolo 33 domov a 241 obyvateľov. V súčasnosti v obci je 37 domov, v ktorých žije 34 obyvateľov.

V r. 1705 bol postavený drevený chrám (cerkev) v barokovom slohu, ktorý v r. 1880 bol reštaurovaný a v r. 1932 rozšírený o prístavbu bočných kaplniek . Zrubový chrám s pôdorysom tvaru gréckeho kríža, s troma kopulovitými vežami a cenným ikonostasom z 18. storočia bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Obecný úrad sídli v kultúrnom dome postavenom v r. 1960. v roku 1996 sa nanovo vyasfaltovala hlavná cesta do obce, v r. 2000 sa obec splynofikovala a takisto v tomto roku bolo ustanovené slávnostné ktitorstvo gréckokatolíckeho chrámu sv. Paraskievy, ktoré prijali Michal Kováč – exprezident SR a Anna Galovičová.

Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky chrám svätej Paraskevy
Bližšie informácie v hlavnom článku: Chrám svätej Paraskievy (Dobroslava)

Drevený gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy bol postavený v roku 1705. Reštaurovaný bol v rokoch 1880 a 1932. Koncom druhej svetovej vojny bola obec silne zničená a chrám poškodený. V rámci obnovy chrámu bola jeho architektúra rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je v podstate medzi drevenými chrámami unikát. Chrám bol vlastníkovi vrátený 7. novembra 1992. Ostatné reštaurovanie exteriéru sa uskutočnilo v rokoch 2001 - 2002 výmenou plášťa a strešnej krytiny.

Chrám je päťdielny, päťpriestorový, hoci zachováva klasické členenie predsieň - loď - svätyňa. Je vybavený troma vežami a piatimi krížmi a postavený na kamennom základe, ktorý sa smerom k západnej časti zvyšuje pre vyrovnanie svahovitosti.

Z osobitostí ikonostasu možno uviesť hnedočervené ladenie, osadenie ikon medzi zdobené stĺpiky, popisy scén pri rade sviatkov a ozdobné stĺpiky pri ikonách apoštolov. Výnimočné je aj maľovné ostenie cárskych dverí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Vladimír Šlepecký je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]