Docta ignorantia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Docta ignorantia (lat., doslova: učená nevedomosť) je filozofický termín, ktorým sa v scholastike (resp. už od sv. Augustína) označuje poznanie (hlavne poznanie Boha), ktoré sa vzdáva nároku na časť rozumového poznania.

Podľa Mikuláša Kuzánskeho nie je možné preniknúť k Božej podstate v jej nekonečnosti skrze hromadenie racionálneho poznania.