Dolná Krupá
| Dolná Krupá | |
| obec | |
 Kaštieľ
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Región | Považie |
| Vodný tok | Krupský potok |
| Nadmorská výška | 192 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′00″S 17°33′00″V / 48,483333°S 17,550000°V |
| Rozloha | 24,63 km² (2 463 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 454 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 99,63 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Marek Dekan[3] (nezávislý) |
| PSČ | 919 65 |
| ŠÚJ | 506923 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dolná Krupá | |
| Webová stránka: dolnakrupa.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolná Krupá (nem. Unterkrupa, niekedy tiež Niederkrombach; maď. Alsókorompa) je obec na Slovensku v okrese Trnava.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km severne od mesta Trnavy, 192 m n. m. Takmer rovnaká vzdialenosť delí obec od najvyššieho vrchu Malých Karpát- Zárub. Kataster obce hraničí na severe s Hornou Krupou, na SZ s Horným Dubovým, z východnej strany je Dolné Dubové a Špačince. Západnú hranicu tvorí územie Bohdanoviec. Stred obce leží v nadmorskej výške 192 m n. m. Najvyšším miestom je kóta Šarkan, dosahujúca nadmorskú výšku 274 m n. m.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V písaných dejinách sa prvá zmienka o obci objavila na začiatku 12. storočia, keď sa zachovala z r. 1113 tzv. Zoborská listina. Spomína sa v nej prvá známa podoba názvu obce – CROMBA. Podľa tejto listiny bola obec majetkom benediktínskeho opátstva sv. Hippolyta na Zobore v Nitre. V 13. storočí sa tu vyvinuli tri dediny: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Prvé dve sa ešte v 15. stor. zlúčili v jednu s názvom Dolná Krupá. Do konca 14. stor. bol vlastníkom Ctibor zo Ctiboríc. V priebehu 15. a 16. storočia bolo vlastníctvo pôdy rozdelené medzi desiatky zemanov. Medzi najvyššie uznávané rodiny patrili Brunsvikovci. Začiatkom 19. stor. Brunsvikovci skúpili skoro všetky upadnuté zemianske majetky a vybudovali tak dolnokrupanské panstvo, ktorého centrom bol tunajší kaštieľ.
V súčasnosti sa Dolná Krupá s vyše 2000 obyvateľmi zaraďuje k najväčší vidieckym sídlam Trnavského okresu. Patria k nej aj časti Dolina, Podháj, Rybníčky a Potôčky. Obec sa stala prirodzeným centrom blízkeho okolia.
Spomína sa roku 1113 ako majetok zoborského kláštora. Od 19. storočia patrila rodine Brunsvíkovcov (Brunswick).
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Dolná Krupá má sedem pamätihodností: kaštieľ, park, divadlo, ružová záhrada, umelý kopec, kostol a mauzóleum. Všetky predstavujú dotyky veľkého umenia, svojou hodnotou presahujúce regionálny rámec. Tvoria súčasť kultúrneho dedičstva. Do dnešných dní sa bohužiaľ nezachovali všetky. Platí to o kaštieľnom divadielku a o ružovej záhrade.
Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]
Klasicistický kaštieľ z rokov 1793 – 95 bol naposledy upravovaný v rokoch 1820 – 1821 podľa projektu A. P. Rigela. Štyri štíhle stĺpy a trojuholníkový štít – to sú hlavné poznávacie znaky stavby. Dnes patrí k najkrajším príkladom vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku.
Park[upraviť | upraviť zdroj]
S dejinami krupského kaštieľa sa nerozlučitelne odvíjala aj história parku. Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebbien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej anglickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb, jazerami s ostrovom, sochami a pod.
Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho architektonická hodnota predstihovala mnohé väčšie stavby, pretože podobné šľachtické divadlá boli na Slovensku postavené iba dve. Budovu divadielka si dal pri kaštieli postaviť gróf Jozef Brunsvik okolo roku 1800, aby v ňom mohli organizovať divadelné predstavenia, koncerty a akadémie. Malo celkom nezvyčajný tvar s pôdorysom pripomínajúcim korytnačky, z ktorých panciera sa voľakedy zhotovovali lýry. Práve na jeho pódiu mohol počas svojich návštev koncertovať i Ludwig van Beethoven. Bolo zbúrané v roku 1937.
Ružová záhrada[upraviť | upraviť zdroj]
Rozprestierala sa v susedstve parku ohraničená potokom a cestou na dnešnom hornom konci obce. Zakladateľka rozária Mária Henrieta Choteková si ružami obklopila svoj zvláštny dom krytý slamou, nazývaný “horný” kaštieľ. Najväčší rozkvet zažívala ružová záhrada pred rokom 1914, kedy sa do Dolnej Krupej dostali ruže slávneho šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. V roku 1910 kúpila grófka jeho pozostalosť, ktorú tvorilo asi 2000 ruží. V roku 1926 v rozáriu rástlo už 5000 ruží a v roku 1929 až 6000. Odborníci považovali dolnokrupskú ružovú záhradu v čase kvitnutia za jednu z najväčších krás v krajine. Rozárium v čase hospodárskej krízy upadlo a od polovice 30-tych rokov minulého storočia postupne zaniklo.
Farský kostol sv. Ondreja[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje významnú pamiatku sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia. Stavba vyrástla v rokoch 1807 – 1811 na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice. Po stranách presbytéria boli pristavané sakristia a oratórium s hrobkou rodiny Brunsvikovcov. Umelecky cenné je zariadenie interiéru – v duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, lavice, krstiteľnica i kazateľnica. Oltárne obrazy pochádzajú z roku 1813, symbolický sarkofág so sochou leva z roku 1837. Pod oratóriom sa nachádza rodinná hrobka Brunsvikovcov, v ktorej je pochovaný aj najslávnejší majiteľ kaštieľa panstva Jozef Brunsvik (1750 – 1827).
Mauzóleum[upraviť | upraviť zdroj]
Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 na objednávku majiteľa kaštieľa Rudolfa Choteka, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na území Slovenska. V roku 1946 doň pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny Máriu Henrietu Chotekovú, tzv. ružovú grófku.
Umelý kopec[upraviť | upraviť zdroj]
Pradedovi ružovej grófky vďačí obec za ďalší unikát – umelý kopec. Navŕšili ho ľudia niekedy v rokoch 1813 – 1819, keď sa s obrovskými nákladmi upravoval terén za kaštieľom. Na najvyššom mieste v strede budúceho vinohradu vyrástol umelý pahorok, ako jedna zo súčastí veľkolepého prírodno-krajinárskeho celku. Kopec vŕšili poddaní i furmani z okolia dlhé mesiace a ešte dnes je ich práca jasne viditeľná. Kóta Kopec (238 m n. m.) sa v najvyššom bode nad okolitý terén dvíha do výšky približne 15 metrov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PETRÁŠ, Stanislav: Kaštieľ Dolná Krupá. Obecný úrad v Dolnej Krupej, 1999. 147s. ISBN 80-968141-5-X
- PETRÁŠ, Stanislav: Kapitoly z dejín Dolnej Krupej. Obecný úrad v Dolnej Krupej, 2003. 208s. ISBN 80-968974-5-4
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolná Krupá
