Dolný Moštenec
| Dolný Moštenec | |
| mestská časť Považskej Bystrice | |
 Pohľad na Dolný Moštenec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Mošteník |
| Nadmorská výška | 330 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′17″S 18°26′35″V / 49,088°S 18,443°V |
| Prvá pís. zmienka | 1397 |
| PSČ | 017 01 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Wikimedia Commons: Dolný Moštenec | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolný Moštenec je mestská časť mesta Považská Bystrica. Nachádza sa južne od Považskej Bystrice a severne od mestskej časti Horný Moštenec. K mestu bola pričlenená v roku 1979. K obci sa viaže i neďaleký Cingelov laz.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Rozloha katastrálneho územia Dolného Moštenca je 5 739 475 m2.[1] Katastrálne územie obce hraničí s katastrom mesta Považská Bystrica (na severe a východe), s Horným Moštencom (na juhu), s Horným Lieskovom (na juhozápade) a so Sverepcom (na západe).
Obec a jej katastrálne územie leží v Podmanínskej pahorkatine, krajinnom podcelku Považského podolia. Má značne odlesnený pahorkatinový povrch s plochými chrbtami a močaristými dolinami.
Dominantami územia sú vrchy Stráň (471,5 m n. m.) na juhovýchode, Skalica (463,2 m n. m.) na juhozápade, Žadovec (457,5 m n. m.) na východe a Prašnice na severe.
Nadmorská výška v strede obce je 344 m n. m.[2] Osada Cingelov laz leží v západnej časti katastra obce.
Dopravná poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina má výhodnú dopravnú polohu, keďže leží blízko najfrekventovanejšieho dopravného ťahu (Bratislava-Košice), ktorý spája východ a západ Slovenska.
Vzdialenosť od centra okresného mesta Považská Bystrica je 4,1 km, od krajského mesta Trenčín 50 km, od hlavného mesta Bratislava 169 km, od ostatných krajských miest: Trnava 123 km, Nitra 134 km, Žilina 36 km, Banská Bystrica 125 km, Prešov 256 km, Košice 280 km.
Najbližšia železničná stanica v Považskej Bystrici sa nachádza 4,6 km a najbližšie letisko v Dolnom Hričove pri Žiline 25 km od obce.
Do obce premáva autobusová linka MHD 9 na trase Považská Bystrica — Dolný Moštenec — Horný Moštenec.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Obec mala v roku 2009 741 obyvateľov.[3]
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Gorazda, ktorý posvätil dňa 29. júla 2001 nitriansky sídelný biskup, otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Autormi projektu kostola sú Ing. Arch. Eduard Kolek a Ing. Arch. Marta Koleková. Oproti kostolu nájdeme kultúrny dom.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
O tom, že blízke okolie obce bolo osídlené už oddávna svedčí viacero archeologických nálezov. Významným archeologickým náleziskom je skalné bradlo Skalica. Podľa drobných i väčších črepov nájdených v týchto miestach sa usudzuje, že tu existovalo sídlisko už v neskorej dobe kamennej (eneolite). Nachádzalo sa tu opevnené hradisko, resp. hrádok, ktorý bol umiestnený na skalnom hrebeni, chránený mohutným valom. Badateľné prepálenie násypu poukazuje na to, že sídlo zaniklo násilne.[4] Ústna tradícia hovorí o osade Kobyla, ktorá sa vraj na tomto mieste nachádzala.
V lesíku zvanom Prieseka, neďaleko od Skalíc sa nachádza slovanské pohrebisko (mohylník) s viacerými mohylnými navŕšeniami.
V tejto oblasti sa uskutočnilo viacero archeologických prieskumov. Napríklad v dokumente vydanom Považským múzeom v Žiline po tom, ako sa tu uskutočnili arch. prieskumy roku 1961
sa píše : „V lese vašeho chotára sa cca 200 metrov od brál na Skaliciach nachádza skupina staroslovienskych hrobov, pravdepodobne z doby veľkomoravskej. Je to veľmi vzácna pamiatka pre objasnenie dejín našeho kraja, lebo pochádzajú z doby, z ktorej sa v našom kraji nezachovali nijaké knihy alebo iné písané pamiatky. V hroboch sa nachádzajú materiálne bezcenné pamiatky (črepy hrncov, uhlíky, zhrdzavené železné zlomky drobných úžitkových predmetov), z ktorých sa ale dá určiť doba vzniku hrobov.“
Územie obce bolo teda osídlené slovanským etnikom už dávno pred najstaršou písomnou zmienkou o obci.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397.[5] Bola to listina vystavená uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským pre Mikuláša, brata Ctibora z Beckova. Podľa nej dostal Mikuláš do držby hrad Košeca i hradné panstvo.
Medzi lokalitami patriacimi k hradu sa spomínajú i oba Moštence (Dolný a Horný) ako „possessio Mosenech et alter Mosenech“ (čiže doslovne držba Moštenec i druhý Moštenec).
V 15. storočí teda obec patrila hradnému panstvu Košeca. Neskôr, roku 1506, sa jej majiteľmi stali Rožonovci, ktorí protizákonne obsadili hrad v Košeci. Onedlho sa hrad dostal do rúk Petröciovcov, Dolný Moštenec však naďalej ostal v držbe Rožonovcov.
Okolo roku 1580 sa stáva Dolný Moštenec zemianskou obcou. Nepatril však k veľkým obciam.
Podľa portálnych súpisov tu napríklad bolo roku 1598 len 22 zemianskych domov.
Obyvateľstvo sa živilo až do začiatku 20. storočia prevažne poľnohospodárstvom a chovom úžitkových zvierat.
Vývoj počtu obyvateľov: [6]
| Rok | 1598 | 1784 | 1828 | 1869 | 1880 | 1900 | 1921 | 1950 | 1970 | 2009 |
| Počet obyvateľov | 120 | 200 | 333 | 240 | 241 | 305 | 362 | 590 | 802 | 741 |
Názvy obce (boli často pomaďarčované): [7]
| Rok | 1773 | 1786 | 1808 | 1863 - 1888 | 1892 - 1902 | 1907 - 1913 | 1920 po súčasnosť |
| Úradný názov obce | Dolny Mosstenecz, Alsó-Mostenecz | Alschó-Moschtenecz | Dolní Mostěnec, Alsó-Mosztenyecz | Alsómostenec | Alsómostyenec | Alsóhidas | Dolný Moštenec |
Služby[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza obchod a pizzeria. Kedysi aj pohostinstvo, ale už to neplatí.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
- Letná turistika
- Okolitá príroda je v letných mesiacoch vhodná na turistiku a prechádzky. Z bradla (resp. bradiel) Skalice je za dobrej viditeľnosti výhľad na obec Dolný Moštenec, ale aj na obce Sverepec, Horný Lieskov a Podmanín, na Strážovské a Súľovské vrchy (napr. Strážov), Javorníky,
na Považský hrad a Váh, či dokonca na Vršatecké bradlá.
- Zimná turistika
- Okolie má dostatok lúk, ktoré sa v zime dajú využiť najmä na bežkovanie.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dedinou preteká potok Mošteník, do ktorého sa vlievajú potoky Niva, Dušianica a potok, ktorý tečie z oblasti Cingelovho lazu. Mošteník sa v Považskej Bystrici vlieva do Váhu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolný Moštenec
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podľa geoportal.sk Archivované 2012-03-13 na Wayback Machine
- ↑ Podľa letnej turistickej mapy SÚĽOVSKÉ VRCHY, ktorú vydal VKÚ Harmanec (redakčná uzávierka 1.5.1997)
- ↑ Podľa povazska-bystrica.sk
- ↑ Podľa knihy Považská Bystrica (vyšla v roku 2006, zostavovateľ Mgr. Bohuslav Kortman),strana 20
- ↑ Podľa knihy Považská Bystrica (vyšla v roku 2006, zostavovateľ Mgr. Bohuslav Kortman), strana 39
- ↑ Podľa lexikónu Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 — 1970 (vydal Federální statistický úrad, v Prahe roku 1987, 1. vydanie, 800 strán ), portálne súpisy z kroník
- ↑ Podľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, slovniky.juls.savba.sk
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské časti Považskej Bystrice (11) | ||
|---|---|---|
|  | |