Dolný Ohaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°05′00″S 18°15′02″V / 48.0832°S 18.2505°V / 48.0832; 18.2505
Dolný Ohaj
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Nadmorská výška 124 m n. m.
Súradnice 48°05′00″S 18°15′02″V / 48.0832°S 18.2505°V / 48.0832; 18.2505
Rozloha 17,03 km² (1 703 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 570 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 92,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1293
Starosta Ivan Solár[3] (KDH, SNS)
PSČ 941 43
ŠÚJ 503151
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Dolný Ohaj 109
E-mailová adresa poslať email
Telefón 035/6582202, 035/ 6580705
Fax 035/6582202
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecdolnyohaj.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dolný Ohaj je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Svätej rodiny a sv. Imricha z roku 1873.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce bolo osídlené v období neolitu (mladšia kamenná doba), čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kultúry. Obdobie enolitu (neskorá kamenná doba) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom badenskej kultúry. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tiež hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby i poveľkomoravskej ríše.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1293, kedy väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariássyovcom, Festeticsovcom, Szemereovcom a i. Počas stredoveku bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas 17. stor. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v r. 1685 cisárskymi jednotkami pod vedením Karola Lotrinského a počas nasledujúceho 18. stor. bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba.

V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v r. 1715 mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v r. 1828 tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo.

Príchodom farára Juraja Holčeka (1848 - 1865), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny.

Od začiatku 19. stor. sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch 1848–49, kedy boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V r. 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený aţ po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom prvej Československej republiky. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období r. 19381945 bola obec násilne pripojená k Maďarsku.

Po II. svetovej vojne nastala intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. JRD bolo založené v roku 1950. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v r. 1989, ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor.

V Dolnom Ohaji žije viac ako 1 700 obyvateľov a pri sledovaní etnickej príslušnosti sa k slovenskej národnosti hlási väčšina obyvateľov (viac ako 95%).

Miestnu kultúru reprezentuje matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok.

„Ohajská“ futbalová jedenástka svedčí o tom, že šport má v obci „zelenú“.

Od r. 2004 v obci pôsobí i "Filatelia Club Dolný Ohaj", ktorého cieľom je obnoviť tradície a pomôcť začiatočníkom v zbieraní poštových zmámok.

Medzi architektonické dominanty dediny patrí kultúrny dom (N 48°04.925', E 018°14.920'), obecný úrad s poštou (N 48°04.835', E 018°14.845'), miestny mlyn (N 48°05.123', E 018°15.052'), škrobáreň, výrobňa nábytku MicroTri (N 48°04.722', E 018°14.984'), škola (N 48°04.680', E 018°15.340'), fara, kaplnka blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej(N 48°04.646', E 018°15.036') a kostol (N 48°04.680', E 018°15.340').

Najväčším pripravovaným projektom v Dolnom Ohaji je relaxačno–oddychová zóna. Základom pre ňu je žriedlo podzemnej termálnej vody, ktorá by podľa doterajších štúdií mala v hĺbke 1700 metrov dosahovať teplotu 84 °C.

Pôvod názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa názov obce odvodzoval asi od slovnej pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v obsahovom význame znamenalo približne to, čo súdobý výraz „hojnosť“, pomenúvajúci štedrosť, mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom a pod). Ak koncovku hoj-, starosloviensky vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj-gojný), porovnáme so srbochorvátskym ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo s osobným menom srbochorvátskeho pôvodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania jednoznačne dokazujú slovanský etymologický pôvod názvu obce. Tendencia pomaďarčovania názvov pôvodných slovanských sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, predtým Veľkej Moravy, usádzajú staromaďarské kočovné kmene. Meno obce sa po prvý raz spomína v listine z roku 1293 ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj. Podľa miestnej farskej kroniky (Historia Domus, Rim.kat.farský úrad Dolný Ohaj) sú variácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) odvodené voľný pretlmočením domnelého pôvodného významu ako obydlia v háji. V XIV. Storočí nachádzame vo Veľkom registri pápežských desiatkov farnosť a k nej prislúchajúcu kominutu – Caph Tahy. Miestopisné označenie Caph Tahy je slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej došlo nepresným záznamom zapisovateľov z inojazyčného prostredia. V niektorých písomných pamiatkach neskorého stredoveku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce s viac alebo menej obmeneným slovným tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom majetkovom liste roku zemana Antona (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listina datovaná z roku 1321 uvádza zemanov Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je spomenutá v odročovacej súdnej listine adresovanej ohasjským šlachticom (polovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných Turkami z roku 1534 sa nachádzajú údaje z osady Ohaij. V dnešnom tvare názvu obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku 1918, je na konci koncovej slabiky –a- (Oh-a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymologický vplyv podľa maďarského vývinu a eliminované koncové –j-, zvýrazňujúce neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slovenskej výslovnosti.

Dolný Ohaj NZ/NI tekov. 1773, 1786 Ohaj, 1808 Nagy-Ohaj, Dolní Ohaj + Kis-Ohaj, Horní Ohaj, 1863 Nagyóhaj és Kisóhaj, 1873, 1882–1913, 1938–1945 Ohaj, 1877 Nagyohaj, 1920–1938, 1945– Dolný Ohaj

Zaujímavosť: prvý erb obce pri príležitosti 700.výročia prvej písomnej zmienky 1293-1993 mal v znaku rytiera, ktorého neskôr nahradil súčasný "kuruc".

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ivan Solár je v zozname. Dostupné online.