Dom bábik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Domov bábik (nór. Et dukkehjem) je hra nórskeho spisovateľa a dramatika Henrika Ibsena napísaná v roku 1879. V tom istom roku bola prvýkrát uvedená v Kráľovskom divadle v Kodani. Ibsen napísal Domov bábik dva roky po hre Opory spoločnosti. Svojou kritikou viktoriánskej morálky a manželských noriem hra svojho času spôsobila v nórskej spoločnosti obrovský škandál. V súčasnosti je jednou z najznámejších a najuvádzanejších Ibsenových hier.

Hra je v novodobom prevedení označovaná za feministickú hru, avšak Ibsen toto označenie odmietal, v tom čase poukazoval len na manželský boj.

Na Slovensku bola hra uvádzaná pod rôznymi menami, ako Dom pre bábiky, Domov bábok, Bábkový domov, avšak najčastejšie sa používa názov Nora.

Vznik hry[upraviť | upraviť zdroj]

Hra bola inšpirovaná reálnym príbehom jednej z Ibsenových obdivovateliek, ktorá sa neskôr stála aj jeho blízkou priateľkou, Laury Kielerovej (vl. menom Laura Smith Petersenová), hoci Ibsen nikdy spojitosť medzi Norou a Laurou nepotvrdil. Laurin manžel Victor ochorel na tuberkulózu a dostal naordinovanú liečbu odísť na juh, do teplých krajín. Aby si to mohli dovoliť, vzala si Laura pôžičku bez manželovho vedomia. Neskôr sa vyskytli problémy s veriteľmi a Laura bola nútená sfalšovať smenku. Po vyplynutí pravdy na povrch sa s ňou manžel rozviedol, bolo jej odoprené ostať s dieťaťom a nakoniec sa nervovo zrútila a skončila na liečení.

V porovaní s Ibsenovou hrou badať len určité podobné črty, ktorými sa pravdepodobne inšpiroval. Jeho hra však smeruje k inému posolstvu a k úplne odlišnému vyústeniu.

Charakteristika hry[upraviť | upraviť zdroj]

Hra patrí k Ibsenovým realistickým drámam. Počas písania tejto hry sa Ibsenova tvorba vyznačovala určitými znakmi. Hra sa preto skladá z troch dejstiev, vystupuje v nej málo, tj. 5 hlavných postáv, a hra sa odohráva v krátkom časovom úseku, tj. 3 dni v priebehu Vianoc. Ďalej využíva Ibsen výhradne dialógy, ktoré v hre vytvárajú ilúziu reality. Ako aj v jeho ďalších hrách využíva naďalej analytickú techniku, tzn. hra pojednáva už len o dôsledkoch činov, ktoré sa odohrali v minulosti.

Vyústenie hry je tragické a nie všetci diváci a umelci sa s ním dokázali stotožniť. Aj z toho dôvodu Ibsen pre nemecké publikum dopísal koniec, ktorý je šťastný a vyústi v zmierenie.

Uvedenie hry na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského: Nora (4. február 1955), réžia: Ivan Lichard

Divadlo Slovenského národného povstania Martin: Nora (26. marec 1993), réžia: Matúš Oľha

Slovenský rozhlas: Nora (27. november 2004), réžia: Jana Strnisková

Štátne divadlo Košice: Nora (11. december 2009), réžia: Anna Petrželková

Biele divadlo (Amatérske divadlo pre mladých do 28 rokov.): Výkrik bábky (30. marec 2011 a 15. november 2011)


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]