Dominik Duka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
ThLic. Dominik kardinál Duka
rod. Jaroslav Duka
Dominik Duka

Narodenie 26. apríl 1943 (70 rokov)
Hradec Králové, Protektorát Čechy a Morava
Profesia pražský arcibiskup a prímas český
Webstránka http://www.dominikduka.cz

ThLic. Dominik kardinál Duka, OP (* 26. apríla 1943 Hradec Králové), občianskym menom Jaroslav Duka, je dominikánsky duchovný, 36. arcibiskup pražský a prímas český (menovaný 13. februára 2010).[1] Predtým bol provinciálom Českej provincie dominikánov (1986-1998), 24. biskupom kráľovohradeckým (1998-2010) a apoštolským administrátorom litoměřickej diecézy (2004-2008). V apríli 2010 bol zvolený za predsedu Českej biskupskej konferencie. Pápež Benedikt XVI. ho pri pápežskom konzistóriu konananom dňa 18. februára 2012 v Ríme menoval kardinálom. Jeho titulárnym kostolom je rímsky kostol sv. Marcelína a Petra v Lateráne.[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Gymnáziu J. K. Tyla v Hradci Králové a bezprostredne po maturite pracoval v továrni ZVU, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby mohol v roku 1965 začať študovať teológiu v Litoměřiciach. V januári 1968 bol prijatý do tajného noviciátu rádu dominikánov. Dňa 22. júna 1970 bol kardinálom Štefanom Trochtom vysvätený za kňaza.

Služba v Dominikánskom ráde[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach pražskej arcidiecézy (Chlum nad Ohří (teraz Chlum Svaté Maří), Jáchymov, Nové Mitrovice). V roku 1975 mu bol odňatý štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti. V tejto dobe sa tiež stal novicom Rádu dominikánov a pracoval spolu s Metodějom Habánom na možnostiach formácie členov rádu, neskôr sa stal magistrom klerikov a vikárom provinciála. Táto činnosť skončila jeho odsúdením v roku 1981 a pobytom vo väzení Plzeň-Bory (v rovnakej dobe tam bol väznený o. i. aj Václav Havel). Po prepustení až do roku 1989 pracoval v Škode Plzeň ako rysovač. Roku 1986 bol ustanovený za provinciála Českomoravskej dominikánskej provincie. Po roku 1990 naďalej pôsobí ako provinciál Dominikánskeho rádu a vyučuje na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vykonával tiež úrad predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Od roku 1997 je šéfredaktorom teologickej revue Salve, zaštítenej od roku 1994 českou Dominikánskou provinciou.

Bol iniciátorom českého prekladu Jeruzalemskej biblie, tvoreného od roku 1980, a spolu s Františkom X. Halasom aj hlavným prekladateľom. V tradíciách dominikánskej spirituality sa vyprofiloval ako teológ a plodný cirkevný spisovateľ, najmä v odbore biblistiky. Ako šéfredaktor sa výrazne podieľal na vydávaní dominikánskej revue pre teológiu, duchovný život a kultúru Salve.

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

6. júna 1998 bol menovaný za biskupa Královohradeckej diecézy a 26. septembra toho istého roku prijal biskupskú vysviacku. 4. novembra 2004 bol menovaný tiež apoštolským administrátorom Litoměřickej diecézy z dôvodu indispozície biskupa Pavla Posáda. Túto funkciu zastával až do vymenovania Jana Baxanta za nového litoměřického biskupa v roku 2008. V sobotu 13. februára 2010 bol menovaný za nástupcu kardinála Miloslava Vlka vo funkcii Pražského arcibiskupa. Úradu sa ujal 10. apríla intronizáciou v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Za svoje ciele označil uzavretie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, ďalej aby cirkev viac oslovovala mladých a aby dohoda o majetkovom vyrovnaní štátu a cirkvi bola v prospech celej spoločnosti, a tým pádom aj v prospech cirkví a náboženských spoločností [1].

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Kardinálsky erb Dominika Duku

Dňa 6. januára 2012 oznámil Pápež Benedikt XVI. na záver svätej omše, ktorú slúžil pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána (ľudovo Troch kráľov), že arcibiskupa Duku spolu s ďalšími 21 duchovnými menuje v blízkej budúcnosti za kardinálov.[3] Oficiálne menovanie bolo vykonané pri pápežskom konzistóriu, ktoré sa konalo dňa 18. februára 2012 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Svoju prvú svätú omšu v novej hodnosti slúžil 25. februára 2012 v katedrále sv. Víta,[4] pri ktorej si uctil pamiatku svätého Vojtecha a pripomenul tiež pamiatku Jozefa Toufara, ktorý v roku 1950 práve v tento deň zomrel na následky vyšetrovania komunistickým režimom. Kardinál Dominik Duka má názorovo aj ľudsky veľmi blízko k druhému prezidentovi Českej republiky - Václavovi Klausovi. Za tento vzťah býva často kritizovaný.

Generálny kaplán Rádu sv. Lazara - Jeruzalemského[upraviť | upraviť zdroj]

Preberanie Duchovného Veľkokríža sv. Lazara
Dominik Duka s Rádom Čestnej légie
Dominik Duka na návšteve Monaka s Jeho Jasnosťou Princom Albertom II. Monackým (vľavo)

14. 9. 2012, počas slávnostnej investitúry Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského, konanej na sviatok Povýšenia sv. Kríža sa Dominik Duka stal novým Generálnym kaplánom Rádu.[5] V duchu historickej tradície bude garantom spirituálneho vedenia rádu v súlade s princípmi katolíckej náuky a ekumény. Kardinál Duka je tak v poradí už tretím, pôvodne královohradeckým biskupom, ktorý prijal svätolazarský kríž a patronát nad duchovným pôsobením rádu v Českej republike, no po prvýkrát v dejinách s pôsobnosťou pre priorstvá a komendy po celom svete. Pri príležitosti svojej investitúry vyzdvihol predovšetkým obeť, ktorú svätolazarskí rytieri priniesli počas Druhej svetovej vojny, či v dobe komunistickej perzekúcie, kedy viacerí rádoví členovia podstúpili mučenie a smrť v koncentračných a pracovných táboroch. Duchovný Veľkokríž sv. Lazara prijal kardinál Duka počas piatkovej ceremónie v katedrále sv. Víta a na Pražskom hrade z rúk 50. veľmajstra rádu, grófa Jána Dobrzenského z Dobrzenicz a predsedu rádovej vlády, Charlesa-Philippa princa Orleánskeho, vojvodu z Anjou, za prítomnosti pápežského nuncia v Českej republike, Giuseppeho Leanzu a rádového spirituálneho veľkopriora, Pierra Boza, patriarchálneho exarchu Grécko-Melchitskej katolíckej cirkvi. Slávnostnej liturgie sa zúčastnili duchovní a zástupcovia 7 rádových jurisdikcií spolu s predstaviteľmi slovenskej komendy Rádu.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Duchovný Veľkokríž Rádu sv. Lazara - Jeruzalemského

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]