Dominik Duka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dominik Duka, OP
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup pražský a prímas český
Dominik Duka
Erb Dominik Duka, OP
In Spiritu Veritatis
V duchu pravdy
Štát pôsobenia Česká republika
Funkcie a tituly
arcibiskup pražský
10. apríl 2010  – 
Predchodca Miloslav Vlk
predseda Českej biskupskej konferencie
2010  – 
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Rodné meno Jaroslav Duka
Narodenie 26. apríl 1943 (71 rokov)
Hradec Králové, Protektorát Čechy a Morava
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Rehoľa kazateľov (dominikáni)
Diakon
Svätenie 15. marec 1970 (26 rokov)
Litoměřice, ČSSR
Štěpán Trochta
Kňaz
Kňazská vysviacka 22. jún 1970 (27 rokov)
Litoměřice, ČSSR
Štěpán Trochta
Biskup
Konsekrácia 26. september 1998 (55 rokov)
Katedrála Sv. Ducha, Hradec Králové, ČR
Svätiteľ Karel Otčenášek
Spolusvätitelia Miloslav Vlk, Giovanni Coppa
Kardinál
Menovanie 18. február 2012 (68 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeň kardinál-kňaz
Titulárny kostol Santi Marcellino e Pietro
Odkazy
Dominik Duka na http://www.dominikduka.cz/
Spolupracuj na Commons Dominik Duka
Portal.svg Biografický portál

ThLic. Dominik kardinál Duka, OP (* 26. apríl 1943, Hradec Králové), občianskym menom Jaroslav Duka, je dominikánsky duchovný, 36. arcibiskup pražský a prímas český (menovaný 13. februára 2010).[1] Predtým bol provinciálom Českej provincie dominikánov (1986-1998), 24. biskupom kráľovohradeckým (1998-2010) a apoštolským administrátorom litoměřickej diecézy (2004-2008). V apríli 2010 bol zvolený za predsedu Českej biskupskej konferencie. Pápež Benedikt XVI. ho pri pápežskom konzistóriu konananom dňa 18. februára 2012 v Ríme menoval kardinálom. Jeho titulárnym kostolom je rímsky kostol sv. Marcelína a Petra v Lateráne.[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Gymnáziu J. K. Tyla v Hradci Králové a bezprostredne po maturite pracoval v továrni ZVU, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby mohol v roku 1965 začať študovať teológiu v Litoměřiciach. V januári 1968 bol prijatý do tajného noviciátu rádu dominikánov. Dňa 22. júna 1970 bol kardinálom Štefanom Trochtom vysvätený za kňaza.

Služba v Dominikánskom ráde[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach pražskej arcidiecézy (Chlum nad Ohří (teraz Chlum Svaté Maří), Jáchymov, Nové Mitrovice). V roku 1975 mu bol odňatý štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti. V tejto dobe sa tiež stal novicom Rádu dominikánov a pracoval spolu s Metodějom Habánom na možnostiach formácie členov rádu, neskôr sa stal magistrom klerikov a vikárom provinciála. Táto činnosť skončila jeho odsúdením v roku 1981 a pobytom vo väzení Plzeň-Bory (v rovnakej dobe tam bol väznený o. i. aj Václav Havel). Po prepustení až do roku 1989 pracoval v Škode Plzeň ako rysovač. Roku 1986 bol ustanovený za provinciála Českomoravskej dominikánskej provincie. Po roku 1990 naďalej pôsobí ako provinciál Dominikánskeho rádu a vyučuje na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vykonával tiež úrad predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Od roku 1997 je šéfredaktorom teologickej revue Salve, zaštítenej od roku 1994 českou Dominikánskou provinciou.

Bol iniciátorom českého prekladu Jeruzalemskej biblie, tvoreného od roku 1980, a spolu s Františkom X. Halasom aj hlavným prekladateľom. V tradíciách dominikánskej spirituality sa vyprofiloval ako teológ a plodný cirkevný spisovateľ, najmä v odbore biblistiky. Ako šéfredaktor sa výrazne podieľal na vydávaní dominikánskej revue pre teológiu, duchovný život a kultúru Salve.

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

Erb ako biskupa Hradce Králové

6. júna 1998 bol menovaný za biskupa Královohradeckej diecézy a 26. septembra toho istého roku prijal biskupskú vysviacku. 4. novembra 2004 bol menovaný tiež apoštolským administrátorom Litoměřickej diecézy z dôvodu indispozície biskupa Pavla Posáda. Túto funkciu zastával až do vymenovania Jana Baxanta za nového litoměřického biskupa v roku 2008. V sobotu 13. februára 2010 bol menovaný za nástupcu kardinála Miloslava Vlka vo funkcii Pražského arcibiskupa. Úradu sa ujal 10. apríla intronizáciou v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Za svoje ciele označil uzavretie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, ďalej aby cirkev viac oslovovala mladých a aby dohoda o majetkovom vyrovnaní štátu a cirkvi bola v prospech celej spoločnosti, a tým pádom aj v prospech cirkví a náboženských spoločností [1].

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 6. januára 2012 oznámil Pápež Benedikt XVI. na záver svätej omše, ktorú slúžil pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána (ľudovo Troch kráľov), že arcibiskupa Duku spolu s ďalšími 21 duchovnými menuje v blízkej budúcnosti za kardinálov.[3] Oficiálne menovanie bolo vykonané pri pápežskom konzistóriu, ktoré sa konalo dňa 18. februára 2012 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Svoju prvú svätú omšu v novej hodnosti slúžil 25. februára 2012 v katedrále sv. Víta,[4] pri ktorej si uctil pamiatku svätého Vojtecha a pripomenul tiež pamiatku Jozefa Toufara, ktorý v roku 1950 práve v tento deň zomrel na následky vyšetrovania komunistickým režimom. Kardinál Dominik Duka má názorovo aj ľudsky veľmi blízko k druhému prezidentovi Českej republiky - Václavovi Klausovi. Za tento vzťah býva často kritizovaný.

Generálny kaplán Rádu sv. Lazara - Jeruzalemského[upraviť | upraviť zdroj]

14. septembra. 2012, počas slávnostnej investitúry Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského, konanej na sviatok Povýšenia sv. Kríža v katedrále sv. Víta a na Pražskom hrade sa Dominik Duka stal novým Generálnym kaplánom Rádu.[5] V duchu historickej tradície bude garantom spirituálneho vedenia rádu v súlade s princípmi katolíckej náuky a ekumény. Kardinál Duka je tak v poradí už tretím, pôvodne královohradeckým biskupom, ktorý prijal svätolazarský kríž a patronát nad duchovným pôsobením rádu v Českej republike, no po prvýkrát v dejinách s pôsobnosťou pre priorstvá a komendy po celom svete. Pri príležitosti svojej investitúry vyzdvihol predovšetkým obeť, ktorú svätolazarskí rytieri priniesli počas Druhej svetovej vojny, či v dobe komunistickej perzekúcie, kedy viacerí rádoví členovia podstúpili mučenie a smrť v koncentračných a pracovných táboroch. Počas ceremónie prijal kardinál Duka Duchovný Veľkokríž sv. Lazara z rúk 50. veľmajstra rádu, grófa Jána Dobrzenského z Dobrzenicz a predsedu rádovej vlády, Charlesa-Philippa princa Orleánskeho, vojvodu z Anjou, za prítomnosti pápežského nuncia v Českej republike, Giuseppeho Leanzu a rádového spirituálneho veľkopriora, Pierra Boza, patriarchálneho exarchu Grécko-Melchitskej katolíckej cirkvi.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Medaile Za zásluhy I. stupňa (28. októbra 2001 - prezident Českej republiky)
  • Záslužný kříž
    • II. stupňa (2. júna 2003 - minister obrany Českej republiky)
    • I. stupňa (3. júna 2008 - ministerka obrany Českej republiky)
  • Veľkokríž za zásluhy Pro Piis Meritis Českého veľkopriorstva Suverénneho vojenského hospitálskeho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte (Maltézsky rád) (20. júna 2007)
  • insignie hodnosti Bailiff a Čestný a záslužný veľkokríž Suverénneho vojenského hospitálskeho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte (24. januára 2013)
  • čestný doktorát univerzity vo Fribourg za celoživotné úsilie o slobodu človeka a boj proti totalitnej moci, ako aj za zásluhy ve výuke a formácii rádového dorosta (15. novembra 2010)
  • Rád Čestnej Légie (19. augusta 2012)[6]
  • Duchovný Veľkokríž Rádu sv. Lazara - Jeruzalemského (19. augusta 2012)
  • čestný doktorát Univerzity Hradec Králové za podnet ku vzniku odboru Politologie-latinskoamerická studia na tejto univerzite a za prínos k nadviazaniu vedeckej spolupráce univerzity s vysokými školami v regóne latinskej ameriky (12. februára 2013)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]