Dominique de Villepin
| Dominique de Villepin rod. Dominique Marie François René Galouzeau de Villepin |
|
 |
|
| Dominique de Villepin | |
| 1. Predseda vlády | |
| V úrade 31. máj 2005 – 15. máj 2007 |
|
| Predchodca | Jean-Pierre Raffarin |
| Nástupca | François Fillon |
| 2. Minister vnútra | |
| V úrade 31. marec 2004 – 31. máj 2005 |
|
| Predchodca | Nicolas Sarkozy |
| Nástupca | Nicolas Sarkozy |
| 3. Minister zahraničných vecí | |
| V úrade 8. máj 2002 – 30. marec 2004 |
|
| Predchodca | Hubert Védrine |
| Nástupca | Michel Barnier |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 14. november 1953 (59 rokov) Rabat, Maroko |
| Politická strana | 1. RPR (1977-2002) 2. UMP (2010-2011) 3. Républic solidaire (2010-) |
| Alma mater | Parížska univerzita ENA Inštitút politických štúdií |
| Profesia | politik, diplomat, spisovateľ, právnik |
| Manželka | 1.Marie-Laure Le Guay |
| Deti | 3 |
| Národnosť | francúzska |
| http://www.dominiquedevillepin.fr/ | |
| Pozri aj Politický portál | |
Dominique Marie François René Galouzeau de Villepin, zvyčajne Dominique de Villepin (* 14. november 1953 Rabat (Maroko) je francúzsky spisovateľ, diplomat, advokát a politik, od 31. mája 2005 do 15. mája 2007 predseda francúzskej vlády.
Obsah |
Život[upraviť]
Ako blízky spolupracovník Jacquesa Chiraca bol generálnym tajomníkom prezidentského úradu od 1995, ministrom zahraničných vecí (2002-2004), ministrom vnútra (2004-2005) vo vláde Raffarina. 31. mája 2005 bol menovaný prvým ministrom prezidentom Chiracom. Jeho meno figurovalo v afére „Clearstream“, na základe čoho sa vzdal všetkých politických štátnych funkcií 15. mája 2007. Aféra „Clearstream“ prebehla v kruhoch najvyššej politiky a priemyselníkov, ktorých zoznam sa dostal aj do rúk Dominiqua de Villepin. Títo sa podieľali na províziách a komisiách pri dodávke šiestich francúzskych vojenských plavidiel pre Čínsku republiku. Villepin bol vyšetrovaný a súdený, následne zbavený viny.
V 2010 založil nové politické hnutie „Républic solidaire“ (slov. Solidárna republika ), ktoré v roku 2012 nedostalo potrebný počet 500 podpisov starostov a primátorov, čo mu zabránilo v účasti na prezidentských voľbách.
Literárna tvorba[upraviť]
Keďže sa zaujímal o šport, históriu a literatúru, publikoval dielo s témou napoleonskej epochy, viacero esejí a dve zbierky poézie v 1986 a 1988. Opisuje v nich svoje detstvo vo Francúzsku.
- 2001 - Les Cent-Jours ou l'esprit de sacrifice (Perrin, 2001 - Le Grand livre du mois, 2001 - Perrin, 2002 - Éditions France loisirs, 2003), une fresque lyrique sur la fin de Napoléon, pour laquelle il a reçu le grand prix de la Fondation Napoléon et le prix des Ambassadeurs. (Lyrická freska o konci Napoleona I., za ktorú dostal autor veľkú cenu nadácie Napoleon a cenu veľvyslancov.), ISBN 2744161837, 9782744161834
- 2002 - Le cri de la gargouille (Albin Michel, 2002 - Librairie générale française, 003), essai. (Výkrik chrliča), esej, ISBN 2226134298, 9782226134295
- 2003 - Éloge des voleurs de feu (NRF-Gallimard, 2003), essai, ISBN 2070710068, 9782070710065, ( Chválospev zlodejov ohňa), esej
- 2003 - Un autre monde (L'Herne, 2003), recueil de discours, préface de Stanley Hoffmann, tr. anglais Toward a new world: speeches, essays, and interviews on the war in Iraq, the UN, and the changing face of Europe (Hoboken, N.J. : Melville House, c.2004). prejavy, eseje, rozhovory
- 2004 - Naissance et mort des empires (Editions Perrin, dépôt légal: 2004, en co-écriture avec E. Le Roy Ladurie, Jacques Marseille, Claude Nicolet, Pierre Chuvin, Jean-Pierre Rioux, Jean-Pierre Azéma, Stéphane Audouin-Rouzeau, Jean-Jacques Becker, Marie-Claire Bergère, Serge Gruzinski, Laurent Theiss, Aldo Schiavone, et Justin Vaïsse.
- 2004 - Le requin et la mouette (Plon/Albin Michel, 2004), essai. (Žralok a čajka, esej), ISBN 2259201709 / ISBN 9782259201704
- 2005 - Histoire de la diplomatie française avec Jean-Claude Allain, Françoise Autrand, Lucien Bély (Perrin, 2005), ISBN 2286001421, 9782286001421
- 2005 - L'Homme européen, avec Jorge Semprún (Plon, 2005), essai, ISBN 2-259-20269-1
- 2005 - Urgences de la poésie (Casablanca : Eds. de la Maison de la Poésie du Maroc, juillet 2005) tr. Arabe par Mohamed Bennis, illustré par Mehdi Qotbi ; trois poèmes de M. Villepin même, « Élégies barbares », « Le droit d’aînesse», et « Sécession ».(Výzvy poézie, tri poémy)
- 2006 - Zao Wou-Ki : Carnets de voyage 1948-1952 (Albin Michel, septembre 2006), predhovor,ISBN 2226152083, 9782226152084
- 2007 - Le soleil noir de la puissance, 1796-1807 (Librairie Académique Perrin, 2007) (Čierne slnko moci), ISBN 2262027137, 9782262027131
- 2008 - Hôtel de l'Insomnie (Plon, 2008), essai, ISBN 2-259-21361-8 (Hotel Nespavosť)
- 2008 - La chute ou l'Empire de la solitude, 1807-1814 (Librairie Académique Perrin, 2008.) (Pád alebo Ríša samoty), ISBN 2262027684, 9782262027681
- 2009 - La cité des hommes (Plon, 2009), essai, ISBN 2-259-20915-7, (Mesto ľudí) esej
- 2009 - Le dernier témoin (Plon, 2009), roman, ISBN 2-259-21339-1, (Posledný svedok)román
- 2010 - De l'esprit de cour (Perrin, 2010), essai. (O duchu dvora), esej, ISBN 2262032556, 9782262032555
- 2011 - Notre vieux pays, (Plon, 2011), ISBN 2-259-21615-3, (Naša stará vlasť)
- 2012 - Seul le devoir nous rendra Libres, Le Cherche Midi (mars 2012), (Len povinnosť nám dá nezávislosť), ISBN 2749125820, 9782749125824
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominique de Villepin
Zdroje[upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dominique de Villepin na francúzskej Wikipédii.
Externé odkazy[upraviť]
Stránka hnutia République solidaire
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
