Domobrana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Domobrana pozri Domobrana (rozlišovacia stránka).

Domobrana sú dočasné rezervné vojenské, prípadne polovojenské jednotky tvorené z ozbrojených dobrovoľníkov alebo civilistov povolaných do armády v dobe vojny. Do jednotiek domobrany môžu byť povolaní všetci fyzicky spôsobilí muži, ktorí nepodliehajú vojenskej konstripcii. Vyhýbanie sa nástupu do jednotiek domobrany môže byť trestné. Môže tvoriť zálohu ozbrojených síl. Medzi hlavné úlohy domobrany patrí strážna služba, ochrana obyvateľstva a dôležitých priestorov, majetku a zákonov ako aj podpora ozbrojených síl v tyle vlastného územia.

Jednotky domobrany patrili medzi najstaršie druhy vojska.

Staroveké Grécko a Rím[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekých gréckych mestských štátoch a v starovekom Ríme bola vojenská povinnosť základným občianskym právom a povinnosťou každého občana až do vzniku žoldnierskych vojsk. V Grécku to bola prakticky povinnosť až do 5. storočia pred Kr. (grécke štáty na Sicílii, v materskom Grécku až do obdobia vlády Alexandra Macedónskeho). V starovekom Ríme vytvoril žoldnierske vojsko z rímskych občanov až Gaius Marius v posledných rokoch 2. storočia pred Kr. (asi 104 pred Kr.), takže ostatní občania už túto povinnosť nemali.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

V období raného stredoveku domobrana tvorila podstatnú, najmä defenzívnu zložku armád.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Špecializácia a profesionalizácia vojska však postupne bojovú hodnotu domobrany výrazne znížila. K nasadeniu jednotiek domobrany na frontoch sa bojujúce strany uchyľovali iba v kritických situáciách. V dôsledku nedostatočného výcviku a výzbroje jednotiek domobrany, malo takéto nasadenie obvykle za následok ich ťažké straty. Napr. nasadenie vojsk sovietskej domobrany po nacistickom vpáde alebo pri obrane veľkých miest (Moskva, Stalingrad), na nemeckej strane napr. jednotky Volksturmu pri obrane Berlína.