Domoslav (knieža)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Domoslav
nitrianske knieža
Narodenieokolo 1000
Úmrtie1048

Domoslav (iné mená: Bohuslav, Bonuslaus, Damoslaus, Bonuzlo[1]:206; * okolo 1000 (alebo neskôr) – 1048), knieža Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1042 a 1046 – 1048.

Rodičia[upraviť | upraviť zdroj]

Syn nitrianskeho kniežaťa Ladislava Lysého a jeho ruskej manželky.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Poľská zvrchovanosť nad územím Slovenska trvala až do smrti Boleslava Chrabrého r. 1025 alebo až do r. 1029. Práve v tomto čase zomrel aj Ladislav Lysý, ktorý po sebe zanechal maloletého syna Domoslava. Správy údelného kniežatstva v Nitre sa ujal Ladislavov brat Vazul. Po smrti jediného Štefanovho syna Imricha r. 1031 dvorské kruhy dali Vazula v Nitre oslepiť. Jeho synovia Levente, Ondrej a Belo spoločne s bratrancom Domoslavom stihli ujsť do susedných Čiech. Roku 1039 musel v dôsledku spojenectva českého kniežaťa Břetislava I. a uhorského kráľa Petra Orseola opustiť Čechy a zamieril pravdepodobne do Nemecka. Po páde Petra Orseola (1041), podrobení sa českého kniežaťa Břetislava nemeckému kráľovi Henrichovi III. a uzavretí nemecko-českého spojenectva v októbri 1041 proti Samuelovi Abovi zaujal Domoslav miesto v plánoch Břetislava pri výprave proti Uhorsku. Začiatkom septembra 1042 nemecké a české vojsko dobylo územie na sever od Dunaja a Henrich III. na radu Břetislava a so súhlasom obyvateľov, ktorí odmietli prijať Petra Orseola, zveril dobyté územie Domoslavovi. Po odchode nemeckých a českých vojsk však Samuel Aba z tohto územia Domoslava vyhnal a ten musel znova ujsť do Čiech. Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu v Uhorsku, až roku 1046. Tu vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048. Pochovaný bol v kláštore v Pécsvárade, ktorý sám obdaroval. Po jeho smrti sa stal nitrianskym kniežaťom jeho bratranec Belo.


Domoslav
Vladárske tituly
Predchodca
?
knieža
1042 ; 10461048
Nástupca
Belo I.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
  1. SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Zväzok I.. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937. Kapitola Chronicon Zagrabiense Cum Textu Chronici Varadiensis Collatum, s. 195-215.