Doprava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O slovenskej politickej strane Hlas pravice (bývalý názov DOPRAVA) pozri Hlas pravice.
Dopravný prostriedok - autobus, premávajúci v meste Cambridge

Doprava (odlišný je termín preprava) môže byť:

  • úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava[1]
  • odvetvie národného hospodárstva zabezpečujúce prepravu (premiestňovanie) osôb, vecí, správ a podobne[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Objektom môžu byť predmety, osoby, ale napríklad aj informácie alebo energia. Doprava informácií sa zvyčajne vydeľuje ako samostatný odbor, komunikácia a telekomunikácie. Druhom dopravy je takisto prenos elektrickej energie. Tento článok sa ďalej zaoberá najmä dopravou predmetov a osôb.

Najstarším spôsobom dopravy je chôdza. V rozvinutých krajinách sa ľudia pešo dopravujú skôr na kratšie vzdialenosti, a chôdza na dlhšie vzdialenosti je spôsobom oddychu a trávenia voľného času (pešia turistika). Ľudia takisto doteraz nosia náklady v náročnom teréne (nosiči v horách).

Ďalším historickým spôsobom dopravy je využitie zvierat, na jazdu, nosenie alebo ťahaniu nákladu.

Doprava ako odvetvie národného hospodárstva[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastným produktom dopravy ako činnosti materiálnej výroby je preprava. Preprava síce nemá vecný charakter, umožňuje však dokončenie procesu tvorby úžitkových hodnôt v podobe výrobkov. V minulosti vzhľadom k problematickému rozlíšeniu dopravy na osobnú a nákladnú v praxi, sa celá doprava zaraďovala do jedného odvetvia, ktoré sa pri hrubom triedení, resp. pri nemožnosti rozlíšiť jeho výrobnú a nevýrobnú časť, zaraďovalo medzi odvetvia hmotnej výroby.[3] V súčasnosti sa nákladná doprava zaraďuje medzi výrobné odvetvia národného hospodárstva a osobná doprava patrí medzi nevýrobné odvetvia národného hospodárstva.

Prvky dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Technológia použitá na dopravu sa skladá z dopravných prostriedkov, dopravnej infraštruktúry a organizácie dopravy.

Základ dopravy tvoria:

  • dopravné prostriedky - mobilná časť dopravy (automobil, loď.. atď)
  • dopravné cesty - uskutočňuje sa po nich pohyb dopravných prostriedkov (umelé-(cesty, železnice..) a prirodzené(moria, oceány..)
  • dopravné zariadenia - statická doprava (prístavy, letiská, parkoviská..)

Funkcie dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravu považujeme za tzv. jej funkciu vyvolanú na území, pretože ľudské aktivity sú priestorovo rozmiestnené a jej nutnosť dopravných väzieb medzi nimi.

Medzi základné funkcie patria napr.:

  • bydlisko
  • pracovisko
  • kultúra
  • obchody

Doprava teda nie je základnou funkciou mesta ale je týmito základnými funkciami vyvolaná. Vyvoláva ju priestorová odľahlosť týchto funkcií.

Premiestňujeme sa preto, že musíme, a nie, že chceme.

Doprava vyvoláva celý rad nákladov. Časť z nich platí používateľ, motorista, daňami v cenách PHM, cestujúci verejnej dopravy v cestovnom. Avšak používateľ zaplatí len niektoré náklady.

Tie ostatné, ktoré sa označujú ako externé náklady – externality zaplatí každý daňovník bez ohľadu na to, či a ako využíva ten – ktorý druh dopravy.

Ide vlastne o presun nákladov na iných. Je to prejav nedokonalosti trhu.[4]

Klasifikácia dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa predmetu dopravy sa rozlišuje:

Podľa druhu dopravnej cesty a dopravného prostriedku:

Podľa verejnosti:

Podľa rozsahu:

Podľa dosahu:

Podľa pravidelnosti:

Podľa vzťahu dopravcu a prepravcu:

Podľa vzťahu k určitému územiu:

Podľa prostredia, v ktorom sa doprava vykonáva:

alebo:

Podľa konvenčnosti:

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

1 Preprava batožiny patrí do osobnej dopravy, nie nákladnej

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STN 01 8500
  2. doprava. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  3. Kovačka M. (1986) Ekonomická štatistika
  4. KALAŠOVÁ, Alica; MIKUŠOVÁ, Miroslava. Bezpečnosť cestnej dopravy a dopravná psychológia. 1. vyd. Univerzitná 8215/1 Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2017. ISBN 978-80-554-1329-7.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]