Doprava v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nový most je jedným zo symbolov Bratislavy, dopravne je veľmi vyťažený

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.

Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica na Einsteinovej

Cez Bratislavu vedú tri diaľnice, D1, D2 a D4. Tieto významné tepny spolu spájajú štvorprúdové komunikácie prebiehajúce mestom mimo jadra mesta, cez Petržalku a okolo letiska vo Vajnoroch. Cez Dunaj vedie päť mostov, z toho dva sú diaľničné. Historickým jadrom mesta dôležité tepny nevedú, ale ho obchádzajú, historické centrum je pre automobilovú dopravu uzavreté a má charakter pešej zóny.

V Bratislave začína diaľnica D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Považská Bystrica a Žilina, ďalej vedie nesúvisle úsekoch cez Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou.

S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Brna cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky cez Bratislavu až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska, kde nadväzuje na diaľnicu M15 do Maďarska. Súčasťou D2 je aj bratislavský tunel Sitina spájajúci Mlynskú Dolinu a Lamač, ktorý výrazne odľahčil dopravu na križovatke na Patrónke, kde sa predtým tvorili v špičke niekoľkohodinové zápchy. Tunel bol pre dopravu otvorený 24. júna 2007.

Pri mestskej časti Jarovce je na D2 napojená D4 vedúca k rakúskej hranici, kde nadväzuje na diaľnicu A6 do Viedne. Pripravuje sa predĺženie tejto diaľnice, ktorá po dokončení bude tvoriť vonkajší diaľničný obchvat Bratislavy. Viesť bude južne od Petržalky, cez most nad Dunajom, za ktorým sa na ňu napojí plánovaná Rýchlostná cesta R7 smerujúca na južné Slovensko. D4 bude pokračovať poza letisko, kde sa následne stretne s D1 a za Račou bude vchádzať do 8 kilometrov dlhého tunela Karpaty. Následne bude križovať D2, a na štátnej hranici s Rakúskom sa napojí na Rýchlostnú cestu S8 - Marchfeld Schnellstraße. Táto diaľnica je značne potrebná pre mesto už teraz, pretože vnútorný obchvat v časoch špičky nezvláda veľký nápor vozidiel a vznikajú zápchy, najmä na prístavnom moste, cez ktorý denne prejde okolo 100 000 vozidiel.

Hlavnou autobusovou stanicou je autobusová stanica Mlynské Nivy, ktorá má v blízkej budúcnosti prejsť rozsiahlou rekonštrukciou v rámci projektu Twin City.

Centrum mesta je vybavené moderným rádiovým parkovacím systémom, ktorý zabezpečuje navádzanie vodičov na voľné parkoviská v meste.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Bratislava-Petržalka: Pohľad na 2. nástupište

Mestom vedú koridory č. 4, 5 a 17 TEN-T. Celkovo sa jeho území nachádza 14 železničných staníc a 3 železničné zastávky, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti Šancovej ulice. Okrem vnútroštátnej prepravy je možné využiť vlaky aj na cestu do Českej Republiky, Nemecka, Maďarska, Rakúska, prípadne priame vozne do Poľska, Bieloruska, Ruska, Chorvátska (Záhreb), Srbska (Belehrad) a na Ukrajinu; v letných mesiacoch aj do Rumunska(Arad, Brašov, Bukurešť, ...), Bulharska (Varna, Burgas), Chorvátska (Split) a Čiernej Hory (Bar).

Druhá najdôležitejšia stanica je stanica Bratislava-Petržalka, ktorá vypravuje predovšetkým vlaky do Viedne. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo, a tak 2. nástupište viac-menej chátra. Zmena by mohla nastať po spustení premávky na európskom koridore LGV Est (Bratislava – Paríž). Dôležitou je aj zastávka Bratislava-Vinohrady. Ďalšie železničné stanice sa nachádzajú aj v častiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Rusovciach, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.

V meste sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta a to predovšetkým po plnom spustení Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (IDS BSK). Výsledok by mal byť podobný systém ako viedenský S-Bahn.


Systém koľajovej dopravy v Bratislave v období 19141945 dopĺňal aj hybrid električky a vlaku nazývaný „Električka Bratislava – Viedeň“.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné a jediné letisko je Letisko Milana Rastislava Štefánika (na rozhraní východnej časti mesta a obce Ivanka pri Dunaji), ktoré je najväčším letiskom na Slovensku a zaberá plochu 477 ha.[1] Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni.

Lodná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Twin City Liner

Bratislava sa nachádza na významnej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšiou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšiou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od 1. júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou trvá 75 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín.

Prístav v noci

Pre nákladnú lodnú dopravu je na Dunaji vybudovaný medzinárodný prístav v Ružinove.

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyklistické trasy v Bratislave

Podiel cyklistickej dopravy napriek rovinatému terénu na väčšine zastavaného územia neprevyšuje 1%[2]. Mestom prechádza medzinárodná Dunajská cyklistická cesta, vnútromestská sieť cyklotrás však nie je dobudovaná. V roku 2012 sa otvoril cyklomost v Devínskej Novej Vsi, ktorý spája rakúske cyklotrasy s Bratislavou.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dopravný podnik Bratislava
Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Trolejbusová doprava v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská autobusová doprava v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Železničná mestská hromadná doprava v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik Bratislava, a. s. pomocou električiek, trolejbusov a autobusov. MHD, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy, a obcí Chorvátsky Grob, Marianka, Wolfsthal, Rajka a tiež mesta Hainburg an der Donau. Momentálne sa pripravuje vybudovanie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy vo forme tram-train tratí. Prvou takouto traťou by malo byť spojenie Petržalky s centrom mesta, pričom dráha by mala viesť cez Starý most, cez ktorý už v minulosti električky premávali a cez ktorý tiež viedla trasa tzv. Viedenskej električky, teda prímestskej železnice (dnes je zachovaná v úseku Viedeň - Wolfsthal; linka S7 systému VOR).

V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, táto však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Ostali iba vyhĺbené jamy a rozostavaná vozovňa metra v Janíkovom Dvore.

Električky v Bratislave majú rozchod koľaje 1 000 mm, napájané sú jednosmerným prúdom o napätí 600 V (pôvodne 550 V), boli už od začatia prevádzky v roku 1895 v elektrickej trakcii, parné ani konské električky v Bratislave nejazdili. Patria medzi najstaršie elektrické mestské železnice, ktorých prevádzka sa zachovala dodnes.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]