Douglas Bader
| Sir Douglas Bader | |
 britský stíhací pilot | |
| Narodenie | 10. február 1910 St John's Wood, Londýn, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. september 1982 (72 rokov) Chiswick, Londýn |
| Odkazy | |
| Commons |  Douglas Bader |
Group captain Sir Douglas Robert Steuart Bader, CBE, DSO & Bar, DFC & Bar, DL, FRAeS (* 10. február 1910, Londýn – † 5. september 1982, Londýn) bol britský stíhací pilot.
Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 zostrelil v spolupráci; 6 pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel.
V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev.
Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF.[chýba zdroj] Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan.
Po zostrelení bol zajatý a poslaný do zajateckého tábora Colditz. Aj napriek svojmu postihnutiu sa niekoľkokrát pokúsil o útek, vždy však neúspešne. Bader bol prominentným zajatcom a bolo s ním veľmi dobre zaobchádzané. Nemecký generál Adolf Galland po Baderovom zajatí informoval Britov o poškodení jednej z jeho protéz a navrhol im aby mu letecky dopravili novú protézu. Túto operáciu dokonca schválil veliteľ nemeckej Luftwaffe Hermann Göring. Briti na ponuku odpovedali a už 19. augusta 1941 mu na dohodnutom mieste pri Saint-Omer zhodili novú protézu. Bader sa viac s Gallandom do konca vojny nestretol. Tábor i s Baderom oslobodila až v apríli 1945 americká armáda.
Keď sa v lete 1945 po vojne Bader stretol s nemeckými letcami na čele s Gallandom znovu bola situácia opačná a v zajatí boli teraz oni. Günther Rall neskôr tvrdil, že Bader ponúkol novú protézu ako náhradu za chýbajúcu končatinu Hansovi-Ulrichovi Rudelovi, s ktorým sa ako so zajatcom stretol na základni RAF v Tangmere.
O svojom živote napísal knihu Reach for the Sky, ktorá bola aj sfilmovaná. Po vojne pracoval v ropnom priemysle a venoval sa charitatívnej činnosti v prospech telesne postihnutých.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Jackson, Robert. Douglas Bader. London: Littlehampton Book Services, 1983. ISBN 978-0-213-16857-5.
- Lucas, Laddie. Flying Colours: The Epic Story of Douglas Bader. London: Hutchinson Publishing Group, 1981. ISBN 0-09-146470-6.
- Mackenzie, S. P. Bader's War. London: Spellmount Publishers, 2008. ISBN 978-0-7524-5534-1.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Douglas Bader na českej Wikipédii a Douglas Bader na anglickej Wikipédii.