Douglas DC-8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
DC-8
Pan Am DC-8-33.jpg
Douglas DC-8-33 spoločnosti Pan Am vzlieta zo štokholmského letiska Arlanda, júl 1965
Základne informácie
Výrobca Douglas Aircraft Company
McDonnell Douglas
Prvý let 30. mája 1958
Zavedený september 1959 (United Airlines a Delta Air Lines)
Charakter v prevádzke už len ako VIP a cargo
Hlavný používateľ Air Transport International
Astar Air Cargo
Johnsons Air
Výroba 19581972
Vyrobených 556

Douglas DC-8 je štvormotorové prúdové dopravné lietadlo. Išlo o prvé prúdové lietadlo od spoločnosti Douglas Aircraft. Výroba prebiehala v rokoch 19581972; vyrobilo sa 556 kusov lietadiel tohto typu. Hlavnými používateľmi sú dnes Air Transport International, Astar Air Cargo a Johnsons Air.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Rané modely[upraviť | upraviť zdroj]

  • DC-8 Series 10 – maximálna hmotnosť stúpla zo 120 ton na 123 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8A ale po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
  • DC-8 series 20 – vysokovýkonné prúdové motory Pratt & Whitney JT4A-3 s ťahom 15,916 lbf (70,8 kN) zvýšili max. hmotnosť na 125 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8B, po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
  • DC-8 Series 31 – Určený pre medzikontinentálne lety, s motormi JT4A-9 s ťahom 16,906 lbf (75,2 kN) stúpla max. hmotnosť na 136 ton.
Douglas DC-8-32 spoločnosti Overseas National Airways na letisku v Zürichu, júl 1975
  • DC-8 series 32 – bol podobný, ale max. hmotnosť stúpla na 140 ton.
  • DC-8 series 33 – má prúdové motory JT4A-11 s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Vztlakové klapky povoľovali uhol 1,5 stupňa čím sa zvýšila efektivita letu. Ďalej malo zosilnený podvozok a max. hmotnosť 143 ton.
  • DC-8 series 40 – boli veľmi podobné ako series 30, ale mali výkonnejšie dvojprúdové motory Rolls-Royce Conway s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Pre vyššiu efektivitu letu – menej hluku a menej spalín. Síce boli série 40 dobré, predalo sa ich málo.
  • DC-8 series 41 a 42 – max. hmotnosť bola 140 alebo 143 ton.
  • DC-8 series 43 – nový dizajn krídel zvýšil dolet o 8 percent, max. hmotnosť o 3 tony a priemernú rýchlosť o 10 uzlov (19 km/h).
  • DC-8 series 50 – Veľa starších strojov bolo prestavaných na tento štandard.
  • DC-8 series 51, 52, 53 – všetky mali motory JT3D-1 s ťahom 17,108 lbf (76,1 kN) alebo JT3D-3B s ťahom 18,120 lbf (80,6 kN) s rôznymi max. hmotnosťami: 126, 138 a 142 ton.
  • DC-8 series 55 – opäť motor JT3D-3B z max. hmotnosťou 147 ton.
  • DC-8 Jet Trader – Douglas vyrobil novú nákladnú verziu DC-8 založenú na series 50.

Séria Super 60[upraviť | upraviť zdroj]

Douglas DC-8-61 spoločnosti Air Canada na letisku Montreal-Pierre Elliott Trudeau
  • DC-8 series 61 – bolo navrhnuté s veľkou kapacitou a stredným doletom. Malo rovnaké krídla a konštrukciu ako series 53 a zmenšený dolet pre zvýšenie kapacity. Celkom bolo predaných 88 kusov.
    • Prvý let – 14. marca 1966
    • FAA certifikácia – 2. septembra 1966
    • Prvá dodávka – 26. januára 1967 (United Airlines)
    • Uvedenie do prevádzky – 25. februára 1967 (United Airlines)
Douglas DC-8-62 spoločnosti Scandinavian Airlines System (SAS) pristáva na letisku v Zürichu, apríl 1978
  • DC-8 series 62 – motor JT3D-7 s ďalšími zmenami zvýšil aj dolet. Max. hmotnosť je 151 ton, kapacita 159 pasažierov a dolet 9 600 km.
  • DC-8 series 63 – je posledný variant tejto série, ktorá sa začala používať v júni 1968. Bola to kombinácia dlhého trupu z verzie -61 a aerodynamických zdokonalení, zvýšenej palivovej kapacity, a motora JT3D-7 zo -62. Max. vzletová hmotnosť je 159 ton a dolet je 7 600 km. Bolo vyrobených 107 kusov a zhruba polovica bola určená pre prevážanie nákladu.
    • Prvý let – 10. apríla 1967
    • FAA certifikácia – 30. júna 1967
    • Prvá dodávka – 15. júla 1967 (KLM)
    • Uvedenie do prevádzky – 27. júla 1967 (KLM)
    • Posledná dodávka – máj 1972 (Scandinavian Airlines System (SAS))
Douglas DC-8-73(F) spoločnosti Air Canada Cargo pristáva na letisku v Zürichu, máj 1985

Séria Super 70[upraviť | upraviť zdroj]

  • DC-8 series 72, 73 – boli priamočiarymi nástupníkmi -62, -63, motory JT3D boli nahradené dvojprúdovými motormi CFM56-2 s ťahom 22,144 lbf (98,5 kN).
  • DC-8 series 71 – dosiahlo to isté, ale vyžadovalo podstatne viac modifikácií pretože -61 nemalo upravené krídla a premiestnené motory ako -62, -63. Max. vzletová hmotnosť bola rovnaká, ale bolo tu zmenšené užitočné zaťaženie, pretože motory boli trochu ťažšie.
  • Všetky 3 modely boli certifikované v roku 1982.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

DC-8 3-view.jpg

Verzie DC-8-32 DC-8-51 DC-8-54JT (-54CF) DC-8-61 DC-8-63CF
Posádka Traja
Užitočné zaťaženie 176 cestujúcich (economy)
124 cestujúcich (mixed)
144–179 cestujúcich (economy)
132 cestujúcich (mixed)
132 cestujúcich (mixed)
155–189 cestujúcich (economy)
8 paliet pre náklad + 63 cestujúcich (economy)
13 paliet pre náklad
200–212 cestujúcich (mixed)
251–269 cestujúcich (economy)
251–269 cestujúcich (economy)
200–212 cestujúcich (mixed)
Celková dĺžka 45,87 m 57,10 m
Rozpätie 43,41 m 45,24 m
Celková výška 13,21 m 13,11 m
Plocha krídel 257,4 m² 271,9 m²
Maximálna vzletová/pristávacia hmotnosť 140 600 kg 90 500 kg 108 862 kg 124 738 kg
Maximálna celková hmotnosť 140 614 kg 125 191 kg 142 882 kg 147 418 kg 161 025 kg
Pohonná jednotka (4×) prúdový motor Pratt & Whitney JT4A-9,
každý s ťahom 74,7 kN
dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-1 alebo JT3D-3,
každý s ťahom 75,61/80,06 kN
dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-3B,
každý s ťahom 80,06 kN
dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-7,
každý s ťahom 84,51 kN
Maximálna cestovná rýchlosť 946 km/h 954 km/h 935 km/h 959 km/h
Dolet (prázdneho lietadla) 10 103 km 8 171 km 12 139 km 9 408 km 11 278 km
Cestovná výška letu 10 668 m 10 850 m
Kapacita paliva 88 579 litrov 91 891 litrov
Počet vyrobených kusov 43 30 15 78 53

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Douglas DC-8 na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]