Douglas DC-8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:12, 5. január 2011, ktorú vytvoril Andrej-airliner (diskusia | príspevky) (odstránenie šablóny "letecký výhonok")
DC-8

Douglas DC-8-63 od spoločnosti SAS pristáva na letisku v Zürichu, apríl 1976
Typdopravné lietadlo
VýrobcaDouglas Aircraft Company
McDonnell Douglas
Prvý let30. mája 1958
Zavedenýseptember 1959 (United Airlines a Delta Air Lines)
Charakterv prevádzke už len ako VIP a cargo
Hlavný používateľAir Transport International
Astar Air Cargo
Johnsons Air
Výroba19581972
Vyrobených556

Douglas DC-8 je štvormotorové prúdové dopravné lietadlo. Išlo o prvé prúdové lietadlo od spoločnosti Douglas Aircraft. Výroba prebiehala v rokoch 19581972; vyrobilo sa 556 kusov lietadiel tohto typu. Hlavnými používateľmi sú dnes Air Transport International, Astar Air Cargo a Johnsons Air.

Varianty

Rané modely

  • DC-8 Series 10 – maximálna hmotnosť stúpla zo 120 ton na 123 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8A ale po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
  • DC-8 series 20 – vysokovýkonné prúdové motory Pratt & Whitney JT4A-3 s ťahom 15,916 lbf (70,8 kN) zvýšili max. hmotnosť na 125 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8B, po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
  • DC-8 Series 31 – Určený pre medzikontinentálne lety, s motormi JT4A-9 s ťahom 16,906 lbf (75,2 kN) stúpla max. hmotnosť na 136 ton.
Douglas DC-8-32 od spoločnosti Overseas National Airways na letisku v Zürichu, júl 1975
  • DC-8 series 32 – bol podobný, ale max. hmotnosť stúpla na 140 ton.
  • DC-8 series 33 – má prúdové motory JT4A-11 s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Vztlakové klapky povoľovali uhol 1,5 stupňa čím sa zvýšila efektivita letu. Ďalej malo zosilnený podvozok a max. hmotnosť 143 ton.
  • DC-8 series 40 – boli veľmi podobné ako series 30, ale mali výkonnejšie dvojprúdové motory Rolls-Royce Conway s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Pre vyššiu efektivitu letu – menej hluku a menej spalín. Síce boli série 40 dobré, predalo sa ich málo.
  • DC-8 series 41 a 42 – max. hmotnosť bola 140 alebo 143 ton.
  • DC-8 series 43 – nový dizajn krídel zvýšil dolet o 8 percent, max. hmotnosť o 3 tony a priemernú rýchlosť o 10 uzlov (19 km/h).
  • DC-8 series 50 – Veľa starších strojov bolo prestavaných na tento štandard.
  • DC-8 series 51, 52, 53 – všetky mali motory JT3D-1 s ťahom 17,108 lbf (76,1 kN) alebo JT3D-3B s ťahom 18,120 lbf (80,6 kN) s rôznymi max. hmotnosťami: 126, 138 a 142 ton.
  • DC-8 series 55 – opäť motor JT3D-3B z max. hmotnosťou 147 ton.
  • DC-8 Jet Trader – Douglas vyrobil novú nákladnú verziu DC-8 založenú na series 50.

Séria Super 60

Douglas DC-8-61 od spoločnosti Air Canada na letisku Montreal-Pierre Elliott Trudeau
  • DC-8 series 61 – bolo navrhnuté s veľkou kapacitou a stredným doletom. Malo rovnaké krídla a konštrukciu ako series 53 a zmenšený dolet pre zvýšenie kapacity. Celkom bolo predaných 88 kusov.
    • Prvý let – 14. marca 1966
    • FAA certifikácia – 2. septembra 1966
    • Prvá dodávka – 26. januára 1967 (United Airlines)
    • Uvedenie do prevádzky – 25. februára 1967 (United Airlines)
Douglas DC-8-62 od spoločnosti Scandinavian Airlines System (SAS) pristáva na letisku v Zürichu, apríl 1978
  • DC-8 series 62 – motor JT3D-7 s ďalšími zmenami zvýšil aj dolet. Max. hmotnosť je 151 ton, kapacita 159 pasažierov a dolet 9 600 km.
  • DC-8 series 63 – je posledný variant tejto série, ktorá sa začala používať v júni 1968. Bola to kombinácia dlhého trupu z verzie -61 a aerodynamických zdokonalení, zvýšenej palivovej kapacity, a motora JT3D-7 zo -62. Max. vzletová hmotnosť je 159 ton a dolet je 7 600 km. Bolo vyrobených 107 kusov a zhruba polovica bola určená pre prevážanie nákladu.
    • Prvý let – 10. apríla 1967
    • FAA certifikácia – 30. júna 1967
    • Prvá dodávka – 15. júla 1967 (KLM)
    • Uvedenie do prevádzky – 27. júla 1967 (KLM)
    • Posledná dodávka – máj 1972 (Scandinavian Airlines System (SAS))
Douglas DC-8-73(F) od spoločnosti Air Canada Cargo pristáva na letisku v Zürichu, máj 1985

Séria Super 70

  • DC-8 series 72, 73 – boli priamočiarymi nástupníkmi -62, -63, motory JT3D boli nahradené dvojprúdovými motormi CFM56-2 s ťahom 22,144 lbf (98,5 kN).
  • DC-8 series 71 – dosiahlo to isté, ale vyžadovalo podstatne viac modifikácií pretože -61 nemalo upravené krídla a premiestnené motory ako -62, -63. Max. vzletová hmotnosť bola rovnaká, ale bolo tu zmenšené užitočné zaťaženie, pretože motory boli trochu ťažšie.
  • Všetky 3 modely boli certifikované v roku 1982.


Špecifikácie

DC-8-32 DC-8-63CF
Posádka Tri
Cestujúci 176 (economy)
124 (mixed)
259 (economy)
180 (mixed)
Celková dĺžka 45,87 m 57,10 m
Rozpätie 43,41 m 45,24 m
Celková výška 13,21 m 13,11 m
Šírka trupu 3,73 m
Plocha krídel 257,4 m² 271,9 m²
Prevádzková hmotnosť prázdneho lietadla 60 800 kg 66 360 kg
Maximálna vzletová hmotnosť 140 600 kg 161 000 kg
Pohonná jednotka (4×) prúdový motor Pratt & Whitney JT4A-9,
každý s ťahom 74,7 kN
dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-7,
každý s ťahom 84,5 kN
Maximálna cestovná rýchlosť 946 km/h 959 km/h
Dolet s max. zaťažením 7 410 km 3 445 km
Plošné zaťaženie 546,2 kg/m² 592,2 kg/m²
Pomer ťah/hmotnosť 0,217 0,21 (odvodený)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Douglas DC-8 na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Douglas DC-8