Dragon (kozmická loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kozmická loď Dragon
COTS2 Dragon is berthed.jpg
Nákladná kozmická loď Dragon pri pripájaní k ISS
Popis
Výrobca: SpaceX, USA
Úloha: Transportné a dopravné lety na obežnú dráhu Zeme
Posádka: až 7 astronautov alebo 3 000 kg nákladu
Parametre
Dĺžka kabíny 3,1 m
Dĺžka nákl. priestoru 2,7 m
Celková dĺžka lode 5,66 m
Priemer lode 3,66 m
Pretlakový priestor 10 m3
Nepretlakový priestor 14 m3
Hmotnosť - prázdna 4 200 kg
Hmotnosť nákladu 3 310 kg
Hmotnosť - pri štarte 7 510 kg
Výdrž na dráhe 7 dní

Dragon je názov komerčnej kozmickej lode, vyvinutej súkromnou spoločnosťou SpaceX s podporou NASA v rámci programu COTS. Prvý skúšobný let lodi Dragon prebehol 8. decembra 2010. Bolo to prvýkrát, čo sa kozmická loď vyvinutá súkromnou spoločnosťou úspešne dostala na obežnú dráhu a potom sa vrátila späť na Zem.

Kontrakt COTS[upraviť | upraviť zdroj]

V súťaži vypísanej v rámci programu COTS (Commercial Orbital Transportation Services) bola v roku 2006 vybraná spoločnosť SpaceX, aby vyvinula kozmické plavidlo pre dopravu nákladu a výhľadovo i ľudských posádok na nízku obežnú dráhu Zeme, najmä k stanici ISS. V rámci prideleného kontraktu v hodnote minimálne 278 mil USD je spoločnosť zaviazaná k vývoju plavidla a prevedeniu 3 demonštračných letov lode. Na vynášanie lodi Dragon vyvinula SpaceX svoju vlastnú kozmickú raketu Falcon 9. Dôvodom na vypísanie COTS bolo ukončenie prevádzky kozmického raketoplánu v roku 2011 a potreba rozšírenia prepravných kapacít na nízku obežnú dráhu Zeme ešte pred prvým pilotovaným letom lode Orion organizácie NASA.

Konštrukcia lode[upraviť | upraviť zdroj]

Dragon s raketou Falcon 9 pri teste

Ide o loď klasickej koncepcie s návratovým modulom umožňujúcu balistický alebo riadený návrat s využitím mierneho vztlaku telesa. Vnútri lode je hermetický priestor s objemom 10 m3 pre max. 3 310 kg nákladu. Okrem toho je do budúcna plánované využitie lodi aj v pilotovanom režime, keď bude možné do kabíny usadiť až 7 astronautov. Súčasťou návratu kabíny je väčšina technologických systémov lode, ako je 18 korekčných raketových motorov Draco s ťahom 400 N, avionika, napájací systém, nádrže pohonných hmôt atď. Na špici lode bude umiestnený novo vyvíjaný spojovací uzol LIDS. Ten je pri štarte lodi prekrytý aerodynamickým krytom. Pri letoch s ľudskou posádkou potom bude tento kryt doplnený o záchranný raketový systém LES, podobný, aký je použitý u lodí Sojuz. Dĺžka kabíny je 3,1 m, s krytom 4,5 m. Maximálny priemer je 3,66 m.

Okrem vlastnej návratovej kabíny bude súčasťou lode valcová nadstavba, u ktorej nie je predpokladaný spätný návrat na Zem. K tejto nadstavbe bude pripojený pár solárnych panelov a vo vnútri nadstavby bude priestor pre umiestnenie ďalšieho nákladu o objeme až 14 m3.

V nákladnom variante bude celková dĺžka lode vrátane krytu spojovacieho uzla okolo 7,5 m, maximálny priemer 3,66 m a celková hmotnosť okolo 8 ton. Z toho hmotnosť prázdnej lode je 4 200 kg, pohonné hmoty 1 230 kg, náklad vo vnútri kabíny 1 700 kg a náklad v externej nadstavbe až 850 kg.

Loď je vybavená tepelným štítom z materiálu PICA-X (phenolic impregnated carbon ablator), ktorý je dimenzovaný pre návrat lode z oblastí Mesiaca a Marsu.

Vlastné pristátie je zabezpečené sústavou dvoch výťažných a troch hlavných padákov. Výťažné padáky, vypúšťané vo výške cca 13 km, slúžia k spomaleniu a stabilizácii pádu. Hlavné padáky s priemerom 35 m sa otvárajú vo výške 3 km a zabezpečia mäkké pristátie rýchlosťou 5 - 5,5 m / s. Bezpečné dosadnutie je zaistené aj pri zlyhaní jedného z hlavných padákov.

Harmonogram letov[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam obsahuje nielen uskutočnené lety, ale aj pripravované a ohlásené. Všetky NASA komerčné zásobovacie misie NASA sú naplánované na štart z vesmírneho komplexu leteckej základne na myse Canaveral. Dátumy a časy štartov sú podľa Koordinovaného svetového času (UTC).

Názov misie Štart (UTC) Popis a poznámky Stav Misie
SpX-C1 (COTS 1), skúšobný let 8. december 2010[1] Prvá testovacia misia Dragonu, druhý štart Falconu 9, 3-hodinový bezpilotný let s testom všetkých kľúčových systémov lode a návratom na Zem Úspešná[2]
SpX-C2+ (COTS 2), demo 2/3 22. mája 2012[3] Prvá „ostrá“ misia Dragonu, 3-denný bezpilotný let k stanici ISS, vrátane pripojenia (25. máj) Úspešná[4]
Nasa COTS SpX-1 8. októbra 2012[5][6][7] Prvá zásobovacia misia pre NASA. Raketa Falcon 9 mala menšie problémy s motorom počas štartu, ale bola schopná dopraviť modul na obežnú dráhu.[8] Druhotný náklad však nedosiahol správnu dráhu.[9] Úspešná; anomália pri štarte[10]
SpaceX CRS-2 (SpX-2) 1. marca 2013[11][12] Prvý štart modulu Dragon s použitím zadnej sekcie pre dopravu nákladu.[13] Štart bol úspešný, ale vyskytla sa anomália na urýchľovačoch krátko po štarte. Ich funkcia bola neskôr obnovená a vykonané korekcie pre orbitálnu dráhu,[11] ale stretnutie s ISS bolo oneskorené oproti plánu o jeden deň. Spojenie s modulom Harmony na ISS bolo úspešné.[14][15] Dragon napokon úspešne pristál na morskej hladine v Tichom oceáne 26. marca.[16] Úspešná; anomália nosnej rakety[11]
SpaceX CRS-3 18. apríla 2014[17] [18] Prvý štart pozmeneného dizajnu modulu Dragon: vonkajší tvar zostal rovnaký, zmenená bola avionika a nákladový priestor pre inštaláciu väčšej plochy solárnych panelov kvôli lepšiemu zásobovaniu elektrinou prepravovaný náklad, vyžadujúci prísun energie, napríklad mraziaci systém GLACIER a MERLIN pre transport kritického vedeckého nákladu.[19] Preplánované na 18. apríla kvôli úniku hélia. Úspešná; V prevádzke[20]
DragonRider únikový test Jar 2014[21] Únikový test na plošine
SpaceX CRS-4 6. júna 2014[22][23][24]
DragonRider únikový test Leto 2014 letový únikový test; nie skôr ako v apríli 2014[25]
SpaceX CRS-5 12. septembra 2014[26][27] Zásobovanie ISS
SpaceX CRS-6 5. decembra 2014[28] Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2014)[29]
SpaceX CRS-7 Bude oznámené Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2014)[29]
SpaceX CRS-8 2015[30] Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2015)[29], dopraví Nafukovací modul Bigelow (BEAM) v nepretlakovanom prepravnom priestore.[30]
DragonLab-1 2016[31]
SpX CRS-9 Bude oznámené Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2015)[29]
SpX CRS-10 Bude oznámené Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2015)[29]
SpX CRS-11 Bude oznámené Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2015)[29]
SpX CRS-12 Bude oznámené Doprava konštrukcie na štartovaciu rampu v pláne (2015)[29]
DragonLab-2 2018[31]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SpaceX Launches Success with Falcon 9/Dragon Flight. NASA: (9 December 2010). prístup: 11 April 2012.
  2. Bates, Daniel (9 December 2010). Mission accomplished! SpaceX Dragon becomes the first privately funded spaceship launched into orbit and guided back to Earth. Daily Mail. prístup: 9 December 2010.
  3. SpaceX Launches Private Capsule on Historic Trip to Space Station. Space.com: (22 May 2012).
  4. Splashdown for SpaceX Dragon spacecraft. BBC: (31 May 2012).
  5. Falcon 9 undergoes pad rehearsal for October launch. Spaceflight Now: (31 August 2012). prístup: 12 September 2012.
  6. Worldwide Launch Schedule. Spaceflight Now: (7 September 2012). prístup: 12 September 2012.
  7. Private Spacecraft to Launch Space Station Cargo On Oct. 7. LiveScience: (25 September 2012).
  8. Liftoff! SpaceX Dragon Launches 1st Private Space Station Cargo Mission. Space.com: (8 October 2012 (UTC)).
  9. Falcon 9 Drops Orbcomm Satellite in Wrong Orbit. Aviation Week. (8 October 2012). prístup: 9 October 2012.
  10. "SpaceX capsule returns with safe landing in Pacific", BBC, 28 October 2012. z 23 December 2012.
  11. a b c Dragon Spacecraft Glitch Was 'Frightening,' SpaceX Chief Elon Musk Says. Space.com: (1 March 2013). prístup: 2 March 2013.
  12. Dragon Mission Report. Spaceflight Now. prístup: 15 November 2012.
  13. Bergin, Chris (19 October 2012). Dragon enjoying ISS stay, despite minor issues – Falcon 9 investigation begins. NASASpaceflight.com. prístup: 21 October 2012.
  14. NASA says SpaceX Dragon is safe to dock with the International Space Station on Sunday. The Verge: (2 March 2013). prístup: 2 March 2013.
  15. SpaceX hits snag; Dragon capsule won't dock with space station on schedule. WKMG TV: (1 March 2013). prístup: 1 March 2013.
  16. SpaceX Dragon cargo ship splashes into Pacific. Boston Globe. (26 March 2013). prístup: 28 March 2013.
  17. Range Realigns – SpaceX CRS-3 mission targets April 14. nasaspaceflight.com: (2014-04-04). prístup: 2014-04-04.
  18. CRS-3 Update. http://new.livestream.com.
  19. Broadcast 2212: Special Edition, interview with Gwynne Shotwell (en). (mp3) The Space Show: (2014-03-21). archivované na [1] originál z 2014-03-22 prístup: 2014-03-22.
  20. SpaceX Launch of SpaceX's Dragon CRS-3 Spacecraft on Falcon 9v1.1 Rocket]. SpaceVids.tv: (18 April 2014). prístup: 18 April 2014.
  21. SpaceX progress on Dragon abort test and Raptor engine. NasaSpaceFlight.com. prístup: 27 October 2013.
  22. Lindsey, Clark, "NewSpace flights in 2013", 2013-01-04. z 2013-01-03.
  23. NASA's Consolidated Launch Schedule. NASA: (2013-04-04). prístup: 2013-04-10.
  24. SpaceX Launch Manifest. SpaceX. prístup: 4 January 2013.
  25. Space Act Agreement NO. NNK12MSO2S between NASA and SpaceX For CCiCap. NASA/SpaceX: (24 July 2012). prístup: 4 August 2012.
  26. Lueder, Kathryn (16 February 2012). ISS Commercial Resupply Services. NASA. prístup: 29 June 2012.
  27. Worldwide launch schedule. spaceflightnow.com. prístup: 13 December 2013.
  28. ISS Calendar. Spaceflight101. prístup: 3 February 2014.
  29. a b c d e f g SpaceX Launch Manifest. SpaceX. prístup: 11 April 2012.
  30. a b Lindsey, Clark, "NASA and Bigelow release details of expandable module for ISS", NewSpace Watch, January 16, 2013. z January 24, 2013.
  31. a b Launch Manifest. SpaceX: (3 November 2012). prístup: 3 November 2012.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dragon (kosmická loď) na českej Wikipédii.