Dragon (kozmická loď)

SpaceX Dragon
Nákladná kozmická loď Dragon CRS sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS)
Základné údaje
Výrobca:	SpaceX
Krajina pôvodu:	USA
Úloha:	zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)
Technické špecifikácie
Dĺžka kabíny:	3,1 m
Dĺžka nákl. priestoru:	2,7 m
Celková dĺžka lode:	6,1 m
Priemer lode:	3,7 m
Hermetizovaný priestor:	10 m³
Nehermetizovaný priestor:	14 m³ alebo až 34 m³ (s rozšíreným nákladovým priestorom)
Hmotnosť prázdnej lode:	4 200 kg
Hmotnosť nákladu:	na ISS do 6 000 kg nákladu, ktorý mohol byť buď všetok v hermetizovanom alebo nehermetizovanom priestore, alebo rozložený medzi nimi. Na Zem mohol priviesť 3 500 kg nákladu, čo mohlo predstavovať všetku nehermetizovanú hmotnosť k likvidácii alebo do 3 000 kg hermetizovaného nákladu
Hmotnosť pri štarte:	7 510 kg
Výdrž samostatného letu:	7 dní
Výdrž vo vesmíre:	do 2 rokov

Dragon, známy tiež ako Dragon 1, bola znovupoužiteľná nepilotovaná nákladná kozmická loď, ktorú vyvinula americká súkromná spoločnosť SpaceX s podporou NASA v rámci programu COTS. Prvý skúšobný let lode Dragon sa uskutočnil 8. decembra 2010. Bolo to prvýkrát, čo sa kozmická loď vyvinutá súkromnou spoločnosťou úspešne dostala na obežnú dráhu a potom sa vrátila späť na Zem. V októbri 2012 už plne naložená loď odštartovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Na posledný let k ISS loď odštartovala 7. marca 2020 a o mesiac neskôr úspešne pristála v Tichom oceáne. Nástupcom kozmických lodí Dragon sa stal Dragon 2.

Kontrakt COTS[upraviť | upraviť zdroj]

V súťaži vypísanej v rámci programu Commercial Orbital Transportation Services (COTS) bola v roku 2006 vybraná spoločnosť SpaceX, aby vyvinula kozmické plavidlo pre dopravu nákladu a výhľadovo aj ľudských posádok na nízku obežnú dráhu Zeme, najmä k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V rámci prideleného kontraktu v hodnote minimálne 278 miliónov USD bola spoločnosť zaviazaná k vývoju plavidla a prevedeniu troch demonštračných letov lode. Na vynášanie lode Dragon vyvinula SpaceX svoju vlastnú nosnú raketu Falcon 9. Dôvodom na vypísanie COTS bolo ukončenie prevádzky kozmického raketoplánu v roku 2011 a potreba rozšírenia prepravných kapacít na nízku obežnú dráhu Zeme ešte pred prvým pilotovaným letom lode Orion organizácie NASA.

Konštrukcia lode[upraviť | upraviť zdroj]

Išlo o loď klasickej koncepcie s návratovým modulom umožňujúcim balistický alebo riadený návrat s využitím mierneho vztlaku telesa. Vnútri lode bol hermetický priestor s objemom 10 m³ pre max. 3 310 kg nákladu. Súčasťou návratového modulu bola väčšina technologických systémov lode, ako je 18 korekčných raketových motorov Draco s ťahom 400 N, avionika, napájací systém, nádrže pohonných hmôt atď. Na špici lode bol umiestnený spojovací uzol CBM. Ten bol pri štarte lode prekrytý aerodynamickým krytom. Dĺžka kabíny bola 3,1 m, s krytom 4,5 m. Maximálny priemer bol 3,7 m.

Okrem vlastnej návratovej kabíny bola súčasťou lode valcová nadstavba (trunk), u ktorej sa nepredpokladal spätný návrat na Zem. K tejto nadstavbe bol pripojený pár solárnych panelov a vo vnútri nadstavby bol priestor pre umiestnenie ďalšieho nákladu s objemom 14 m³ alebo až 34 m³ s rozšíreným trunkom.

Celková dĺžka lode vrátane krytu spojovacieho uzla bola okolo 7,5 m, maximálny priemer 3,7 m a celková hmotnosť okolo 8 ton. Z toho hmotnosť prázdnej lode predstavovala 4 200 kg, pohonné hmoty 1 230 kg, náklad vo vnútri kabíny 1 700 kg a náklad v trunku až 850 kg.

Loď bola vybavená tepelným štítom z materiálu PICA-X (phenolic impregnated carbon ablator), ktorý bol dimenzovaný pre návrat lode z oblastí Mesiaca a Marsu.

Vlastné pristátie bolo zabezpečené sústavou dvoch výťažných a troch hlavných padákov. Výťažné padáky, vypúšťané vo výške približne 13 km, slúžili k spomaleniu a stabilizácii pádu. Hlavné padáky s priemerom 35 m sa otvárali vo výške 3 km a zabezpečovali mäkké pristátie rýchlosťou 5 až 5,5 m/s. Bezpečné dosadnutie bolo zaistené aj pri zlyhaní jedného z hlavných padákov.

Harmonogram letov[upraviť | upraviť zdroj]

Misia	Číslo lode^{[pozn. 1]}	Dátum štartu	Nosič/ ID stupňa^{[pozn. 2]}	Štartovací komplex	Hmotnosť nákladu	Dátum pristátia	Stav misie	Poznámky
SpaceX COTS Demo Flight 1	C101	8. december 2010, 15:43 UTC	F9 v1.0 B0004	CCAFS SLC-40	Neznáma	8. december 2010, 19:02 UTC	Úspešná	Prvý orbitálny kozmický let lode Dragon. Išlo o trojhodinový skúšobný let s testom všetkých dôležitých systémov lode a návratom na Zem.
Dragon C2+	C102	22. máj 2012, 07:44:38 UTC	F9 v1.0 B0005	CCAFS SLC-40	525 kg	31. máj 2012, 15:42 UTC	Úspešná	Druhý skúšobný let lode Dragon, pri ktorom sa uskutočnil nácvik automatických stretávacích manévrov spojenia s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
SpaceX CRS-1	C103	8. október 2012, 00:34:07 UTC	F9 v1.0 B0006	CCAFS SLC-40	400 kg	28. október 2012, 19:22 UTC	Úspešná	Prvý zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-2	C104	1. marec 2013, 15:10 UTC	F9 v1.0 B0007	CCAFS SLC-40	898 kg	26. marec 2013, 16:34 UTC	Úspešná	Druhý zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-3	C105	18. apríl 2014, 19:25:21 UTC	F9 v1.1 B10**	CCAFS SLC-40	2 296 kg	18. máj 2014, 19:05 UTC	Úspešná	Tretí zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-4	C106.1	21. september 2014, 05:52:03 UTC	F9 v1.1 B1010	CCAFS SLC-40	2 216 kg	25. október 2014, 19:39 UTC	Úspešná	Štvrtý zásobovací let k ISS. Súčasťou nákladu bolo aj 20 laboratórnych myší.
SpaceX CRS-5	C107	10. január 2015, 09:47:10 UTC	F9 v1.1 B1012	CCAFS SLC-40	2 395 kg	11. február 2015, 00:44 UTC	Úspešná	Piaty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-6	C108.1	14. apríl 2015, 20:10:41 UTC	F9 v1.1 B1015	CCAFS SLC-40	2 015 kg	21. máj 2015, 16:42 UTC	Úspešná	Šiesty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-7	C109	28. jún 2015, 14:21:11 UTC	F9 v1.1 B1018	CCAFS SLC-40	1 952 kg	28. jún 2015, 14:23:30 UTC (zničený)	Zlyhala	Mal to byť siedmy zásobovací let k ISS, ale raketa explodovala 139 sekúnd po štarte. Loď Dragon nebola zničená v dôsledku explózie, osudným sa jej stal až dopad na hladinu Atlantického oceánu. Elon Musk sa následne nechal počuť, že keby boli palubné počítače kapsule vhodne naprogramované, tak by loď pomocou svojich padákov dopad úspešne prežila.
SpaceX CRS-8	C110.1	8. apríl 2016, 20:43:00 UTC	F9 FT Block 2 B1021.1	CCAFS SLC-40	3 136 kg	11. máj 2016, 18:31 UTC	Úspešná	Ôsmy zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom priestore lode Dragon bol vynesený aj experimentálny obytný modul BEAM spoločnosti Bigelow Aerospace.
SpaceX CRS-9	C111.1	18. júl 2016, 04:44 UTC	F9 FT Block 2 B1025.1	CCAFS SLC-40	2 257 kg	26. august 2016, 15:47 UTC	Úspešná	Deviaty zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom nákladnom priestore loď niesla dokovací adaptér IDA-2 pre modul Harmony na ISS.
SpaceX CRS-10	C112.1	19. február 2017, 14:39:00 UTC	F9 FT Block 3 B1031.1	KSC LC-39A	2 490 kg	19. marec 2017, 14:46 UTC	Úspešná	Desiaty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-11	C106.2 ♺	3. jún 2017, 21:07:38 UTC	F9 FT Block 3 B1035.1	KSC LC-39A	2 708 kg	3. júl 2017, 12:12 UTC	Úspešná	Jedenásty zásobovací let k ISS. Bolo to prvýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon.
SpaceX CRS-12	C113.1	14. august 2017, 16:31:37 UTC	F9 Block 4 B1039.1	KSC LC-39A	2 910 kg	17. september 2017, 14:14 UTC	Úspešná	Dvanásty zásobovací let k ISS. Vzhľadom na úspech letu znovupoužitej lode Dragon pri misii SpaceX CRS-11, išlo o poslednú misiu, pri ktorej bol použitý nový kus lode Dragon.
SpaceX CRS-13	C108.2 ♺	15. december 2017, 15:36:09 UTC	F9 FT Block 3 ♺ B1035.2	CCAFS SLC-40	2 205 kg	13. január 2018, 15:37 UTC	Úspešná	Trinásty zásobovací let k ISS. Bolo to druhýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon a zároveň prvýkrát, kedy bol pri lete v rámci CRS použitý už letený prvý stupeň.
SpaceX CRS-14	C110.2 ♺	2. apríl 2018, 20:30:38 UTC	F9 Block 4 ♺ B1039.2	CCAFS SLC-40	2 647 kg	5. máj 2018, 19:03 UTC	Úspešná	Štrnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-15	C111.2 ♺	29. jún 2018, 09:42:41 UTC	F9 Block 4/5 ♺ B1045.2	CCAFS SLC-40	2 697 kg	3. august 2018, 22:17 UTC	Úspešná	Pätnásty zásobovací let k ISS. V hermetizovanej časti lode Dragon bol umiestnený aj robot CIMON, ktorý sa podľa Airbusu stal prvým robotom s umelou inteligenciou vo vesmíre.
SpaceX CRS-16	C112.2 ♺	5. december 2018, 18:16:16 UTC	F9 Block 5 B1050.1	CCAFS SLC-40	2 573 kg	14. január 2019, 05:12 UTC	Úspešná	Šestnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-17	C113.2 ♺	4. máj 2019, 06:48 UTC	F9 Block 5 B1056.1	CCAFS SLC-40	2 482 kg	3. jún 2019, 21:52 UTC	Úspešná	Sedemnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-18	C108.3 ♺	25. júl 2019, 22:01:56 UTC	F9 Block 5 ♺ B1056.2	CCAFS SLC-40	2 312 kg	27. august 2019, 20:20 UTC	Úspešná	Osemnásty zásobovací let k ISS. Išlo o prvý let s už dvakrát použitou loďou Dragon.
SpaceX CRS-19	C106.3 ♺	5. december 2019, 17:29:24 UTC	F9 Block 5 B1059.1	CCAFS SLC-40	2 617 kg	7. január 2020, 15:41 UTC	Úspešná	Devätnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-20	C112.3 ♺	7. marec 2020, 04:50:31 UTC	F9 Block 5 ♺ B1059.2	CCAFS SLC-40	1 977 kg	7. apríl 2020, 18:50 UTC	Úspešná	Dvadsiaty a zároveň posledný zásobovací let Dragonu prvej generácie k ISS. Od misie CRS-21 začala tieto lety zabezpečovať modernejšia nákladná verzia Cargo Dragon.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Pokiaľ bola kozmická loď znovupoužitá, tak je za číslom lode aj číslo označujúce, po koľkýkrát bola loď použitá.
↑ Pokiaľ stupeň aspoň raz úspešne pristál, tak je za číslom stupňa aj číslo označujúce, po koľkýkrát bol stupeň použitý. Symbol ♺ značí znovupoužitie prvého stupňa Falconu alebo kozmickej lode Dragon.