Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Bodruzal cerkov 1658 ZeliPVL.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv
Identifikačné č. 1273
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2008  (32. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area) je názov súboru ôsmich kultúrno-historických pamiatok, od roku 2008 zapísaného do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.[1]

Ide o komplex dokumentujúci hodnotné a trvalé dedičstvo, ktoré má súčasný človek možnosť spoznávať prostredníctvom odkazu prostého vidieckeho ľudu a anonymných staviteľov. Komplex je zosobnením životnej skúsenosti, získanej v bezprostrednom súžití s prírodou, aj múdrosti nazbieranej po stáročia a odovzdávanej z generácie na generáciu.

Základná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko je krajinou, kde sa odnepamäti stretali, spolu žili a vzájomne sa ovplyvňovali rôzne etnické skupiny s rôznymi kultúrnymi tradíciami a rôznou náboženskou orientáciou. Spoločne tvorili jedinečný kultúrny fenomén multietnickej a multikonfesionálnej symbiózy.

Architektúru severného a severovýchodného Slovenska charakterizujú o.i. stavby vybudované s využitím najdostupnejšieho stavebného materiálu - dreva. Typickými reprezentantmi drevených stavieb sú kostoly. Spomedzi množstva drevených sakrálnych stavieb na tomto území bolo osem kostolov vybratých a doporučených na zápis do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Pri výbere bol okrem umelecko-historického hľadiska braný zreteľ na to, aby v súbore boli zastúpené kostoly všetkých troch najrozšírenejších náboženských konfesií na Slovensku. Tak boli do výberu zaradené dva rímskokatolícke, tri evanjelické a tri gréckokatolícke kostoly.

Vybrané kostoly boli postavené v období 16. - 18. storočia (slohovo teda predstavujú barokové stavby s využitím gotických i renesančných stavebných prvkov). Svojimi vlastnosťami predstavujú ukážkové príklady miestnej náboženskej architektúry. Kostoly, postavené väčšinou v izolovaných obciach, sú typologicky symbiózou latinského a byzatského stavebného štýlu s využitím tradičných domácich stavebných postupov. V ich prevedení však nájdeme rozdiely tak v pôdorysoch ako aj vo vonkajšom vzhľade či vybavení interiéru, ilustrujúc tak odlišnosti v náboženských tradíciách a zvyklostiach jednotlivých vierovyznaní.

Drevené kostoly v horskom prostredí slovenských Karpát o.i. dokumentujú spolužitie príslušníkov rôznych náboženských vyznaní na pomerne malom geografickom území.

Z konfesného pohľadu významný podiel predstavujú kostolíky východného obradu. Územie predovšetkým východného a severovýchodného Slovenska bolo v historickom vývoji „zasiahnuté“ vplyvom Byzantskej a neskôr ruskej ríše čo sa odrazilo aj na podiele veriach hlásiacich sa k východným cirkvám. Ich kostoly - cerkvy - svojou typológiou a vybavením zachovávajú pravoslávne a gréckokatolícke náboženské tradície.

Drevené kostoly na Slovensku predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej sakrálnej architektúry. Ich vzhľad, konštrukcia a ľudovými umelcami vytvorená výzdoba vychádzajú z miestnych stavebných a umeleckých tradícií, čiastočne ovplyvnených profesionálnymi architektonickými konceptmi.

Kostolíky svojím výzorom vhodne zasadené do pôvodného prírodného prostredia tvoria neodmysliteľnú kulisu miestnej krajiny. Sú veľmi dobre zachované a dodnes sú živými svätostánkami. Vďaka starostlivosti, ktorú im spoločnosť venuje, sú ich využitie a funkčnosť zaistené aj do budúcnosti.

Drevené chrámy z územia Slovenska nie sú jedinými objektami svojho druhu, ktoré sú zaradené do svetového dedičstva. Sú súčasťou tzv. sériového zápisu, podľa ktorého zapísané pamiatky dokumentujú jedinečné, inde neopakovateľné riešenie či výnimočné stavebné stvárnenie. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva sa okrem nášho súboru dostali drevené chrámy z územia Nórska, Fínska, Poľska, Rumunska, Ruska a Ukrajiny. Každý z týchto súborov dokumentuje inú kultúrnu tradíciu - s iným priestorovým a výtvarným poňatím, s odlišným charakterom výzdoby či na inom konštrukčnom princípe.

Významným predpokladom, na základe ktorého boli slovenské drevené kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO bol ten, že každý z nich spĺňal požadované podmienky jedinečnosti v zmysle Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a podľa desaťbodovej škály napĺňal dve dôležité kritériá:

  • (iii) byť jedinečným alebo aspoň výnimočným svedectvom kultúrnej tradície alebo civilizácie, ktorá stále žije, alebo už vymrela
  • (iv) byť výnimočným príkladom budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorý ilustruje významnú etapu v ľudskej histórii

Zoznam kostolov[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha drevených kostolov na mape Slovenska

rímskokatolícke[upraviť | upraviť zdroj]

evanjelické[upraviť | upraviť zdroj]

gréckokatolícke[upraviť | upraviť zdroj]


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevené kostoly na stránke UNESCO
  • M. Dudáš, I. Gojdič, M. Šukajlová, Kultúrne krásy Slovenska - Drevené kostoly, Dajama, Bratislava, 2007, ISBN 80-89226-14-0
  • Prospekt Drevené chrámy UNESCO v karpatskom oblúku Slovenska, Ministerstvo kultúry SR, b.r.v.