Drevený krov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Drevený krov
pohľad na krov v kupole Dómu Santa Maria del Fiore

Drevený krov je nosná strešná konštrukcia zväčša malého rozpätia, ktorá sa používa ako nosný prvok pri šikmých strechách a funguje na princípe uzavretých trojuholníkov spevnených vo vrchole[1]. Je zhotovená prevažne z dreva. Prenáša zaťaženie zo strešného plášťa (škridla, šindeľ, plech, ...) a poveternostných vplyvov (vietor, sneh) do nosných múrov. Podľa strešného plášťa a poveternostných vplyvov sú dimenzované jeho nosné prvky.

Krov (napr. na rodinných domoch) je kotvený závitovou tyčou, ktorá vystupuje zo stužujúceho venca na konci nosných múrov. V súčasnosti sa pri výstavbe nových krovov aplikuje na drevené prvky ochranný náter, ktorý chráni drevo pred hmyzom, plesňami a môže plniť aj protipožiarnu funkciu.

Rozdelenie krovov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tvaru[2][upraviť | upraviť zdroj]

  • sedlová strecha, pozostáva z dvoch šikmých rovín, ktoré sa pretínajú na hrebeni strechy a vychádzajú z odkvapov, spravidla dlhších strán pôdorysného obdĺžnika. Na kratších stranách je strecha uzatvorená štítovým múrom,
  • valbová strecha, má odkvapy na všetkých štyroch stranách, je spravidla vytvorená štyrmi plochami, ktoré sa pretínajú v štyroch nárožiach na vodorovnom hrebeni,
  • polovalbová sedlová strecha so skosenými vrcholmi štítu, má z obidvoch strán lichobežníkový štít s malou valbou s odkvapom zvýšeným oproti odkvapom pozdĺžnych strán,
  • manzardová má spravidla zalomené strechy a ich vnútorné priestory. Každá z plôch tejto strechy je tvorená dvomi rovinami nerovnakého sklonu,
  • guľovitá má tvar kopuly, ktorá zastrešuje väčší priestor centrálneho pôdorysu,
  • cibuľovitá, druh vežovej strechy, ktorej prierez je v spodnej časti rozšírený (konvexný), navrchu zúžený (konkávny) a veľakrát prechádza v kužeľ,
  • francúzska, má prierez rovnostranného trojuholníka so 60º sklonom strešných rovín,
  • krížová strecha je prienik dvoch sedlových striech s rovnakou výškou hrebeňa. Nad štvorcom je ohraničená štítmi na všetkých stranách,
  • stanová strecha, má tvar ihlanu nad štvorcom alebo pravidelným polygónom,
  • pultová strecha, je tvorená jedinou strešnou rovinou s odkvapom na jednej strane pôdorysu (v podstate ako keby polovica sedlovej strechy od hrebeňa po odkvap),
  • ihlanová
  • kopulovitá
  • rovná
  • lamelová
  • gotická
  • kužeľovitá
  • valená
  • visutá

Podľa konštrukcie[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevený krov väznicovej sústavy
  • Drevený krov vlašskej sústavy
  • Drevený krov zo skruží
  • Drevený krov krokvovej sústavy
  • Drevený krov hambálkovej sústavy

Drevený krov[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný drevený krov[upraviť | upraviť zdroj]

drevený krov - stojaca stolica: 1 - pomúrnica, 2 - krokva, 3 - väznica, 4 - klieština, 5 - hambálok 6 - stĺpik, 7 - vzpera, 8 - podmúrovka (nosné murivo)

Hlavné prvky:

  • Väzné trámy prenášajú zaťaženie stĺpikov a vzpier. Konce sú uložené v nosných stenách na dištančnej podložke.
  • Stĺpiky podopierajú väznicu krovu.
  • Vzpery vystužujú krov priečne. Sú zapustené do väzných trámov a stĺpikov.
  • Rozpery
  • Väznice sú nesené stĺpikmi a podporujú krokvy.
    • Odkvapová väznica - v blízkosti odkvapu na krátkych stĺpikoch.
    • Stredná väznica - nesená stĺpikmi.
    • Vrcholová väznica - Podopiera krokvy pod hrebeňom.
  • Pomúrnice Osadzujú sa na obvodovú nosnú stenu. Kotvia sa do muriva alebo stužujúceho venca.
  • Krokvy Sú nesené väznicami a pomúrnicami. Pri väznicových sústavách smerujú kolmo na odkvap. Pri starších vlašských sústavách sú krokvy vodorovné.
  • Klieštiny vystužujú priečne. Spájajú krokvy tesne pod strednými väznicami a sú spravidla zdvojené.
  • Pásiky odľahčujú väznice. Sú začapované do väznice a stĺpika.

Novodobý drevený krov[upraviť | upraviť zdroj]

Úsporné konštrukcie sú progresívnejšie v dimenzovaní prierezov jednotlivých prvkov, čím sa výrazne šetrí drevný materiál. Spoje sa robia tak, aby už nedochádzalo k zoslabovaniu prvkov. Nevyskytujú sa väzné trámy.

  • Hambálková sústava je konštrukcia na princípe trojuholníkových rámov. Vzdialenosť medzi rámami je 800 - 1200 mm a veľmi dôležité je tu ich pozdĺžne stuženie. To sa robí doskami uhlopriečne pribitými z vnútornej strany krovu. Pozdĺžne vystuženie podporuje tiež latovanie, ktoré nesie krytinu. Výhodou oproti tradičnému krovu je, že priestor pod "hambálkom" zostáva celkom voľný a dá sa tak lepšie využiť.
  • Lepené konštrukcie sa vyznačujú značnou úsporou dreva, malými prierezmi a veľkou únosnosťou. Prvky nie sú z masívu, ale sú tvorené zlepením niekoľkých drevených vrstiev. Sú o niečo lacnejšie. Môžu sa použiť na zastrešenie väčších rozponov: športových hál, výstavných pavilónov, priemyselných i poľnohospodárskych objektov, ale aj obytných budov.
  • Zbíjaný krov z fošní je konštrukcia, ktorej sklon strešnej roviny je 30°.
  • Úsporné vzpínadlové sústavy šetria drevo oproti krovu väznicovej sústavy až o 1/3. Spotrebuje sa však veľa ocele, lebo sa využívajú oceľové ťahadlá.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968
  2. BOHUSLAV, Syrový. Architektura. Praha : SNTL, 1973. Str. 280 - 281.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]