Droba (hornina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Droba
Usadená hornina
Droba
Spodnokambrické droby z lokality Lochranza v Spojenom kráľovstve
Hlavné minerály ílové minerály, kremeň, živce, muskovit, úlomky hornín
Akcesórie limonit, hematit, illit
Textúra psamitická
Farba (y) sivá, tmavá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Droba je slabo vytriedený pieskovec s obsahom základnej hmoty vyšším ako 15%[1]. Základnú hmotu drôb tvoria väčšinou ílové minerály a silt. Pieskové zrná predstavuje zmes živcov, kremeňa, sľúd a úlomkov hornín (tzv. litických úlomkov).

Slovo droba je odvodené od drobných úlomkov, ktoré tvoria horninu[2]. Nemecký termín grauwacke použil po prvýkrát G. S. O. Lazius v roku 1789 podľa starého baníckeho výrazu z pohoria Harz[3].

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Výbrus živcovej droby. Hore pri rovnobežných nikoloch, dole v skrížených nikoloch. Modré škvrny predstavuje epoxidová hmota použitá pri výrobe výbrusu.

Droby sú považované za textúrne nezrelé horniny. Sú nevytriedené, bežné sú slabo opracované zrná a obsahujú často i zrná obliakov (nad 2 mm v priemere). Piesčité zrná väčšinou tvoria živce (plagioklasy aj ortoklasy), kremeň, muskovit a litické (horninové) úlomky. Horninové úlomky najčastejšie predstavujú rohovce, kryštalické bridlice alebo fragmenty metamorfovaných či vyvretých hornín. Základná hmota, ktorej tvorí 15 – 75% horniny tvoria ílové minerály alebo kremitá, zriedkavo i vápnitá či železitá hmota. Akcesórie často tvorí pyrit, granáty, biotit, chlorit, turmalíny, epidot, apatit, hornblend alebo augit. Hornina má sivú, hnedú, čiernu až žltkastú farbu.

Ak niektorý z minerálov tvorí 5 – 10 % všetkých piesčitých zŕn, môže byť jeho názov použitý ako prídavné meno pred slovom droba (napr. muskovitická droba, muskoviticko-kremitá droba atď.)[4].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Droby najčastejšie vznikajú v morskom prostredí. Tvoria podstatnú časť turbiditov, kde sa striedajú s ílovcami a bridlicami. Niekedy asociujú aj s čiernymi bridlicami. Turbiditné prúdy prinášajú z šelfu pri silných búrkach alebo zemetraseniach rôznorodý materiál – piesok, silt, íl ale aj štrk. Všetok tento siliciklastický materiál môže tvoriť droby. Droby sa usadzujú vo vzdialenejších častiach turbiditných vejárov, často v nich pozorovať gradačné zvrstvenie, ojedinele aj schránky plytkovodných organizmov, ktoré turbiditný prúd strhol z okraja šelfu[5].

Droby sú časté v oblastiach vulkanických oblúkov, alebo území kde zvetrávajú bázické vulkanity. Časté sú na aktívnych kontinentálnych okrajoch (predoblúkové, vnútrooblúkové aj zaoblúkové panvy). Zvetrávaním bázických hornín vznikajú horniny s prevahou ílov, takéto droby potom obsahujú iba nepatrnú prímes kremeňa[6].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú časté v karbónskych horninách gemerika, veporika aj hronika[5]. Bežné sú tiež v paleogénnych sedimentoch flyšového pásma.

V Česku sú známe z proterozoických sedimentov barrandienu alebo na Morave a Sliezsku z hornín spodného karbónu tzv. kulmskej fácie. Známe sú i z Alpskej Grauwackenzone[5].

Rozšírené sú napr. aj vo Walese a na juhu Škótska, v Longfordskom masíve v Írsku a Lake District v Anglicku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vozárová, A., 2009: Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
  2. Jedickeová, L., 2003, Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství - Cesty, Praha, 192 s.
  3. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online.
  4. Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.
  5. a b c Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  6. Bjørlykke, K., Jahren, J., 2010, Chapter 4 Sandstones and Sandstone Reservoirs. in Bjørlykke, K., Petroleum Geoscience: From Sedimentary Environments to Rock Physics. Springer, Heidelberg Dordrecht, s. 113 – 140

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]