Dromeosaury
| Dromaeosauridae | |
 Rod Deinonychus. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Dromaeosauridae Matthew a Brown, 1922 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dromeosaury (neformálne dromaeosauridy, lat. Dromaeosauridae) je čeľaď vtákovitých dinosaurov zo skupiny Maniraptora, ktoré obývali takmer celú Zem v období kriedy. Pre zástupcov tejto skupiny sa najmä v anglicky hovoriacich krajinách spopularizoval názov „raptory“. Je pravdepodobné, že práve tieto dinosaury sú najbližšie príbuzní predchodcovi vtákov, podľa niektorých štúdií majú k vtákom dokonca bližšie ako Archaeopteryx. Primitívne formy, ako Microraptor, žili na stromoch a pravdepodobne dokázali lietať.
Znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Dromeosaury predstavovali malé až veľmi veľké (maximálne zrejme až 12 metrov dlhé) ľahšie stavané dravce pripomínajúce v mnohých smeroch vtáky. Vyspelé druhy sa vyznačovali dynamickou stavbou tela, dlhým meravým chvostom slúžiacim na udržovanie rovnováhy a tiež nadmerne veľkým otáčavým pazúrom na oboch chodidlách. Tento pazúr, ktorý počas chôdze držali nad zemou, aby sa neotupil, mali v pomere k telu väčší než príbuzní z čeľade Troodontidae.
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Dromaeosauridae je čeľaďou skupiny Deinonychosauria, ktorá patrí medzi najbližších príbuzných dnešných vtákov (Eumaniraptora) v rámci skupiny Maniraptora. Formy príbuzné rodu Microraptor bývajú niekedy z Dromaeosauridae vynímané, a považované len za najbližších príbuzných Dromaeosauridae. Niektoré štúdie zaraďujú do Dromaeosauridae aj najstaršieho známeho vtáka rodu Archaeopteryx.
Čeľaď Dromaeosauridae tvoria pravdepodobne štyri podčeľade:
čeľaď Dromaeosauridae:
- podčeľaď Unenlgangiinae (dromeosaury z južnej pologule, niektoré možno lietali - Rahonavis)
- podčeľaď Microraptorinae (štvorkrídle dromeosaury, niektoré zrejme lietali - Microraptor)
- podčeľaď Velociraptorinae (Velociraptor a najbližší príbuzní)
- podčeľaď Dromeosaurinae (Dromaeosaurus, Deinonychus, Achillobator...)
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Vďaka svojej telesnej stavbe mali dromeosaury všetky predpoklady lovca schopného skoliť aj oveľa väčšiu obeť. Dokázali rýchlo behať, hoci iba na krátke vzdialenosti – viacej im ich pomerne krátke nohy nedovolili. Meravý chvost pomáhal jeho majiteľovi prudko meniť smer behu a udržať si rovnováhu počas ráňania obete na jej chrbte. Otáčavé pazúry slúžili podľa najnovších štúdií najmä ako háky na udržanie sa na koristi, silným kopancom však mohli zľahka spôsobiť vážne zranenia, rovnako ako aj ostrými zubami a pazúrmi predných končatín.
Trúfalosť dromeosaurov dokazuje aj slávny nález dvoch jedincov rodov Velociraptor a Protoceratops, ktoré zahynuli počas vzájomného súboja, pričom ich pozostatky pretrvali v pozícii vzájomného súboja dodnes. Nález viacerých jedincov rodu Deinonychus zase naznačuje, že niektoré dromeosaury lovili vo svorkách aj tonu ťažké bylinožravce (Tenontosaurus).
Zástupcovia[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Medzi najznámejších zástupcov tejto skupiny patrí napríklad Dromaeosaurus albertensis (nájdený v Severnej Amerike), podľa ktorého je celá skupina pomenovaná. Ďalej sem zaraďujeme druhy ako Deinonychus antirrhopus (USA), Velociraptor mongolensis (Mongolsko), ktorého meno je preslávené filmom Jurský park, kde použili jeho rodové meno pre tvora zodpovedajúceho vo väčšine znakov rodu Deinonychus. Nie je sa však čo čudovať, lebo v čase, kedy vznikla knižná predloha k filmu, boli Velociraptor a Deinonychus zamieňané.
Okrem tradičných dromeosaurov do tejto čeľade zrejme patrí aj široká paleta operených dinosaurov z Číny (ako napríklad hore uvedený Microraptor). Presná systematická pozícia týchto foriem však nie je úplne vyjasnená, pravdepodobne sú to primitívne dromeosaury blízke vtákom.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dromeosaury
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dromeosaury
